Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 243/2017
PDF · 200.42 KB
No categories available
I. ÚS 243/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka
v konaní o sťažnosti a , obaja bytom ,
zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Sčurym, advokátska kancelária, Mierová 1725,
Čadca, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 24/2011 takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 24/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 24/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur) a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. a p r i z n á v a náhradu trov
právneho zastúpenia spolu v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur
a osemdesiatjeden centov), ktorú j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý im uhradiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta
JUDr. Ladislava Sčuryho, advokátska kancelária, Mierová 1725, Čadca.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 243/2017-10 z 3. mája 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť a
(ďalej len „sťažovatelia“ alebo aj „sťažovateľ v 1. rade a ,,sťažovateľ v 2. rade“), ktorou
namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 24/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako žalobcovia podali
11. februára 2011 na okresnom súde „žalobu na rozhodnutie o námietke a o uloženie
stavebných povinností proti odporcom a , za účasti
vedľajšieho účastníka “.
3. Dôvodom podania sťažnosti sťažovateľov ústavnému súdu bola skutočnosť, že
okresný súd hoci na začiatku nariadil niekoľko pojednávaní, v súčasnosti je stále nečinný
a konanie nie je ešte právoplatne skončené. Prieťahový postup okresného súdu
v napadnutom konaní signalizovali aj predsedníčke okresného súdu 30. januára 2017, ktorá
v odpovedi na ich sťažnosť uviedla, že vo veci „boli spôsobené prieťahy v konaní“, čím
uznala ich sťažnosť ako dôvodnú.
4. Sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby nálezom rozhodol, že ich základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené boli.
Okrem toho sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia každému v sume 5 000 €
a náhrady trov konania v sume 374,81 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu z 15. mája 2017 sa k veci písomne vyjadrila
predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr 896/17 z 26. mája 2017. V stanovisku sa
okrem iného uvádza:
„V zmysle Vašej žiadosti zo dňa 15. mája 2017 doručenej súdu dňa 18. mája 2017
zasielam nasledovné:
11.2.2011 - návrh na rozhodnutie o námietke a o uloženie stavebných povinnosti,
spis pridelený zákonnej sudkyni Mgr. Vysockej
1.3.2011 - referát sudkyne - výzva na sup (v sume 99,50 €, pozn.)
5.4.2011 - vytýčený termín pojednávania na deň 19.5.2011
8.4.2011 - vyjadrenie odporcov k návrhu
19.5.2011 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom predloženia návrhov na
vykonanie dokazovania
31.5.2011 - odporcovia navrhli vypočuť svedkov
7.7.2011 - výzva pre navrhovateľov na preddavok na trovy ohliadky
31.8.2011 - vytýčený termín ohliadky na mieste samom 21.9.2011, ohliadka
vykonaná
20.10.2011 - podanie právneho zástupcu navrhovateľov označené ako právne
odôvodnenie návrhu
24.10.2011 - referát sudkyne - nariadila zaslať podanie odporcom na vyjadrenie
12.12.2011 - vytýčený termín pojednávania na 16.2.2012. odročené na neurčito za
účelom úpravy rozsudočného návrhu
12.4.2012 - úprava rozsudočného návrhu
16.4.2012 - vytýčený termín pojednávania na deň 11.6.2012, odročené na neurčilo za
účelom rozhodnutia o zmene návrhu resp. zmene účastníkov konania
11.7.2012 - vytýčený termín pojednávania na deň 11.10.2012, odročené na neurčito
za účelom predloženia exempláru rozšíreného návrhu z 9.7.2012 pre vedľajšieho účastníka
11.10.2012 - právny zástupca navrhovateľov splnil výzvu
6.11.2012 - uznesenie - pripustená zmena rozsudočného návrhu a zmena na strane
odporcu
12.12.2012 - vyjadrenie odporcov
20.12.2012 - vytýčený termín pojednávania na deň 28.2.2013
z dôvodu PN zákonnej sudkyne spis pridelený dňa 7.2.2013 sudkyni
JUDr. Plichtíkovej
8.2.2013 - výzva pre navrhovateľov či vznášajú námietku zaujatosti voči sudkyni
6.3.2013 - odpoveď - námietku nevznášajú
18.3.2013 - uznesenie... (okresný súd konanie o určenie, že námietky sťažovateľov
v stavebnom konaní vedenom v obci proti odporcom zastavil, pozn.).
dňa 17.5.2012 spis opatrením pridelený JUDr. Židekovej, ktorá prevzala agendu
Mgr. Vysockej
27.6.2013 - uznesenie (o priznaní náhrady okresnému súdu za použitie motorového
vozidla na ohliadke miesta samého, pozn.)
2.10.2013 - odpoveď navrhovateľov na výzvu - úprava návrhu
po návrate z PN spis opätovne pridelený Mgr. Vysockej
15.1.2014 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke
3.7.2014 - referát VSÚ (spis predložiť sudkyni)
31.7.2014 - výzva pre navrhovateľov
z dôvodu dlhodobej PN sudkyne spis pridelený opatrením na konanie
JUDr. Židekovej dňa 7.10.2014
15.10.2014 - sudkyňa nariadila spis predložiť vyššej súdnej úradníčke
23.5.2015 - výzva pre právneho zástupcu navrhovateľov
3.6.2015 - odpoveď
z dôvodu vymenovania do funkcie sudcu spis pridelený opatrením na konanie
Mgr. Stehurovej dňa 10.2.2016
23.2.2017 vo veci nariadený dohľad nad plynulosťou súdneho konania
24.3.2017 - výzva pre odporcu na vyjadrenia sa k späťvzatiu žaloby
11.4.2017 - súhlas so späťvzatím
28.4.2017 - uznesenie - konanie voči žalovanému 2/ zastavené.“
6. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu
a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol
predložený k previerke 30. mája 2017.
7. Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu
16. júna 2017 uviedol:
„Z vyjadrenia Okresného súdu Čadca je zrejmé, že posledný riadny úkon súdu
vo veci samej bola ohliadka na mieste samom dňa 21.9.2011. Následne súd vykonával iba
procesné úkony, pričom každý ďalší vytýčený termín pojednávania, napr. dňa 16.2.2012,
11.6.2012, 11.10.2012, 28.2.2013 bol zrušený a odročený na neurčito. Od roku 2013 bolo
zo strany súdu vykonaných len minimum úkonov, ktoré by mali smerovať k skončeniu
predmetného sporu. Spis bol pomerne často prideľovaný iným sudkyniam ako zákonnej
sudkyni, ktorá vo veci mala rozhodnúť a to Mgr. Vysocká. Rôzne presúvania spisu medzi
týmito sudcami, ako ja vyššími súdnymi úradníkmi, spôsobili, že súd vo veci konal
neefektívne, pričom práve tento administratívny postup súdu spôsoboval značné prieťahy
v danom konaní a odďaľovalo vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci, ktoré k dnešnému
dňu po 6 rokoch od podania žaloby ani nebolo vydané. Súd teda ani po 6 rokoch vedenia
súdneho sporu nevydal jediný meritórny rozsudok. Navyše za posledných 5 rokov a 9
mesiacov sa v predmetnej veci nekonalo ani jedno pojednávanie.
Tieto všetky okolnosti vplývajú na právnu neistotu, v ktorej sa momentálne ako
žalobcovia nachádzame, keď každý deň, ktorý znamená vyššie dažďové zrážky, tŕpneme, či
nám nezaplaví celý dom. keď takmer vždy je naša záhrada po týchto dažďoch pod vodou.
Napokon samotný prvostupňový súd sám pripustil prieťahy v konaní, pričom jednotlivé
úkony i riadne špecifikoval.
Úplným záverom tohto podania žiadame, aby Váš Ústavný súd SR v plnom rozsahu
vyhovel našej sťažnosti a pre prípad úspechu nám priznal i trovy konania
za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, sťažnosť, vyjadrenie k sťažnosti)
3x 147,33 € + 8,43 € režijný paušál + DPH; spolu 562,21 €.“
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označených článkov ústavy
a dohovoru.
II.
9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo
slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1
boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri
výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto
práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
12. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý platil do 30. júna 2016 a v súčasnosti vychádza zo zásad [čl. 17
a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“)], a to
v zmysle čl. 17 CSP – „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ resp. § 157 ods. 1 CSP – „súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu,
a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1),
správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
13.1 Vo vzťahu k prvému skúmanému kritériu ústavný súd konštatuje, že v petite
žaloby sa sťažovatelia domáhajú, aby okresný súd určil, že ich námietky vznesené
v stavebnom konaní „o dodatočné povolenie drobnej stavby oplotenia“ proti odporcom
v 1. a 2. rade sú dôvodné, a súčasne žalovaným uložil „povinnosť na vlastné náklady
obnoviť a vybudovať odvodňovací kanál na mieste pôvodného odvodňovacieho kanála...“.
Okresný súd sa k skutkovej a právnej zložitosti veci nevyjadril a ústavný súd z obsahu spisu
tiež nezistil, že by v tejto veci išlo o právne a skutkovo zložitejšiu vec, ktorá by mala byť aj
príčinou doterajšej dĺžky konania.
13.2 V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní
z hľadiska druhého kritéria ústavný súd zistil, že sťažovatelia boli od začiatku právne
zastúpení a zúčastňovali sa aj nariadených pojednávaní. Svoj návrh rozšírili v júli 2012,
neskôr aj 8. októbra 2013, a potom proti žalovanému v 2. rade svoj návrh vzali späť, čiže
konanie okresný súd v tejto časti zastavil. Sťažovatelia k predĺženiu konania teda neprispeli,
ale tu treba uviesť, že aj oni sa dlhšie (od roku 2014) o svoju vec riadne nestarali
(vigilantibus iura) a sťažnosť na prieťahy podali až v januári 2017.
13.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej
veci a po preskúmaní spisu konštatuje, že trvanie namietaného súdneho konania v dĺžke
takmer 6 rokov je už samo osebe neprimerané, hoci okresný súd spočiatku konal (vykonal
na pojednávaniach a na ohliadke miesta samého v roku 2011 aj dokazovanie), ale jeho
činnosť bola ďalej neefektívna, pretože v ďalších rokoch 2013 a 2014 vykonával procesné
úkony už iba sporadicky alebo vôbec. Úplná nečinnosť okresného súdu bola zistená v trvaní
dvoch rokov (ako na to poukazovali v sťažnosti napokon aj sťažovatelia pozn.),
od 23. marca 2015, keď okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, či trvajú
na svojom návrhu z 18. septembra 2013, až do 24. marca 2017, keď okresný súd vyzval
právneho zástupcu žalovaných, aby sa vyjadrili k späťvzatiu žaloby. Okresný súd bol teda
skutočne nečinný minimálne počas posledných dvoch rokov a jeho postup tak nesmeroval
k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov konania (m. m. napr. IV. ÚS 182/08
a II. ÚS 20/2015). Dôvodnosť sťažnosti sťažovateľov potvrdil aj samotný okresný súd
v odpovedi na ich sťažnosť na prieťahy v konaní (bod 3).
14. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 24/2011 došlo k porušeniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
15. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn.
8 C 24/2011 bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.
Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2
výroku tohto rozhodnutia.
16. Sťažovatelia žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia každý v sume
5 000 € z dôvodov, že „stav právnej neistoty v ktorej sa nachádzame pre dĺžku namietaného
konania, ktoré nie je právoplatne skončené, má nepriaznivý vplyv na našu psychiku, pričom
ako strana konania nemáme reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku prebiehajúceho konania, čo
v nás vyvoláva pocit bezmocnosti a to aj pri uplatňovaní našich práv“.
17. Ústavný súd, zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu, predmet konania (pozri
bod 13.1) a opísanie správania sťažovateľov v bode 13.2 tohto nálezu, ale aj stav konania
v súčasnosti, rozhodol, že finančné zadosťučinenie priznané jednotlivým sťažovateľom
v bode 3 výroku nálezu možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56
ods. 4 zákona o ústavnom súde. Vo zvyšnej časti preto žiadosti sťažovateľov o priznanie
finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku).
18. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd
pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2016, ktorá bola 884 €.
Sťažovateľom, ktorí boli vo veci namietaných porušení práv úspešní, vznikli trovy konania
z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátom (požadovali podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov trovy v sume 374,81 €
a neskôr za tri úkony až 562, 21 €). Keďže prvá suma neodporuje sume vypočítanej
ústavným súdom podľa tejto vyhlášky (v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky sa základná sadzba
tarifnej odmeny zníži o 50 % vzhľadom na zastupovanie dvoch sťažovateľov advokátom),
ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v tejto sume (bod 4 výroku nálezu). Za tretí
úkon (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 6 . júna 2017) ústavný súd odmenu
nepriznal, pretože stanovisko neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli
prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.
19. Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde), tak ako to je
uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok; to
neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej
republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).
V Košiciach 19. júla 2017