Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 276/2017
PDF · 108.52 KB
No categories available
I. ÚS 276/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka,
zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka (sudca spravodajca)
na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017 prerokoval sťažnosť Stavebného bytového
družstva III Košice, Furčianska 60, Košice-Košická Nová Ves, zastúpeného JUDr. Jozefom
Čorbom, PhD., Žižkova 39, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 218/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Stavebného bytového družstva III Košice na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 C 218/2010 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 218/2010 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.
3. Stavebnému bytovému družstvu III Košice p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd
Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Stavebnému bytovému družstvu III Košice p r i z n á v a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov), ktorú
j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa
Čorbu, PhD., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
13. marca 2017 doručená sťažnosť Stavebného bytového družstva III Košice (ďalej len
,,sťažovateľ“) na prieťahy v záhlaví označenom konaní pred Okresným súdom Košice I
(ďalej len „okresný súd“) začatom 28. mája 2010, ktoré nie je dosiaľ skončené, hoci ide
o jednoduchý spor o zaplatenie sumy 2 363,75 € z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie označených základných práv v konaní
pred okresným súdom, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať
mu finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a náhradu trov konania v sume 374,80 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu,
ktorý v liste z 20. júna 2017 po chronológii procesných úkonov vykonaných v konaní
uviedol, že k predĺženiu konania prispela aj častá zmena žalobného návrhu, ale uznal aj dve
obdobia neodôvodnenej nečinnosti od 14. septembra 2012 do 10. januára 2014 (nariadenie
termínu pojednávania) a od toho dátumu do 4. mája 2016. Zároveň uviedol, že súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania. Rovnako sa vyjadril aj sťažovateľ.
2
II.
4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože
časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je
neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu
organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto
smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý mal a má dostatok vhodných opatrení
na zabezpečenie takého procesného postupu v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni
stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi účastníkmi konania.
5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)
zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.
6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov
namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná,
čo uznal aj predseda okresného súdu.
7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je
nedeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
(I. ÚS 688/2014, I. ÚS 49/2015).
8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrazový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto
následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,
než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa
tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená
objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu
konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre účastníkov konania.
10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda
formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne
ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,
či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,
a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto
právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne
ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie
konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.
11. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie
o zaplatenia nedoplatku za užívanie družstevného bytu pred okresným súdom trvá už
od 28. mája 2010 doteraz, teda takmer 7 rokov a nie je ani raz meritórne rozhodnuté.
Prekážky ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť niekoľkonásobnou
zmenou návrhu sťažovateľom, najmä keď dlhšie obdobie okresný súd vôbec nekonal (pozri
bod 3).
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť súdu môže zapríčiniť porušenie práv garantovaných čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru, ak takáto činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa
4
tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na okresný súd, aby o nich rozhodol
12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky zásahu
do prieťahov v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných
práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj
primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu za primeranú doterajšej neprimeranej dĺžke konania.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti
uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol
priznať sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 374,80 €, ktorú
uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jeho právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom
súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2017