Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 477/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Balogom, Železničná 6/1, Rimavská Sobota, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. júna 2017 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka si žalobou podanou na okresnom

súde 28. júla 2005 uplatnila od žalovanej Slovenskej republiky – Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“) nároky na náhradu škody. Súdne konanie je

okresným súdom vedené pod sp. zn. , nie je však dosiaľ právoplatne

skončené. Sťažovateľka uvádza: „Až do roku 2011 súd vykonal rôzne úkony, ktoré

smerovali len k tomu, či mám nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie

právneho zástupcu. Až uznesením príslušného súdu zo dňa 13. 07. 2011, mi súd priznal

oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovil mi právnu zástupkyňu, pre predmetné

konanie. V uznesení NS Slovenskej republiky sp. zn. , došlo k zrušeniu

uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a uznesenia Okresného súdu

Bratislava I. sp. zn. , vec bola vrátená na ďalšie konanie Okresnému súdu

Bratislava I. Najvyšší súd SR zrušil uvedené uznesenia z dôvodu nesprávneho postupu

oboch zmieňovaných súdov. Naposledy Krajský súd v Bratislave, uznesením

sp. zn. , zo dňa 31. 01. 2017, zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I.,

sp. zn. -15, zo dňa 23. 01. 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“

3. Z odôvodnenia sťažnosti taktiež vyplynulo, že sťažovateľka využila pred podaním

ústavnej sťažnosti možnosť namietať prieťahy v predmetnej veci sťažnosťou podanou

predsedovi okresného súdu. Okresný súd listom zo 16. januára 2014 uznal opodstatnenosť

podanej sťažnosti, za vzniknuté prieťahy sa ospravedlnil a zároveň oznámil, že pristúpil

k priebežnému sledovaniu veci. Keďže k odstráneniu právnej istoty sťažovateľky dosiaľ

nedošlo, sťažnosťou zároveň žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 6 000 €.

4. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . Zároveň požaduje, aby ústavný súd

prikázal okresnému súdu konať v jej veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

2

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

3

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ku ktorému malo

dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

12. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že namietané konanie vo veci

sťažovateľky bolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu skončené vydaním

meritórneho rozhodnutia, ku ktorému došlo 24. októbra 2014. Proti rozhodnutiu

o zamietnutí žaloby sťažovateľka podala odvolanie. Vec sa od 12. marca 2015 nachádza

na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), kde je vedená pod sp. zn.

. O podanom odvolaní zatiaľ rozhodnuté nebolo.

13. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd si z hľadiska

požiadavky odstránenia stavu právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvostupňového konania

splnil vydaním meritórneho rozhodnutia, pričom v ďalšej fáze konania bola táto úloha

prenesená na nadriadený súd, ktorého povinnosťou je rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky

v súlade s garanciami vyplývajúcimi z , teda bez zbytočných prieťahov.

4

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označeným orgánom verejnej

moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať (pozri , ,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ), pretože konanie o takej sťažnosti

pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

15. Keďže vec je od 12. marca 2015 na krajskom súde pre účel rozhodnutia

o odvolaní sťažovateľky, k tvrdenému, resp. namietanému porušeniu ňou označeného

základného práva v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu objektívne okresným súdom

nemôže dochádzať. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v súlade s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

16. Ústavný súd pripomína, že v súdnom konaní začatom v roku 2005 sa

sťažovateľka mohla domáhať ochrany svojho práva na prejednanie jej veci v primeranej

lehote už oveľa skôr. Sťažovateľka sa však prakticky až do podania sťažnosti

predsedovi okresného súdu o svoju vec nezaujímala. Predseda okresného súdu listom

zo 16. januára 2014 opodstatnenosť sťažnosti uznal, v dôsledku čoho zrejme okresný súd

začal vo veci konať a v októbri 2014 aj meritórne rozhodol.

17. Sťažovateľka tak nepostupovala v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta

sunt“ [t. j. „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým“), teda

tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv], ktorá vyžaduje, aby aj

5

strana sporu sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by

nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu.

18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017

6