Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 477/2017
PDF · 135.16 KB
No categories available
III. ÚS 477/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Balogom, Železničná 6/1, Rimavská Sobota, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 189/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. júna 2017 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 189/2005.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka si žalobou podanou na okresnom
súde 28. júla 2005 uplatnila od žalovanej Slovenskej republiky – Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“) nároky na náhradu škody. Súdne konanie je
okresným súdom vedené pod sp. zn. 17 C 189/2005, nie je však dosiaľ právoplatne
skončené. Sťažovateľka uvádza: „Až do roku 2011 súd vykonal rôzne úkony, ktoré
smerovali len k tomu, či mám nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie
právneho zástupcu. Až uznesením príslušného súdu zo dňa 13. 07. 2011, mi súd priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mi právnu zástupkyňu, pre predmetné
konanie. V uznesení NS Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 362/2012, došlo k zrušeniu
uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 300/2008 a uznesenia Okresného súdu
Bratislava I. sp. zn. 17C 189/2005, vec bola vrátená na ďalšie konanie Okresnému súdu
Bratislava I. Najvyšší súd SR zrušil uvedené uznesenia z dôvodu nesprávneho postupu
oboch zmieňovaných súdov. Naposledy Krajský súd v Bratislave, uznesením
sp. zn. 7Co 466/2016, zo dňa 31. 01. 2017, zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I.,
sp. zn. 17C 208/2014-15, zo dňa 23. 01. 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“
3. Z odôvodnenia sťažnosti taktiež vyplynulo, že sťažovateľka využila pred podaním
ústavnej sťažnosti možnosť namietať prieťahy v predmetnej veci sťažnosťou podanou
predsedovi okresného súdu. Okresný súd listom zo 16. januára 2014 uznal opodstatnenosť
podanej sťažnosti, za vzniknuté prieťahy sa ospravedlnil a zároveň oznámil, že pristúpil
k priebežnému sledovaniu veci. Keďže k odstráneniu právnej istoty sťažovateľky dosiaľ
nedošlo, sťažnosťou zároveň žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 6 000 €.
4. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu vedenom
pod sp. zn. 17 C 189/2005 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Zároveň požaduje, aby ústavný súd
prikázal okresnému súdu konať v jej veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
2
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
3
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže
pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej
pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom
v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,
a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo
dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 189/2005.
12. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že namietané konanie vo veci
sťažovateľky bolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu skončené vydaním
meritórneho rozhodnutia, ku ktorému došlo 24. októbra 2014. Proti rozhodnutiu
o zamietnutí žaloby sťažovateľka podala odvolanie. Vec sa od 12. marca 2015 nachádza
na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), kde je vedená pod sp. zn.
7 Co 168/2015. O podanom odvolaní zatiaľ rozhodnuté nebolo.
13. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd si z hľadiska
požiadavky odstránenia stavu právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvostupňového konania
splnil vydaním meritórneho rozhodnutia, pričom v ďalšej fáze konania bola táto úloha
prenesená na nadriadený súd, ktorého povinnosťou je rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky
v súlade s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 2 ústavy, teda bez zbytočných prieťahov.
4
14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,
ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označeným orgánom verejnej
moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať (pozri I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02,
I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti
pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje
vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný
aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej
republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
15. Keďže vec je od 12. marca 2015 na krajskom súde pre účel rozhodnutia
o odvolaní sťažovateľky, k tvrdenému, resp. namietanému porušeniu ňou označeného
základného práva v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu objektívne okresným súdom
nemôže dochádzať. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v súlade s § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
16. Ústavný súd pripomína, že v súdnom konaní začatom v roku 2005 sa
sťažovateľka mohla domáhať ochrany svojho práva na prejednanie jej veci v primeranej
lehote už oveľa skôr. Sťažovateľka sa však prakticky až do podania sťažnosti
predsedovi okresného súdu o svoju vec nezaujímala. Predseda okresného súdu listom
zo 16. januára 2014 opodstatnenosť sťažnosti uznal, v dôsledku čoho zrejme okresný súd
začal vo veci konať a v októbri 2014 aj meritórne rozhodol.
17. Sťažovateľka tak nepostupovala v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta
sunt“ [t. j. „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým“), teda
tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv], ktorá vyžaduje, aby aj
5
strana sporu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by
nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.
18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. augusta 2017
6