Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 489/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. augusta 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcu Lajosa Mészárosa, predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátkou

, , ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1

a , ako aj v spojení s , a 2

a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou ,

, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 22

ods. 1 a 2, a v spojení s a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj v spojení s čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2

a čl. 10 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ má postavenie obžalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde

Košice I pod č. k. navrhovateľa v kompenzačnom konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I pod č. k. na zaplatenie nemajetkovej ujmy voči odporkyni SR

v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR.

Sťažovateľ podal dňa 6. 12. 2012 na Okresnom súde Košice I do konania vedenom

v tom čase pod č. k. dovolanie (príloha č. 2) prostredníctvom zast. advokáta

(kompetenčný spor) nakoľko mal zato, že Okresný

súd Trebišov nebol oprávnený rozhodovať a vydať opatrenie pod č. k. Otp 729/2010 zo dňa

15. 03. 2011, ktorým bol ustanovený poškodeným spoločný zástupca, pričom

mu (sťažovateľovi – obvinenému) bol odňatý zákonný sudca – sudca pre prípravné konanie

Okresného súdu Košice I.

Teda došlo k porušeniu práva rovnosti, práva na obhajobu a práva na zákonného

sudcu, čo v právnom štáte nie je možné a je krajne protiústavné, ergo došlo k porušeniu

, , , , , SR

v spojení podľa čl. 6 ods. 1, ods. 3, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Okresný súd Košice I prípisom zo dňa 17. 01. 2013 č. k. (príloha č. 3)

odstúpil dovolanie aj s prílohami Okresnému súdu Trebišov na ďalší zákonný postup.

Dovolanie aj s prílohami bolo doručené Okresnému súdu Trebišov dňa 21. 01. 2014,

čo sťažovateľ osvedčuje fotokópiou doručenky (príloha č. 4).

Nahliadnutím do spisu č. k. na Okresnom súde Košice I.

dňa 29. 09. 2014 sťažovateľ zistil vyššie uvedené skutočnosti a nakoľko nemal vedomosť

o výsledku dovolacieho konania na Najvyššom súde SR, tak s pocitom jemnej opatrnosti

podal sťažnosť na prieťahy listom zo dňa 02. 10. 2014 z ÚVV Košice (príloha č. 5), ktorú

adresoval predsedovi Okresného súdu Trebišov.

Predseda súdu na sťažnosť reagoval odpoveďou zo dňa 16. 10. 2014, doručenou

sťažovateľovi dňa 20. 10. 2014 do ÚVV Bratislava (príloha č. 6).

Sťažovateľ odpovedal listom dňa 21. 10. 2014 – viď poznámky sťažovateľa rukou

písané na odpovedi na podanie od predsedu okresného súdu Trebišov 1

zo dňa 16. 10. 2014.

13. 11. 2014 sťažovateľ upresnil sťažnosť na prieťahy (príloha č. 7) s tým, že

dňa 21. 1. 2013 bolo doručené Okresnému súdu Trebišov dovolanie spolu s prílohami

č. k. (modrým perom písaný text).

Predseda Okresného súdu Trebišov nereagoval.

29. 12. 2014 sťažovateľ zaslal z ÚVV Bratislava URGENCIU predsedovi Okresného

súdu Trebišov (príloha č. 8) s poukazom, že sťažnosť na prieťahy nebola riadne vybavená

predsedom súdu, žiadal o podanie informácie, či sa stratil spisový materiál.

Nakoľko predseda okresného súdu opätovne nereagoval, tak sťažovateľ zaslal

dňa 6. 2. 2015 mailom (príloha č. 9) opätovnú urgenciu, nakoľko stav právnej neistoty

o výsledok dovolacieho konania ako aj výsledok prejednania sťažnosti na prieťahy vo veci

č. k. stále trval.

Dňa 12. 05. 2015 bol doručený sťažovateľovi prípis od predsedu okresného súdu

listom zo dňa 26. 1. 2015 (príloha č. 10) spolu s odmietajúcim uznesením

Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 22. 12. 2014 (príloha č. 12), pričom

sťažnosť na prieťahy nebola stále predsedom okresného súdu riadne vybavená.

Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa

22. 12. 2014 (príloha č. 12) vyplýva, že dovolaciemu súdu bol spis predložený

na rozhodnutie o dovolaní až dňa 11. decembra 2014!!!!

Dňa 13. 05. 2015 sťažovateľ zaslal opakovanú sťažnosť na prieťahy predsedovi

Okresného súdu Trebišov, nakoľko pôvodná sťažnosť nebola stále riadne vybavená

(príloha č. 13).

Dňa 06. 07. 2015 sťažovateľovi bol doručený list predsedu okresného súdu

zo dňa 12. 06. 2015 nazvaný „Sťažnosť vo veci – odpoveď!“

(príloha č. 14), z ktorého vyplýva nasledovný skutkový stav veci:

1. že zákonný sudca Okresného súdu Trebišov nekonal promptne

po doručení dovolania Okresnému súdu Trebišov dňa 22. 01. 2013

2. že zákonný sudca Okresného súdu Trebišov nezaložil

dovolanie do trestného spisu a že po urgencii sťažovateľa z jesene roku 2014 (je uvedený

preklep 2015) musel sám predseda Okresného súdu Trebišov podanie dovolania opätovne

vyžiadať od Okresného súdu Košice I.

Ergo až následne predseda okresného súdu predložil spis dovolaciemu Najvyššiemu

súdu SR a aj to iba vo forme fotokópie – nie originálu dovolania, ktoré sa na Okresnom

súde Trebišov stratilo.

Ergo je nesporným, že porušovateľ nekonal vo veci s urýchlením „speedily“,

keď neodkladne po doručení mu dovolania aj s prílohami dňa 22. 01. 2013 nepredložil spis

dovolaciemu súdu na rozhodnutie, ale v dôsledku straty listín – dovolania aj s prílohami

a v dôsledku subjektívneho zavinenia zodpovedného sudcu ako aj nutnosti riešenia

vzniknutej situácie predsedom okresného súdu po podaní sťažnosti na prieťahy

sťažovateľom listom zo dňa 2. 10. 2014, vyžiadania si kópie podania dovolania

aj s prílohami od Okresného súdu Košice I, bolo dovolanie iba vo forme fotokópie doručené

na rozhodnutie dovolaciemu Najvyššiemu súdu SR až dňa 11. decembra 2014!!!!, ktorý

vo veci rozhodol dňa 22. 12. 2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR bolo doručené

sťažovateľovi až dňa 12. 05. 2015.

Predseda okresného súdu tieto skutočnosti neprípustne zatajoval sťažovateľovi.

Teda je nesporným, že stav právnej neistoty sťažovateľa o výsledok dovolacieho

konania trval minimálne od 22. 01. 2013 do 12. 05. 2015, teda 2 roky a 4 mesiace a 20 dní,

čo je z ústavného hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné.

Postupom porušovateľa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie trestnej veci bez zbytočných prieťahov podľa SR

a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odvolanie (správne má byť dovolanie, pozn.) obsahovalo osobné údaje sťažovateľa

a tzv. citlivé informácie k jeho osobe vo vzťahu na trestné konanie (ktoré sa medzičasom

ukázalo ako nezákonné), teda, že je sťažovateľ je obžalovaný, že je voči nemu vedené trestné

konanie na Okresnom súde Košice I. Vinou porušovateľa došlo aj k neoprávnenému zásahu

do práva sťažovateľa na súkromie...

Vzhľadom k strate originálu časti spisu – dovolania aj s prílohami je nesporným,

že dovolaním a teda aj informáciami v ňom obsiahnutými bolo nenáležito manipulované

nad rámec zákonnej licencie bez vedomia a súhlasu sťažovateľa, že tzv. citlivé informácie

k jeho osobe môžu byť do budúcnosti zneužité proti jeho osobe, k jeho neprípustnej

kriminalizácii treťou osobou, k zásahu do jeho práva na súkromie (k čomu došlo).

Ergo stav ohrozenia práva sťažovateľa na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť trvá

aj v čase podania tejto ústavnej sťažnosti...

Sťažovateľ tvrdí, že postupom porušovateľa a subjektívnym zavinením zákonného

sudcu došlo neprípustne k porušeniu základných práv sťažovateľa.

Bolo ohrozené a porušené základné právo sťažovateľa na zachovanie ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti, bolo zasiahnuté do jeho práva do súkromného

a rodinného života, čo malo za následok porušenie , ods. 2, ods. 3

Slovenskej republiky. Konaním porušovateľa neprípustne došlo k zásahu do základných

práv sťažovateľa chránených podľa , ods. 2 .

Došlo k neprípustnému zásahu do práv sťažovateľa chránených čl. 8 ods. 1, ods. 2,

čl. 10 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo v právnom

štáte nie je dovolené, zakazuje sa.

Porušovateľ sa nevyrovnal s tým, že svojvôľa sa zakazuje...

Vzhľadom na vyššie popísaný a deklarovaný skutkový stav vecí, ktorý nie je možným

reparovať, tak sťažovateľ požaduje priznať ústavným súdom titulom nemajetkovej ujmy

mu vzniknutej porušením základných práv podľa čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 22 ods. 1,

ods. 2 v spojení podľa , ods. 2, , ods. 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd primerané finančné

zadosťučinenie v sume 30.000,- Euro.

Titulom prieťahov zavinených porušovateľom, teda nedodržaním primeranej lehoty

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia

základného práva na prerokovanie trestnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR požaduje sťažovateľ priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3.500,- Euro. Spolu 35.000,- Eur...»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto:

„1. Základné práva a slobody chránené podľa čl. 1 ods. 1,

čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 22 ods. 1, ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2

, v spojení s , , ods. 2, , ods. 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trebišov v konaní vedenom pod č. k. porušené boli.

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 33.500,- Eur,

ktoré je Okresný súd Trebišov povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré

je Okresný súd Trebišov povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky

, do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie sťažnosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Sťažovateľ v sťažnosti namieta predovšetkým postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. (ako to napokon jednoznačne vyplýva aj z jej obsahu),

v ktorom podľa neho okresný súd porušil jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd sa preto zaoberal skúmaním

opodstatnenosti sťažnosti vo vzťahu k porušeniu týchto práv sťažovateľa.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol

pred podaním sťažnosti podľa (), a preto už

k namietanému porušovaniu základného práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo

dochádzať (m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . Uvedený právny názor ústavného súdu

je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek

proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa, z predmetného spisu a zo zistení ústavného súdu

vyplýva, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 14. júla 2015. V čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu okresný súd už v rámci napadnutého konania postúpil dovolanie

sťažovateľa najvyššiemu súdu na konanie a rozhodnutie o ňom (čím sa súčasne naplnil účel

konania sp. zn. , a to aj za prispenia predsedu okresného súdu, ktorý

uvedeným spôsobom fakticky reagoval na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy),

a teda už v tejto veci nekonal (dovolanie bolo postúpené/doručené najvyššiemu súdu

11. decembra 2014). V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už aj samotné uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 22. decembra 2014 o odmietnutí dovolania

sťažovateľa (obvineného v trestnom konaní) podľa

nadobudlo právoplatnosť (12. mája 2015). To súčasne znamená, že k namietanému

porušovaniu jeho označeného základného práva podľa a jeho práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu už nemohlo dochádzať.

Ústavný súd z uvedeného dôvodu odmietol túto časť sťažnosti sťažovateľa podľa

už pri predbežnom prerokovaní ako zjavne

neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 22

ods. 1 a 2 a základného práva na súdnu ochranu podľa v spojení

s a , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 a ďalších práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a

2 a základného práva na súdnu ochranu podľa v spojení s

a , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa a ďalších

práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 10 ods. 1 a 2 dohovoru sťažovateľa napriek tomu,

že je v napadnutom konaní kvalifikovane právne zastúpený, neuvádza konkrétne

(jasné a zrozumiteľné) dôvody, pre ktoré porušenie týchto práv namieta, ani nepreukazuje

príčinnú súvislosť medzi skutkovým a právnym stavom a ním označenými právami (čl. 19

ods. 1, 2 a 3, a 2 a v spojení so „základnými právami

a slobodami“ podľa a , ako aj , a 2

a čl. 10 ods. 2 dohovoru) a v zásade iba účelovo (navyše nepresne a nedôsledne vo vzťahu

k petitu sťažnosti) cituje a označuje príslušné články a dohovoru. Z tohto dôvodu

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti nespĺňa náležitosti predpísané ,

a preto ju ústavný súd odmietol z tohto dôvodu podľa .

Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa

ako celok.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.

Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,

ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať

nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené

náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. ,

, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. augusta 2017