Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 531/2017
PDF · 140.35 KB
No categories available
III. ÚS 531/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra
2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej spoločnosťou AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, v mene ktorej koná
Doc. JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia
jej základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práv na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ochranu majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 100/2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna
2017 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava,
v mene ktorej koná Doc. JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., vo veci namietaného
porušenia jej základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 ústavy a práv na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na ochranu
majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protok“) postupom Okresného súdu Bratislava
V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 100/2010 (ďalej len
„namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala
ako účastníčka namietaného konania, a to na strane navrhovateľa. Konanie sa začalo
na základe návrhu na zaplatenie špecifikovanej sumy vrátane príslušenstva podaného
20. mája 2010.
3. Popisujúc prehľad procesných úkonov namietaného konania sťažovateľka
argumentuje, že v ňom postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ako aj jej základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy a práva
na ochranu majetku zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu.
4. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v rámci namietaného konania odporca podal
13. októbra 2010 vzájomný návrh, ktorý okresný súd uznesením z 20. júla 2011 vylúčil
na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 12 C 405/2011, pričom namietané konanie
uznesením zo 6. decembra 2011 prerušil až do právoplatného skončenia uvedenej vylúčenej
veci.
5. Sťažovateľka argumentuje, že po prerušení namietaného konania okresný súd
opakovane žiadala pokračovať v tomto konaní a ochranu svojich označených práv uplatnila
aj prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu,
ktorá jej však nepriniesla požadovaný efekt, keďže bola z jeho strany vyhodnotená
ako neopodstatnená s odôvodnením, že obdobie prerušenia namietaného konania nemožno
kvalifikovať ako nečinnosť súdu zakladajúcu zbytočné prieťahy.
6. Sťažovateľka v sťažnosti dodáva, že uznesením z 10. apríla 2017 okresný súd
namietané konanie zastavil s odôvodnením, že „z výpisu z obchodného registra bolo
zistené, že na základe Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.04.2016,
právoplatné dňom 04.05.2016, č. k. 36CbR/106/2014 súd zrušil obchodnú spoločnosť
bez likvidácie a uvedená obchodná spoločnosť bola vymazaná
z obchodného registra dňom 17.06.2016, nakoľko v priebehu konania došlo ku strate
procesnej subjektivity právnickej osoby – žalovaného, ktorý dňa 17.06.2016 zanikol bez
právneho nástupcu“.
7. Sťažovateľka je toho názoru, že „porušovateľ svojou nečinnosťou (na ktorú
sťažovateľ opätovne poukazoval a žiadal o vykonanie nápravy, a to aj prostredníctvom
sťažnosti podanej predsedovi súdu porušovateľa) úplne zmaril možnosť sťažovateľa
domáhať sa svojho práva prostredníctvom súdu. Podľa názoru sťažovateľa išlo
v predmetnom prípade jednoznačne o prieťahy v konaní, ktoré mali za následok, že
žalovaný bol počas nečinnosti porušovateľa vymazaný z obchodného registra, z ktorého
dôvodu muselo byť konanie vedené proti žalovanému zastavené.“.
8. Podľa sťažovateľky okresný súd svojím postupom porušil aj jej základného právo
vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 ústavy a právo na ochranu majetku zaručené čl. 1
dodatkového protokolu, čo zdôvodňuje touto argumentáciou: „vzhľadom na skutočnosť,
že v nadväznosti na nečinnosť porušovateľa sťažovateľ úplne stratil možnosť domáhať
sa voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy, došlo k závažnému zásahu do majetkovej
sféry sťažovateľa a tým aj k porušeniu práva vlastniť majetok, ktoré mu garantuje článok 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“
9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol
o jej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základných práv na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 ústavy a jej práv na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného
súdu v namietanom konaní, priznal jej tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume
40 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva
na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ako aj základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy a práva
na ochranu majetku zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu
v namietanom konaní.
12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).
14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza
z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako
účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,
že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, III. ÚS 355/2012). Ústavný súd preto v rámci svojej
rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07,
I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje
ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému
porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.
15. Je nepochybné, že namietané konanie vo veci sťažovateľky bolo v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu skončené, a to na základe vydaného rozhodnutia – uznesenia
o zastavení namietaného konania z 10. apríla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. mája
2017, čo ústavný súd zistil na základe súčinnosti poskytnutej okresným súdom.
16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, ktorá sa domáha ochrany svojich
označených práv zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu
k namietanému konaniu okresného súdu, sa so svojou sťažnosťou na ústavný súd obrátila
v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu
nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel.
17. Pokiaľ ide o námietku porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd
konštatuje nedostatok príčinnej súvislosti medzi argumentáciou sťažovateľky a obsahom
namietaného článku ústavy. Je totiž nesporné, že v rámci namietaného konania
sa rozhodovalo o jej uplatnenom (majetkovom) nároku. Okresný súd mal rozhodnúť o tom,
či sťažovateľke predmetný hmotný nárok prizná alebo neprizná, nie je teda možné
porušenie majetkového práva v namietanom konaní v čase, keď toto ešte neexistuje.
Ústavný súd preto posúdil ako zjavne neopodstatnenú aj námietku porušenia čl. 20 ods. 1
ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu, ktorú sťažovateľka v podanej sťažnosti formulovala.
18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2017