Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 103/2017
PDF · 127.38 KB
No categories available
I. ÚS 103/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka,
zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka 31. augusta 2017 prerokoval
sťažnosť , a
, obaja v zastúpení advokátom JUDr. Petrom Peružekom, Hollého 20/57,
Hlohovec, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 73/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a garantované čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 73/2010 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 73/2010 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie v sume každému po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd
Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. a p r i z n á v a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 308,01 € (slovom tristoosem eur a jeden cent), ktorú j e Okresný súd
Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra Perušeka
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára
2017 doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“)
na prieťahy v označenom konaní pred Okresným súdom Piešťany (ďalej len „okresný súd“),
ktoré začalo v roku 2010 a do podania sťažnosti nebolo právoplatne skončené.
2. Sťažovatelia žiadali vysloviť porušenie v záhlaví označených základných práv,
prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať im finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 € a nahradiť trovy konania v sume 308,01 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného
súdu, ktorá v liste z 24. apríla 2017 po chronológii procesných úkonov vykonaných súdom
od 15. októbra 2010 až do 21. apríla 2017 uviedla, že k predĺženiu konania prispelo
dlhodobé nedostatočné obsadenie súdu väčším počtom sudcov a skutočnosť, že „bol
z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo
k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté
z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec“.
Zároveň v liste uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania; po urgencii
ústavného sudu sa 4. augusta 2017 totožne vyjadril aj právny zástupca sťažovateľov.
II.
4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože
časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je
neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu
organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto
smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý mal a má dostatok vhodných opatrení
na zabezpečenie takého procesného postupu v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni
stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi účastníkmi konania.
5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)
zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.
6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov
namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je dôvodná.
7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je
nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014, I. ÚS 49/2015).
8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto
následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,
než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa
tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená
objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu
konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre účastníkov konania.
10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda
formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne
ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,
či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,
a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto
právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne
ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie
konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.
11. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie
o zaplatenie investícií do cudzej nehnuteľnosti pred okresným súdom trvá už od 15. októbra
2010 a doteraz, teda za viac ako 6 a pol roka, nie je meritórne rozhodnuté. Prekážky
ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť preťaženosťou sudcu alebo
súdu, lebo je povinnosťou štátu, aby organizoval svoje súdnictvo tak, že princípy zakotvené
v ústave a dohovore budú rešpektované.
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť sudcu môže zapríčiniť porušenie práv garantovaných čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru, ak takáto činnosť nesmerovala na odstránenie právnej neistoty týkajúcej sa
tých práv, kvôli ktorým sa sťažovatelia obrátili na okresný súd, aby o nich rozhodol
12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky zásahu
do prieťahov v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných
práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj
primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde), ktoré však nie je náhradou za preinvestované finančné prostriedky, ako si to zrejme
predstavovali sťažovatelia, keď z tohto titulu žiadali priznať sumu 10 000 €.
Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať im primerané finančné zadosťučinenie
v sume každému po 1 000 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
za primeranú doterajšej neprimeranej dĺžke konania a čiastočnej zložitosti veci, vyžadujúcej
aj znalecké dokazovanie.
14. Podľa čl. 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti
uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol
priznať sťažovateľom úhradu za úkony právnej služby v celkovej požadovanej sume
308,01 €, ktorú uložil zaplatiť okresnému súdu na účet ich právneho zástupcu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017