Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 386/2017
PDF · 158.5 KB
No categories available
I. ÚS 386/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny
Mochnáčovej prerokoval návrh starostu obce
, zastúpeného advokátom JUDr. Davidom Soukeníkom,
advokátska kancelária SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, na
preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce z 30. júna 2017
podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. a takto
rozhodol:
1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce č. 249/2017
z 20. júna 2017 datované dňom 30. júna 2017 z r u š u j e .
2. Obecné zastupiteľstvo obce j e p o v i n n é uhradiť
trovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur
a tridsaťštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Davida Soukeníka, advokátska
kancelária SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. júla 2017
doručený návrh starostu obce
(ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného
zastupiteľstva obce (ďalej aj „odporca“) z 30. júna 2017 podľa ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon
o ochrane verejného záujmu“).
2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že odporca 20. júna 2017 na svojom zasadnutí
prijal uznesenie, ktorým v bode A zobral na vedomie návrh Komisie odporcu na ochranu
verejného záujmu (ďalej len „komisia“) na začatie konania proti navrhovateľovi z dôvodu
porušenia povinnosti podať písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného o ochrane
verejného záujmu. Odporca v označenom uznesení v bode B schválil začatie komisiou
navrhovaného konania a v bode C konštatoval, že navrhovateľovi bolo umožnené sa
vyjadriť k návrhu, svojimi vyjadreniami nevyvrátil zistené porušenie povinnosti podľa čl. 7
ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a v konaní podľa č. 9 a nasl.
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu bolo preukázané porušenie povinnosti podľa
čl. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu navrhovateľom. V bode D označeného
uznesenia odporca schválil uloženie povinnosti navrhovateľovi na zaplatenie pokuty podľa
čl. 9 ods. 10 písm. b) a ods. 15 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v sume
trojnásobku jeho mesačného platu. V závere v bode D označeného uznesenia odporca
ukladá predsedníčke komisie „vyhotoviť a doručiť písomné rozhodnutie k tomuto
uzneseniu“ navrhovateľovi v zmysle čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu.
3. Navrhovateľ pripojil k návrhu listinu označenú ako „Rozhodnutie obecného
zastupiteľstva vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov“, v záhlaví
ktorej sa uvádza, že odporca na svojom zasadnutí 20. júna 2017 v konaní vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu vedenom proti navrhovateľovi prijal rozhodnutie, nasleduje výrok
rozhodnutia, odôvodnenie a poučenie. Po poučení je označená ako
predsedníčka komisie a pri jej mene sa nachádza podpis a na konci listiny je označenie
miesta a času „V 30. 06. 2017“.
4. Navrhovateľ vo svojej argumentácii podrobne uvádza, akým spôsobom a kedy boli
splnené všetky jeho povinnosti podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,
a k návrhu zároveň pripája ním podané oznámenia a ich prílohy tvrdiac, že tieto boli podané
včas a úplne, čím vylučuje akékoľvek porušenie povinností z jeho strany podľa označeného
ústavného zákona.
5. Navrhovateľ svoj návrh podaný ústavnému súdu označuje ako návrh na
preskúmanie rozhodnutia odporcu z 30. júna 2017, ktorým podľa neho odporca rozhodol
o uložení pokuty navrhovateľovi podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a b) ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu za porušenie povinnosti v zmysle čl. 7 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu. Navrhovateľ uvádza, že 3. júla 2017 mu bolo doručené
rozhodnutie odporcu o uložení pokuty v sume trojnásobku jeho platu a vzhľadom na
nasledujúce citácie za uvedené rozhodnutie odporcu považuje listinu opísanú v bode 3 tohto
uznesenia (vyhotovenú a podpísanú ako predsedníčkou komisie a v závere
datovanú dňom 30. júna 2017).
6. Navrhovateľ spochybňuje právomoc komisie a jej členov na písomné
vyhotovovanie rozhodnutí k uzneseniam odporcu, a preto „považuje navrhovateľ
rozhodnutie (zjavne listinu označenú v bode 3 uznesenia, pozn.) za nezákonné z dôvodu
jeho vyhotovenia neoprávnenou osobou“.
7. Zároveň navrhovateľ vo svojom návrhu uznesenie odporcu z 20. júna 2017
opísané v bode 2 tohto uznesenia označuje ako uznesenie č. 249/2017 a uvádza, že ako
starosta obce (využitím svojho sistačného práva) pozastavil výkon tohto uznesenia
zastavajúc názor, že odporuje zákonu. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že „podľa
jeho názoru pozastavenie výkonu Uznesenia č. 249/2017... nevylučuje podanie návrhu na
preskúmanie rozhodnutia, ktorého výkon bol pozastavený“.
8. Samotný petit svojho návrhu vymedzil navrhovateľ tak, že navrhol ústavnému
súdu o jeho návrhu rozhodnúť týmto nálezom:
„Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce zo dňa 30. 6. 2017 sa
v celom rozsahu zrušuje.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celom rozsahu.“
II.
9. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1
písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,
ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,
podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný
účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie
o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.
Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
10. Podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak senát
ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným
predpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté
rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
III.
11. Podstatou argumentácie navrhovateľa bolo, že rozhodnutie obecného
zastupiteľstva, ktorým bolo konštatované porušenie jeho povinností podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 4
ods. 1 a 2 písm. a) a b) ústavného zákona, nespĺňa požiadavky kladené na kvalitu
odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci, tak výroková časť, ako aj odôvodnenie
rozhodnutia sú zmätočné a nepreskúmateľné. Zároveň navrhovateľ namietal formálne
nedostatky napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o jeho vyhotovenie a podpísanie na to
neoprávnenou osobou.
12. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že pred tým, ako ústavný súd
pristúpi k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore
s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, musí prioritne posúdiť, či je
preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci
(I. ÚS 356/08, II. ÚS 404/2014, III. ÚS 34/2016). Z postavenia ústavného súdu ako
nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy ) taktiež vyplýva, že musí
pri uplatňovaní svojej právomoci brať zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásad
zaručujúcich právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 a nasledujúcich ústavy
(IV. ÚS 1/07).
13. Ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 356/08 uviedol, že skutkové vymedzenie
vytýkaného porušenia musí byť v rozhodnutí uvedené natoľko dostatočne a presne, aby ho
nebolo možné dodatočne zamieňať za dôvod iný, ktorý v čase rozhodovania nebol „v hre“.
Zároveň potom platí, že dodatočné (do)vysvetlenie skutočného dôvodu je právne
bezvýznamné. Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť
zásadne presný, konkrétny a správny (III. ÚS 662/2014).
14. Zodpovednosť podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je
zodpovednosťou verejnoprávnou (III. ÚS 132/2015), čo sa okrem iného prejavuje aj
v požiadavke takej formulácie výroku meritórneho rozhodnutia, ktorá bráni zameniteľnosti
sankcionovaného skutku. Nejde o požiadavku samoúčelnú či akademickú. Naopak, má
významné procesné a v konečnom dôsledku i hmotnoprávne dopady na páchateľa skutku
(napr. pri skúmaní procesnej prekážky rei iudicatae brániacej dvojitému potrestaniu za ten
istý skutok) (III. ÚS 34/2016).
15. Náležitosti výroku rozhodnutia obecného zastupiteľstva vyplývajú priamo
zo zákonnej úpravy ústavného zákona, konkrétne z ustanovenia čl. 9 ods. 6 ústavného
zákona, ktorý vyžaduje, aby výrok rozhodnutia obecného zastupiteľstva uviedol, v čom je
konanie alebo opomenutie navrhovateľa v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo
zákonom.
16. Ústavný súd zdôrazňuje, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva ako rozhodnutie
orgánu verejnej správy a najmä jeho písomné vyhotovenie musí spĺňať aj primárne formálne
požiadavky písomného vyhotovenia každého rozhodnutia orgánu verejnej správy ako
označenie orgánu, ktorý ho vydal, označenie, podpis tohto orgánu a dátum rozhodnutia.
17. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie
obecného zastupiteľstva nespĺňa základné zákonné náležitosti ako jeho datovanie, keď
nesporne ide o rozhodnutie odporcu z 20. júna 2017, pričom v rozpore s uvedeným je
v závere rozhodnutia uvedený dátum 30. júna 2017, a to bez toho, že by bolo zrejmé, či ide
o dátum rozhodnutia eventuálne len o dátum jeho písomného vyhotovenia. Ďalším
podstatným nedostatkom náležitostí napadnutého rozhodnutia je neoznačenie orgánu, ktorý
ho vydal v jeho závere, s pripojením podpisu oprávnených osôb. V tejto súvislosti ústavný
súd nespochybňuje oprávnenie odporcu poveriť samotným písomným vyhotovením svojho
rozhodnutia inú osobu, avšak nie je možné zamieňať osobu poverenú technickým
vyhotovením rozhodnutia s konajúcim orgánom, t. j. je neprípustné, aby osoba
vyhotovujúca rozhodnutie bola v závere označená ako orgán, ktorý rozhodol.
18. Akékoľvek dovysvetlenia obecného zastupiteľstva, či už v odôvodnení
rozhodnutia alebo v jeho vyjadrení k návrhu navrhovateľa, sú z analyzovaného hľadiska
irelevantné. Tieto formálne nedostatky namietaného rozhodnutia obecného zastupiteľstva
bránia ústavnému súdu skúmať, či sa navrhovateľ dopustil porušenia povinností, ktoré mu
vyplývajú z ústavného zákona.
19. Ďalšie námietky navrhovateľa prednesené v jeho návrhoch ústavný súd
nepovažoval za potrebné meritórne vyhodnotiť, pretože zistené nedostatky náležitostí
napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy osebe postačujú na jeho zrušenie.
20. Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ústavy premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy
veci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9
ústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého
procesu. Preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku ústavne konformného
rozhodnutia (III. ÚS 34/2016).
21. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom
konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu
k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo
svoje rozhodnutia sformulovalo nepreskúmateľným spôsobom. Vzhľadom na to je potrebné
napadnuté rozhodnutia považovať za rozporné s týmito ústavnými princípmi a ako také aj
za arbitrárne.
22. Keďže ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutia obecného
zastupiteľstva (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde), na základe už uvedeného zrušil
namietané rozhodnutia obecného zastupiteľstva, pričom zároveň platí, že toto rozhodnutie je
konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde).
IV.
23. Ústavný súd priznal navrhovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich
úhradu.
24. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je
147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.
25. S poukazom na výsledok konania vznikol navrhovateľovi nárok na úhradu trov za
dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu.
26. Priznanú úhradu trov konania je obecné zastupiteľstvo povinné zaplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
Civilného sporového poriadku).
27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017