Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 430/2017
PDF · 134.77 KB
No categories available
I. ÚS 430/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom
JUDr. Markom Belkom, LL.M., Fraňa Kráľa 1504, Čadca, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 227/2005, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 S 145/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája
2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 227/2005 (ďalej
aj „napadnuté konanie okresného súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 145/2016 (ďalej aj „napadnuté
konanie krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde 6. októbra 2005
„návrh na určenie neplatnosti žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru“, o ktorom
okresný súd v roku 2011 rozhodol rozsudkom tak, že jeho návrh zamietol. Na základe
odvolania sťažovateľa krajský súd uznesením z 24. júna 2015 rozsudok okresného súdu
z 30. júna 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Od podania návrhu do rozhodnutia
okresného súdu uplynula doba viac ako 5 a pol roka. Dňa 14. júla 2016 z dôvodu
„príslušnosti“ odstúpil okresný súd vec krajskému súdu, ktorý od tohto momentu nevykonal
žiadne právne relevantné procesné úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa, v ktorej sa nachádza.
3. Sťažovateľ podal 8. marca 2017 sťažnosť na zbytočné prieťahy, ktorú predseda
krajského súdu považoval za dôvodnú. Ďalej sťažovateľ uvádza, že sťažnosť podáva
v zákonnej lehote od doručenia odpovede na jeho sťažnosť predsedovi krajského súdu.
Podľa jeho názoru nie je spravodlivé, že v takej závažnej veci, akým prepustenie
zo služobného pomeru (strata zamestnania) nepochybne je, nie je napadnuté konanie
pred okresným súdom a krajským súdom do dnešného dňa právoplatne skončené.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
rozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach
porušené bolo. Krajskému súdu sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 5 S 145/2016 konal
bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ sa okrem toho domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume
5 000 € a úhrady trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. O zjavnú
neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom v súdnom konaní ide
predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom,
porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd)
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne
nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08). Zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie
uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom
už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne rozhodol
pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv
nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať
(m. m. II. ÚS 387/06). Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký
návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený
(napr. III. ÚS 199/02).
II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v napadnutom konaní
8. Zo sťažnosti a z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pokiaľ sťažovateľ v časti
sťažnosti namietal postup okresného súdu v napadnutom konaní z hľadiska porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ústavný súd ju v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
9. Vychádzal z toho, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená
29. mája 2017 a okresný súd vec odstúpil miestne a vecne príslušnému krajskému súdu,
ktorý má v tejto veci príslušnosť konať ešte 14. júna 2016. Ústavný súd preto nemôže
akceptovať názor sťažovateľa, že ju podal proti postupu okresného súdu včas alebo
dôvodne. Okresný súd už tak žiadnym spôsobom nemôže v čase podania sťažnosti spôsobiť
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a sťažovateľ
bol navyše kvalifikovane zastúpený advokátom, preto si mal účinnejšie strážiť svoje práva
vtedy, keď konanie pred okresným súdom ešte prebiehalo (vigilantibus iura).
10. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu
jej zjavnej neopodstatnenosti.
II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom krajského súdu
11. Ústavný súd zistil, že krajský súd v napadnutom konaní rozhodol uznesením
sp. zn. 5 S 145/2016 z 30. mája 2017 tak, že zamietol návrh sťažovateľa, čím rozhodol
takmer súčasne, ako sťažovateľ doručil túto sťažnosť ústavnému súdu. Navyše, sťažovateľ
sa mohol dozvedieť na stránke všeobecných súdov na internete o tom, že bude 30. mája
2017 o 10.30 h vyhlásené rozhodnutie krajského súdu, a preto jeho sťažnosť na prieťahy
považuje ústavný súd v tejto etape konania ako účelovú a nedôvodnú (pozri aj dôvody
odmietnutia uvedené v uznesení krajského súdu v bode 8 až 22, pozn.).
12. Od odstúpenia veci okresným súdom v napadnutom konaní (krajský súd rozhodol
po 10 mesiacoch od momentu, keď mu bol spis okresného súdu odstúpený, pozn.) nemožno
povedať, že krajský súd v napadnutom konaní porušil jeho základného právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V súčasnosti
rozhodnutie krajského súdu bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 19. júla 2017,
ako aj žalovanému 6. júla 2017.
13. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy
je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
Ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,
14. Ústavný súd na základe vyhodnotenia okolností danej veci konštatuje, že hoci
postup najmä okresného súdu, pred odstúpením spisu krajskému súdu v napadnutom konaní
nebol optimálny, rozhodne sťažovateľ mal namietať prieťahy podstatne skôr, teda vtedy
keď sa vec nachádzala ešte na okresnom súde. Sťažovateľ to však neurobil. Čo sa týka
prieťahového postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 145/2016, v tomto
konaní tiež jeho údajná nečinnosť nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň
závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva
sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta
porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S 145/2016, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017