Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 191/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. augusta 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , zastúpeného advokátkou JUDr. Tijanou

Ćećezovou, advokátska kancelária, Drieňová 17, Bratislava, pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Skalica v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Skalica

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Skalica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Skalica p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Skalica j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet advokátky

JUDr. Tijany Ćećezovej, advokátska kancelária, Drieňová 17, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 21. marca 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Skalica

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Následne ústavný súd 26. apríla 2017 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 26. mája 2017, jeho

súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,

z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„Prvý úkon v danej veci urobila sudkyňa dňa 10. 01. 2008, kedy spis predložila VSÚ

na naštudovanie, či predmetný návrh spĺňa náležitosti riadne návrhu a prípadne na jeho

doplnenie.

Dňa 04. 02. 2008 bola zaslaná žiadosť Okresnému súdu Senica o zapožičanie ich

spisu . Žiadaný spis bol OS Skalica doručený dňa 29. 04. 2008.

Dňa 05. 06. 2008 sudkyňa vo veci rozhodla uznesením, ktorým podanie

navrhovateľa, označené ako obnova konania odmietla.

Dňa 30. 06. 2008 podal navrhovateľ voči uzneseniu zo dňa 05. 06. 2008 odvolanie.

Dňa 21. 07. 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie

o odvolaní navrhovateľa. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 31. 10. 2008 napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol súdu

doručený dňa 04. 12. 2008.

Dňa 29. 11. 2010 sudkyňa spis predložila VSÚ na určenie termínu výsluchu

navrhovateľa z dôvodu spresnenia predmetu konania, nakoľko návrh bol nezrozumiteľný,

navrhovateľ neuviedol vo svojich podaniach petit návrhu.

VSÚ vytýčila termín výsluchu navrhovateľa na deň 14. 01. 2011. Dňa 14. 01. 2011

spísala VSÚ úradný záznam, z ktorého je zrejmé, že sa dostavil na súd navrhovateľ a doložil

do spisu lekársku správu a námietku zaujatosti proti sudkyni .

Dňa 14. 01. 2011 bol VSÚ zrealizovaný výsluch navrhovateľa, ktorý uviedol, že svojom

pôvodným návrhom sa nemieni domáhať obnovy konania, domáha sa náhrady škody

na zdraví a uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy 12.895,49 € s prísl. a náhrady trov

konania.

Dňa 20. 01. 2011 sudkyňa vo veci vytýčila pojednávanie na deň 01. 03. 2011.

Na pojednávanie sa nedostavil odporca ( ), ktorý nemal vykázané doručenie

predvolania. Pojednávanie bolo z tohto dôvodu odročené na deň 31. 03. 2011 s tým, že

odporca bude volaný prostr. OO PZ, nakoľko si zásielky súdu nepreberá.

Dňa 02. 03. 2011 sudkyňa do spisu urobila úradný záznam, v ktorom uviedla,

že na námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom vo svojom podaní zo dňa 01. 03. 2011

nebude prihliadať, nakoľko sa týka okolností ustanovených v

Dňa 31. 03. 2011 sa vo veci uskutočnilo pojednávania a to aj v neprítomnosti

odporcu, ktorý si predvolanie od OO PZ Skalica odmietol bezdôvodne prevziať. Bol

vypočutý navrhovateľ a oboznámený pripojený spis Okresného súdu Senica .

Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, aby navrhovateľ doručil súdu v lehote

10 dní rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Navrhovateľ rozhodnutia o priznanej

invalidite doložil súdu dňa 01. 04. 2011.

Dňa 30. 06. 2011 sudkyňa žiadala Krajský súd Trnava o oznámenie, či ich

rozhodnutie č. k. , ktorým bolo rozhodnuté o invalidnom dôchodku

navrhovateľa nadobudlo právoplatnosť. Odpoveď z Krajského súdu v Trnave prišla súdu

dňa 12. 07. 2011 s tým, že ich rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

Opätovná žiadosť bola KS v Trnave zaslaná dňa 24. 10. 2011. Odpoveď z KS

v Trnave prišla súdu dňa 04. 11. 2011 s tým, že rozsudok KS v Trnave - spor o invalidný

dôchodok bol uznesením NS SR zo dňa 30. 06. 2011 zrušený a vec bola vrátená KS v Trnave

na ďalšie konanie.

Dňa 07. 11. 2011 sudkyňa vyzvala navrhovateľa, aby súdu zaslal posudok

o bolestnom a sťažení spol. uplatnenia potvrdený posudzujúcim lekárom, pretože do spisu

doložil len posudok všeobecného lekára, ktorý je na dané konanie nepostačujúci.

Navrhovateľ posudok nedoložil.

Dňa 08. 12. 2011 sudkyňa vyzvala Sociálnu poisťovňu - ústredie BA. aby súdu

oznámili, či bolo opätovne rozhodnuté v ich veci. po tom, ako KS v Trnave rozsudkom

zo dňa 11. 10. 2011 zrušil ich rozhodnutie zo dňa 10.06.2010. Urgencia zasielaná

dňa 10. 01. 2012. Správa zo Sociálnej poisťovne BA prišla súdu dňa 03. 02. 2012.

Dňa 22. 03. 2012 sudkyňa vyzvala Sociálnu poisťovňu pobočka Senica o zaslanie

rozhodnutia posudkového lekára, ktorým bol navrhovateľ uznaný za invalidného.

Dňa 10. 04. 2012 Soc. poisťovňa SE zaslala súdu lekársky posudok zo dňa 05. 12. 2011,

ktorým bol navrhovateľ uznaný za invalidného.

Dňa 04. 05. 2012 žiadala sudkyňa KS v Trnave o podanie správy či bolo rozhodnuté

v ich veci a o zaslanie rozhodnutia.

Správa z KS v Trnave bola súdu doručená dňa 25. 05. 2012 s tým, že v ich veci bolo

rozhodnuté dňa 22.05.2012, rozsudok ešte nie je napísaný.

Dňa 11. 01. 2013 sudkyňa žiadala KS v Trnave o oznámenie či je ich rozhodnutie

právoplatné a jeho zaslanie. Odpoveď z KS v Trnave doručená súdu

22. 01. 2013 s tým, že ich vec nie je právoplatne skončená, spis bol zaslaný na NS SR.

Dňa 03. 06. 2013 sudkyňa opätovne žiadala KS v Trnave o oznámenie stavu konania

vo veci . Odpoveď z KS TT prišla súdu dňa 19. 06. 2013 s tým, že spis doposiaľ

nebol vrátený z NS SR.

Dňa 18. 09. 2013 sudkyňa opätovne žiadala KS TT o podanie správy o stave veci.

Dňa 01. 10. 2013 KS v Trnave zaslal súdu právoplatné rozhodnutie v ich veci

a rozsudok NS SR zo dňa 13. 08. 2013.

Dňa 08. 01. 2014 urobila sudkyňa v spise úpravu, keď zisťovala stav konania vo veci

vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. (konanie o spôsobilosti navrhovateľa

na právne úkony). V kancelárii tunaj. súdu bolo zistené, že spis 2 Ps 2/2011 sa nachádza

u znalkyne.

Dňa 05. 08. 2014 sudkyňa vo veci vytýčila pojednávanie na deň 09. 10. 2014.

Pre vrátené závady v doručení predvolania účastníkom konania sudkyňa dňa 03. 09. 2014

vytýčila pojednávanie na deň 21. 10. 2014 a predvolala účastníkov cestou OO PZ Skalica.

Dňa 21. 10. 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu, že sa navrhovateľ nachádza v Psychiatrickej liečebni v Pezinku od 11. 07. 2014

(zistené z oznámenia OO PZ Skalica). Následne žiadané správy od Psych. nem. Pezinok

dokedy sa predpokladá ústavná liečba navrhovateľa. Odpoveď prišla súdu dňa 27. 11. 2014

s tým, že hospitalizácia navrhovateľa stále trvá.

Dňa 09. 01. 2015 sudkyňa spis predložila VSÚ na prípravu rozhodnutia o prerušení

konania do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. (konanie

o spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa). Uznesenie o prerušení konania vydané

dňa 23. 01. 2015. Dňa 06. 10. 2015 bolo vo veci rozhodnuté, navrhovateľ bol

obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o liečbe svojho psych.

ochorenia a konania pred súdmi a ostatnými štátnymi orgánmi. KS v Trnave v časti

obmedzenia spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa rozsudok OS Skalica potvrdil,

v časti ustanovenia opatrovníka vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok č. k. v časti obmedzenia navrhovateľa na právne úkony nadobudol

právoplatnosť dňa 18. 03. 2016.

Dňa 20. 04. 2016 sudkyňa zisťovala či bol v konaní navrhovateľovi

ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní pred súdmi. Úradným záznamom

tajomníčky súdnej kancelárie mala preukázané, že navrhovateľovi nebol ustanovený

opatrovník.

Dňa 15. 08. 2016 sudkyňa opätovne zisťovala v kancelárii tunajšieho súdu či bol

ustanovený opatrovník. Súdna tajomníčka spísala záznam, že spis sa nachádza

na NS SR z dôvodu podaného dovolania.

Dňa 15. 08. 2016 sudkyňa dala spis predložiť VSÚ na ďalší postup podľa § 68

ustanovenie procesného opatrovníka pre navrhovateľa na zastupovanie v danom

konaní, nakoľko nemá zákonného zástupcu na zastupovanie v konaní.

Dňa 09. 09. 2016 bolo do spisu doložené plnomocenstvo od JUDr. Tijany Ćećezovej,

advokátky na zastupovanie navrhovateľa v danom konaní.

Dňa 19. 09. 2016 VSÚ vyzvala právnu zástupkyňu navrhovateľa na oznámenie

osoby, ktorú môže súd ustanoviť za procesného opatrovníka navrhovateľovi. Vyjadrenie

prišlo súdu dňa 19. 10. 2016. navrhla ustanoviť .

Dňa 21. 11. 2016 VSÚ vyzvala , aby súdu oznámila, či súhlasí

s ustanovením za procesného opatrovníka navrhovateľovi. Odpoveď od

prišla súdu dňa 01. 12. 2016. súhlasila so svojim ustanovením za procesného opatrovníka.

Dňa 16. 12. 2016 VSÚ vydala uznesenie, ktorým ustanovila

za procesnú opatrovníčku v konaní sp. zn. až do jeho

právoplatného skončenia.

Dňa 03. 01. 2017 bola súdu doručená sťažnosť voči uzneseniu

zo dňa 16. 12. 2016. ktorým ju súd ustanovil za procesnú opatrovníčku. Zároveň vzniesla

námietku zaujatosti sudkyne.

Dňa 18. 01. 2017 sudkyňa spísala úradný záznam, kde uviedla, že na vznesenú

námietku zaujatosti súd neprihliada s poukazom na ust. § a ods. 3

Dňa 20. 01. 2017 sudkyňa vydala uznesenie, ktorým sťažnosť

proti uzneseniu OS Skalica zo dňa 16. 12. 2016 zamietla. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 15. 03. 2017.

Dňa 11. 05. 2017 sa v danej veci uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa nedostavil

žalovaný, súd vychádzal z fikcie doručenia predvolania žalovanému, nakoľko si zásielky

súdu na adrese trvalého bydliska nepreberá. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd

o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd v súlade

s ustanovením rozhodol spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle

ust. “

Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý

mu bol zapožičaný 16. júna 2017, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 7. júla 2017

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej

pozícii žalobcu „o náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia“, ústavný

súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva, hoci pripúšťa, že dĺžka konania bola čiastočne závislá od rozsahu dokazovania

potrebného pre ustálenie rozsahu návrhom uplatneného nároku.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ významne prispel k doterajšej dĺžke

napadnutého konania tým, že laicky a nejednoznačne koncipoval svoje podania

v napadnutom konaní a až za pomoci vyššej súdnej úradníčky bol 14. januára 2011 ustálený

konečný petit návrhu. Sťažovateľ predĺžil konanie aj svojou pasivitou pri predkladaní

podkladov potrebných pre rozhodnutie (lekársky posudok, rozhodnutie o priznanej

invalidite), čo prispelo k celkovej dĺžke napadnutého konania. Obdobne možno konštatovať,

že v dôsledku zdravotného stavu sťažovateľa (hospitalizácia) bolo napadnuté konanie

prerušené od 23. januára 2015 do 18. marca 2016, čo predstavovalo prekážku ďalšieho

postupu okresného súdu v napadnutom konaní. Všetky uvedené skutočnosti ústavný súd

zobral do úvahy pri určení primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré týmto nálezom

priznal.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že napriek prispeniu sťažovateľa k celkovej dĺžke napadnutého konania, ktoré

do značnej miery ovplyvňovalo postup okresného súdu, je napadnuté konanie poznačené

zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd identifikoval zbytočný prieťah v trvaní vyše dvoch

rokov, a to od 4. decembra 2008, t. j. od vrátenia spisu Krajským súdom v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) spolu s jeho zrušujúcim uznesením z 31. októbra 2008, do ďalšieho

relevantného úkonu vo veci ‒výsluchu sťažovateľa konaného 14. januára 2011.

Ústavný súd, vychádzajúc z prehľadu uskutočnených úkonov okresného súdu,

konštatuje, že okrem už uvedeného obdobia nečinnosti okresný súd konal priebežne,

zisťoval, či konanie vedené pred krajským súdom pod sp. zn. je právoplatne

ukončené, ktorého výsledok bol potrebný pre určenie rozsahu uplatneného nároku, a ďalej

po právoplatnom obmedzení spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony sám pre účely

napadnutého konania ustanovil sťažovateľovi procesnú opatrovníčku, keďže v tejto časti

nebola vec vedená pred krajským súdom pod sp. zn. právoplatne rozhodnutá.

Následne okresný súd rozhodol vec sťažovateľa na pojednávaní konanom 11. mája 2017

rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

Vychádzajúc z faktu, že napadnuté konanie nie je ani po viac ako 9 rokoch

na okresnom súde právoplatne skončené (v čase rozhodovania o tejto sťažnosti, pozn.),

zisteného prieťahu v trvaní približne dvoch rokov, ústavný súd dospel k záveru, že

doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa, preto rozhodol tak, ako to

je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označeného práva sťažovateľa, prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená, a nie je

možné vylúčiť, že odvolací súd v dôsledku využitia odvolania zruší označený rozsudok

okresného súdu v napadnutom konaní a vec mu vráti späť na ďalšie konanie (bod 2 výroku

nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 25 000 €, ktoré odôvodnil nečinnosťou súdu, ktorú považoval za nezákonnú,

znemožňujúcu a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie vo veci, teda stavom právnej neistoty.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, zistené prieťahy,

berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, skutočnosť,

že okresný súd už vo veci samej rozhodol rozsudkom, dôvody, na základe ktorých

sťažovateľ žiada priznať finančné zadosťučinenie, a všetky okolnosti daného prípadu

ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo

slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie

sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v sume 312,34 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokátky a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2016

v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, predstavuje ním uplatnenú

sumu 312,34 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2017