Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 364/2017
PDF · 109.13 KB
No categories available
I. ÚS 364/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka,
sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka 31. augusta 2017 prerokoval
sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., Štúrova 10/20, Košice, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 231/2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 231/2012
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e v konaní vedenom
pod sp. zn. 29 C 231/2012 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € (slovom tisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd
Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Pavla Piovarčího ml.
do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
15. júna 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)
na prieťahy v označenom konaní Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“), ktoré
začalo 24. septembra 2012 a do podania sťažnosti nebolo napriek jej viacerým urgenciám
či sťažnostiam právoplatne skončené.
2. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie v záhlaví označených základných práv,
prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej finančné
zadosťučinenie v sume 5 000 € a nahradiť trovy konania v sume 312,34 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu,
ktorý v liste doručenom ústavnému súdu 16. augusta 2017 po chronológii procesných
úkonov vykonaných súdom od 24. septembra 2012 až do 11. júla 2017 uviedol,
že k predĺženiu konania prispelo najmä časovo náročné znalecké dokazovanie vo veci
a dlhodobo riešená otázka právneho zastúpenia žalovanej v 1. rade, bez ktorej sa nedalo
vo veci konať.
Zároveň v liste uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania;
sťažovateľka sa 7. augusta 2017 totožne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.
II.
4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože
časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci,
je neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou
štátu organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto
smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý mal a má dostatok vhodných opatrení
na zabezpečenie takého procesného postupu v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni
stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi účastníkmi konania.
5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov
je v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)
zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.
6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov
namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.
7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré
je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014,
8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto
následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak
než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)
sa tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená
objektívne charakterom prerokovávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu
konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre účastníkov konania.
10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda
formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne
ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,
či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,
a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
Toto právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka,
prípadne ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch
trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu
nie je daná.
11. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie
o neplatnosť darovacej zmluvy pred okresným súdom trvá už od 24. septembra 2012
a doteraz, teda za takmer 5 rokov nie je meritórne rozhodnuté. Prekážky ďalšieho postupu
v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť rozsiahlym dokazovaním či zmenou sudcu
pre ochorenie pôvodného sudcu, lebo je povinnosťou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo
tak, že princípy zakotvené v ústave a dohovore budú rešpektované.
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť sudcu môže zapríčiniť porušenie práv garantovaných čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru, ak takáto činnosť nesmerovala na odstránenie právnej neistoty týkajúcej sa
tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka obrátila na okresný súd, aby o nich rozhodol
12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky zásahu
do prieťahov v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných
práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj
primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde), ktoré je istou kompenzáciou. Z tohto titulu sťažovateľka žiadala priznať jej sumu
5 000 €.
Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať jej primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za primeranú
doterajšej neprimeranej dĺžke konania a čiastočnej zložitosti veci, vyžadujúcej aj znalecké
dokazovanie či ustanovovanie právneho zástupcu pre matku sťažovateľky.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti
uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol
priznať sťažovateľke úhradu za úkony právnej služby v celkovej požadovanej sume
312,34 €, ktorú uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jej právneho zástupcu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017