Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 243/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti a , obaja bytom ,

zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Sčurym, advokátska kancelária, Mierová 1725,

Čadca, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur) a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a p r i z n á v a náhradu trov

právneho zastúpenia spolu v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur

a osemdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý im uhradiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta

JUDr. Ladislava Sčuryho, advokátska kancelária, Mierová 1725, Čadca.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 3. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a

(ďalej len „sťažovatelia“ alebo aj „sťažovateľ v 1. rade a ,,sťažovateľ v 2. rade“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako žalobcovia podali

11. februára 2011 na okresnom súde „žalobu na rozhodnutie o námietke a o uloženie

stavebných povinností proti odporcom a , za účasti

vedľajšieho účastníka “.

3. Dôvodom podania sťažnosti sťažovateľov ústavnému súdu bola skutočnosť, že

okresný súd hoci na začiatku nariadil niekoľko pojednávaní, v súčasnosti je stále nečinný

a konanie nie je ešte právoplatne skončené. Prieťahový postup okresného súdu

v napadnutom konaní signalizovali aj predsedníčke okresného súdu 30. januára 2017, ktorá

v odpovedi na ich sťažnosť uviedla, že vo veci „boli spôsobené prieťahy v konaní“, čím

uznala ich sťažnosť ako dôvodnú.

4. Sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby nálezom rozhodol, že ich základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ich právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené boli.

Okrem toho sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume 5 000 €

a náhrady trov konania v sume 374,81 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu z 15. mája 2017 sa k veci písomne vyjadrila

predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr 896/17 z 26. mája 2017. V stanovisku sa

okrem iného uvádza:

„V zmysle Vašej žiadosti zo dňa 15. mája 2017 doručenej súdu dňa 18. mája 2017

zasielam nasledovné:

11.2.2011 - návrh na rozhodnutie o námietke a o uloženie stavebných povinnosti,

spis pridelený zákonnej sudkyni Mgr. Vysockej

1.3.2011 - referát sudkyne - výzva na sup (v sume 99,50 €, pozn.)

5.4.2011 - vytýčený termín pojednávania na deň 19.5.2011

8.4.2011 - vyjadrenie odporcov k návrhu

19.5.2011 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom predloženia návrhov na

vykonanie dokazovania

31.5.2011 - odporcovia navrhli vypočuť svedkov

7.7.2011 - výzva pre navrhovateľov na preddavok na trovy ohliadky

31.8.2011 - vytýčený termín ohliadky na mieste samom 21.9.2011, ohliadka

vykonaná

20.10.2011 - podanie právneho zástupcu navrhovateľov označené ako právne

odôvodnenie návrhu

24.10.2011 - referát sudkyne - nariadila zaslať podanie odporcom na vyjadrenie

12.12.2011 - vytýčený termín pojednávania na 16.2.2012. odročené na neurčito za

účelom úpravy rozsudočného návrhu

12.4.2012 - úprava rozsudočného návrhu

16.4.2012 - vytýčený termín pojednávania na deň 11.6.2012, odročené na neurčilo za

účelom rozhodnutia o zmene návrhu resp. zmene účastníkov konania

11.7.2012 - vytýčený termín pojednávania na deň 11.10.2012, odročené na neurčito

za účelom predloženia exempláru rozšíreného návrhu z 9.7.2012 pre vedľajšieho účastníka

11.10.2012 - právny zástupca navrhovateľov splnil výzvu

6.11.2012 - uznesenie - pripustená zmena rozsudočného návrhu a zmena na strane

odporcu

12.12.2012 - vyjadrenie odporcov

20.12.2012 - vytýčený termín pojednávania na deň 28.2.2013

z dôvodu PN zákonnej sudkyne spis pridelený dňa 7.2.2013 sudkyni

JUDr. Plichtíkovej

8.2.2013 - výzva pre navrhovateľov či vznášajú námietku zaujatosti voči sudkyni

6.3.2013 - odpoveď - námietku nevznášajú

18.3.2013 - uznesenie... (okresný súd konanie o určenie, že námietky sťažovateľov

v stavebnom konaní vedenom v obci proti odporcom zastavil, pozn.).

dňa 17.5.2012 spis opatrením pridelený JUDr. Židekovej, ktorá prevzala agendu

Mgr. Vysockej

27.6.2013 - uznesenie (o priznaní náhrady okresnému súdu za použitie motorového

vozidla na ohliadke miesta samého, pozn.)

2.10.2013 - odpoveď navrhovateľov na výzvu - úprava návrhu

po návrate z PN spis opätovne pridelený Mgr. Vysockej

15.1.2014 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke

3.7.2014 - referát VSÚ (spis predložiť sudkyni)

31.7.2014 - výzva pre navrhovateľov

z dôvodu dlhodobej PN sudkyne spis pridelený opatrením na konanie

JUDr. Židekovej dňa 7.10.2014

15.10.2014 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke

23.5.2015 - výzva pre právneho zástupcu navrhovateľov

3.6.2015 - odpoveď

z dôvodu vymenovania do funkcie sudcu spis pridelený opatrením na konanie

Mgr. Stehurovej dňa 10.2.2016

23.2.2017 vo veci nariadený dohľad nad plynulosťou súdneho konania

24.3.2017 - výzva pre odporcu na vyjadrenia sa k späťvzatiu žaloby

11.4.2017 - súhlas so späťvzatím

28.4.2017 - uznesenie - konanie voči žalovanému 2/ zastavené.“

6. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol

predložený k previerke 30. mája 2017.

7. Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

16. júna 2017 uviedol:

„Z vyjadrenia Okresného súdu Čadca je zrejmé, že posledný riadny úkon súdu

vo veci samej bola ohliadka na mieste samom dňa 21.9.2011. Následne súd vykonával iba

procesné úkony, pričom každý ďalší vytýčený termín pojednávania, napr. dňa 16.2.2012,

11.6.2012, 11.10.2012, 28.2.2013 bol zrušený a odročený na neurčito. Od roku 2013 bolo

zo strany súdu vykonaných len minimum úkonov, ktoré by mali smerovať k skončeniu

predmetného sporu. Spis bol pomerne často prideľovaný iným sudkyniam ako zákonnej

sudkyni, ktorá vo veci mala rozhodnúť a to Mgr. Vysocká. Rôzne presúvania spisu medzi

týmito sudcami, ako ja vyššími súdnymi úradníkmi, spôsobili, že súd vo veci konal

neefektívne, pričom práve tento administratívny postup súdu spôsoboval značné prieťahy

v danom konaní a odďaľovalo vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci, ktoré k dnešnému

dňu po 6 rokoch od podania žaloby ani nebolo vydané. Súd teda ani po 6 rokoch vedenia

súdneho sporu nevydal jediný meritórny rozsudok. Navyše za posledných 5 rokov a 9

mesiacov sa v predmetnej veci nekonalo ani jedno pojednávanie.

Tieto všetky okolnosti vplývajú na právnu neistotu, v ktorej sa momentálne ako

žalobcovia nachádzame, keď každý deň, ktorý znamená vyššie dažďové zrážky, tŕpneme, či

nám nezaplaví celý dom. keď takmer vždy je naša záhrada po týchto dažďoch pod vodou.

Napokon samotný prvostupňový súd sám pripustil prieťahy v konaní, pričom jednotlivé

úkony i riadne špecifikoval.

Úplným záverom tohto podania žiadame, aby Váš Ústavný súd SR v plnom rozsahu

vyhovel našej sťažnosti a pre prípad úspechu nám priznal i trovy konania

za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, sťažnosť, vyjadrenie k sťažnosti)

3x 147,33 € + 8,43 € režijný paušál + DPH; spolu 562,21 €.“

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov

a dohovoru.

II.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto

práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

12. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý platil do 30. júna 2016 a v súčasnosti vychádza zo zásad [čl. 17

a (ďalej len “)], a to

v zmysle – „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ resp. – „súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky,

či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1),

správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

13.1 Vo vzťahu k prvému skúmanému kritériu ústavný súd konštatuje, že v petite

žaloby sa sťažovatelia domáhajú, aby okresný súd určil, že ich námietky vznesené

v stavebnom konaní „o dodatočné povolenie drobnej stavby oplotenia“ proti odporcom

v 1. a 2. rade sú dôvodné, a súčasne žalovaným uložil „povinnosť na vlastné náklady

obnoviť a vybudovať odvodňovací kanál na mieste pôvodného odvodňovacieho kanála...“.

Okresný súd sa k skutkovej a právnej zložitosti veci nevyjadril a ústavný súd z obsahu spisu

tiež nezistil, že by v tejto veci išlo o právne a skutkovo zložitejšiu vec, ktorá by mala byť aj

príčinou doterajšej dĺžky konania.

13.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní

z hľadiska druhého kritéria ústavný súd zistil, že sťažovatelia boli od začiatku právne

zastúpení a zúčastňovali sa aj nariadených pojednávaní. Svoj návrh rozšírili v júli 2012,

neskôr aj 8. októbra 2013, a potom proti žalovanému v 2. rade svoj návrh vzali späť, čiže

konanie okresný súd v tejto časti zastavil. Sťažovatelia k predĺženiu konania teda neprispeli,

ale tu treba uviesť, že aj oni sa dlhšie (od roku 2014) o svoju vec riadne nestarali

(vigilantibus iura) a sťažnosť na prieťahy podali až v januári 2017.

13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej

veci a po preskúmaní spisu konštatuje, že trvanie namietaného súdneho konania v dĺžke

takmer 6 rokov je už samo osebe neprimerané, hoci okresný súd spočiatku konal (vykonal

na pojednávaniach a na ohliadke miesta samého v roku 2011 aj dokazovanie), ale jeho

činnosť bola ďalej neefektívna, pretože v ďalších rokoch 2013 a 2014 vykonával procesné

úkony už iba sporadicky alebo vôbec. Úplná nečinnosť okresného súdu bola zistená v trvaní

dvoch rokov (ako na to poukazovali v sťažnosti napokon aj sťažovatelia pozn.),

od 23. marca 2015, keď okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, či trvajú

na svojom návrhu z 18. septembra 2013, až do 24. marca 2017, keď okresný súd vyzval

právneho zástupcu žalovaných, aby sa vyjadrili k späťvzatiu žaloby. Okresný súd bol teda

skutočne nečinný minimálne počas posledných dvoch rokov a jeho postup tak nesmeroval

k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov konania (m. m. napr.

a ). Dôvodnosť sťažnosti sťažovateľov potvrdil aj samotný okresný súd

v odpovedi na ich sťažnosť na prieťahy v konaní (bod 3).

14. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

15. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci vedenej pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2

výroku tohto rozhodnutia.

16. Sťažovatelia žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia každý v sume

5 000 € z dôvodov, že „stav právnej neistoty v ktorej sa nachádzame pre dĺžku namietaného

konania, ktoré nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na našu psychiku, pričom

ako strana konania nemáme reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania, čo

v nás vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní našich práv“.

17. Ústavný súd, zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu, predmet konania (pozri

bod 13.1) a opísanie správania sťažovateľov v bode 13.2 tohto nálezu, ale aj stav konania

v súčasnosti, rozhodol, že finančné zadosťučinenie priznané jednotlivým sťažovateľom

v bode 3 výroku nálezu možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 . Vo zvyšnej časti preto žiadosti sťažovateľov o priznanie

finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku).

18. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.

Sťažovateľom, ktorí boli vo veci namietaných porušení práv úspešní, vznikli trovy konania

z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom (požadovali podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov trovy v sume 374,81 €

a neskôr za tri úkony až 562, 21 €). Keďže prvá suma neodporuje sume vypočítanej

ústavným súdom podľa tejto vyhlášky (v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba

tarifnej odmeny zníži o 50 % vzhľadom na zastupovanie dvoch sťažovateľov advokátom),

ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v tejto sume (bod 4 výroku nálezu). Za tretí

úkon (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 6 . júna 2017) ústavný súd odmenu

nepriznal, pretože stanovisko neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli

prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

19. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ) v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ), tak ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to

neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 19. júla 2017