Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 430/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom

JUDr. Markom Belkom, LL.M., Fraňa Kráľa 1504, Čadca, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. , ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie okresného súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde 6. októbra 2005

„návrh na určenie neplatnosti žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru“, o ktorom

okresný súd v roku 2011 rozhodol rozsudkom tak, že jeho návrh zamietol. Na základe

odvolania sťažovateľa krajský súd uznesením z 24. júna 2015 rozsudok okresného súdu

z 30. júna 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Od podania návrhu do rozhodnutia

okresného súdu uplynula doba viac ako 5 a pol roka. Dňa 14. júla 2016 z dôvodu

„príslušnosti“ odstúpil okresný súd vec krajskému súdu, ktorý od tohto momentu nevykonal

žiadne právne relevantné procesné úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa, v ktorej sa nachádza.

3. Sťažovateľ podal 8. marca 2017 sťažnosť na zbytočné prieťahy, ktorú predseda

krajského súdu považoval za dôvodnú. Ďalej sťažovateľ uvádza, že sťažnosť podáva

v zákonnej lehote od doručenia odpovede na jeho sťažnosť predsedovi krajského súdu.

Podľa jeho názoru nie je spravodlivé, že v takej závažnej veci, akým prepustenie

zo služobného pomeru (strata zamestnania) nepochybne je, nie je napadnuté konanie

pred okresným súdom a krajským súdom do dnešného dňa právoplatne skončené.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach

porušené bolo. Krajskému súdu sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sa okrem toho domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € a úhrady trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. O zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom v súdnom konaní ide

predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd)

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , ). Zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne rozhodol

pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv

nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký

návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený

(napr. ).

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

8. Zo sťažnosti a z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pokiaľ sťažovateľ v časti

sťažnosti namietal postup okresného súdu v napadnutom konaní z hľadiska porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ústavný súd ju v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

9. Vychádzal z toho, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

29. mája 2017 a okresný súd vec odstúpil miestne a vecne príslušnému krajskému súdu,

ktorý má v tejto veci príslušnosť konať ešte 14. júna 2016. Ústavný súd preto nemôže

akceptovať názor sťažovateľa, že ju podal proti postupu okresného súdu včas alebo

dôvodne. Okresný súd už tak žiadnym spôsobom nemôže v čase podania sťažnosti spôsobiť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a sťažovateľ

bol navyše kvalifikovane zastúpený advokátom, preto si mal účinnejšie strážiť svoje práva

vtedy, keď konanie pred okresným súdom ešte prebiehalo (vigilantibus iura).

10. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu

jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom krajského súdu

11. Ústavný súd zistil, že krajský súd v napadnutom konaní rozhodol uznesením

sp. zn. z 30. mája 2017 tak, že zamietol návrh sťažovateľa, čím rozhodol

takmer súčasne, ako sťažovateľ doručil túto sťažnosť ústavnému súdu. Navyše, sťažovateľ

sa mohol dozvedieť na stránke všeobecných súdov na internete o tom, že bude 30. mája

2017 o 10.30 h vyhlásené rozhodnutie krajského súdu, a preto jeho sťažnosť na prieťahy

považuje ústavný súd v tejto etape konania ako účelovú a nedôvodnú (pozri aj dôvody

odmietnutia uvedené v uznesení krajského súdu v bode 8 až 22, pozn.).

12. Od odstúpenia veci okresným súdom v napadnutom konaní (krajský súd rozhodol

po 10 mesiacoch od momentu, keď mu bol spis okresného súdu odstúpený, pozn.) nemožno

povedať, že krajský súd v napadnutom konaní porušil jeho základného právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . V súčasnosti

rozhodnutie krajského súdu bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 19. júla 2017,

ako aj žalovanému 6. júla 2017.

13. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v

je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

Ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ,

).

14. Ústavný súd na základe vyhodnotenia okolností danej veci konštatuje, že hoci

postup najmä okresného súdu, pred odstúpením spisu krajskému súdu v napadnutom konaní

nebol optimálny, rozhodne sťažovateľ mal namietať prieťahy podstatne skôr, teda vtedy

keď sa vec nachádzala ešte na okresnom súde. Sťažovateľ to však neurobil. Čo sa týka

prieťahového postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v tomto

konaní tiež jeho údajná nečinnosť nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň

závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa .

15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva garantovaného postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017