Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 531/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej spoločnosťou AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, v mene ktorej koná

Doc. JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia

jej základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a práv na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava,

v mene ktorej koná Doc. JUDr. Alexandra Kotrecová, PhD., LL.M., vo veci namietaného

porušenia jej základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a vlastniť majetok podľa

ods. 1 a práv na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a na ochranu

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protok“) postupom Okresného súdu Bratislava

V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala

ako účastníčka namietaného konania, a to na strane navrhovateľa. Konanie sa začalo

na základe návrhu na zaplatenie špecifikovanej sumy vrátane príslušenstva podaného

20. mája 2010.

3. Popisujúc prehľad procesných úkonov namietaného konania sťažovateľka

argumentuje, že v ňom postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ako aj jej základného práva vlastniť majetok zaručeného a práva

na ochranu majetku zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu.

4. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že v rámci namietaného konania odporca podal

13. októbra 2010 vzájomný návrh, ktorý okresný súd uznesením z 20. júla 2011 vylúčil

na samostatné konanie vedené pod sp. zn. , pričom namietané konanie

uznesením zo 6. decembra 2011 prerušil až do právoplatného skončenia uvedenej vylúčenej

veci.

5. Sťažovateľka argumentuje, že po prerušení namietaného konania okresný súd

opakovane žiadala pokračovať v tomto konaní a ochranu svojich označených práv uplatnila

aj prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu,

ktorá jej však nepriniesla požadovaný efekt, keďže bola z jeho strany vyhodnotená

ako neopodstatnená s odôvodnením, že obdobie prerušenia namietaného konania nemožno

kvalifikovať ako nečinnosť súdu zakladajúcu zbytočné prieťahy.

6. Sťažovateľka v sťažnosti dodáva, že uznesením z 10. apríla 2017 okresný súd

namietané konanie zastavil s odôvodnením, že „z výpisu z obchodného registra bolo

zistené, že na základe Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.04.2016,

právoplatné dňom 04.05.2016, č. k. súd zrušil obchodnú spoločnosť

bez likvidácie a uvedená obchodná spoločnosť bola vymazaná

z obchodného registra dňom 17.06.2016, nakoľko v priebehu konania došlo ku strate

procesnej subjektivity právnickej osoby – žalovaného, ktorý dňa 17.06.2016 zanikol bez

právneho nástupcu“.

7. Sťažovateľka je toho názoru, že „porušovateľ svojou nečinnosťou (na ktorú

sťažovateľ opätovne poukazoval a žiadal o vykonanie nápravy, a to aj prostredníctvom

sťažnosti podanej predsedovi súdu porušovateľa) úplne zmaril možnosť sťažovateľa

domáhať sa svojho práva prostredníctvom súdu. Podľa názoru sťažovateľa išlo

v predmetnom prípade jednoznačne o prieťahy v konaní, ktoré mali za následok, že

žalovaný bol počas nečinnosti porušovateľa vymazaný z obchodného registra, z ktorého

dôvodu muselo byť konanie vedené proti žalovanému zastavené.“.

8. Podľa sťažovateľky okresný súd svojím postupom porušil aj jej základného právo

vlastniť majetok zaručené a právo na ochranu majetku zaručené

dodatkového protokolu, čo zdôvodňuje touto argumentáciou: „vzhľadom na skutočnosť,

že v nadväznosti na nečinnosť porušovateľa sťažovateľ úplne stratil možnosť domáhať

sa voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy, došlo k závažnému zásahu do majetkovej

sféry sťažovateľa a tým aj k porušeniu práva vlastniť majetok, ktoré mu garantuje článok 20

ods. 1 .“

9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol

o jej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základných práv na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a vlastniť majetok podľa

ods. 1 a jej práv na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru a na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného

súdu v namietanom konaní, priznal jej tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume

40 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prekovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ako aj základného práva vlastniť majetok zaručeného a práva

na ochranu majetku zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu

v namietanom konaní.

12. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, ).

14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako

účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,

že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ). Ústavný súd preto v rámci svojej

rozhodovacej činnosti (napr. , , , ,

, ) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa poskytuje

ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

15. Je nepochybné, že namietané konanie vo veci sťažovateľky bolo v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu skončené, a to na základe vydaného rozhodnutia – uznesenia

o zastavení namietaného konania z 10. apríla 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. mája

2017, čo ústavný súd zistil na základe súčinnosti poskytnutej okresným súdom.

16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka, ktorá sa domáha ochrany svojich

označených práv zaručených a dohovoru vo vzťahu

k namietanému konaniu okresného súdu, sa so svojou sťažnosťou na ústavný súd obrátila

v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu

nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel.

17. Pokiaľ ide o námietku porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu, ústavný súd

konštatuje nedostatok príčinnej súvislosti medzi argumentáciou sťažovateľky a obsahom

namietaného článku . Je totiž nesporné, že v rámci namietaného konania

sa rozhodovalo o jej uplatnenom (majetkovom) nároku. Okresný súd mal rozhodnúť o tom,

či sťažovateľke predmetný hmotný nárok prizná alebo neprizná, nie je teda možné

porušenie majetkového práva v namietanom konaní v čase, keď toto ešte neexistuje.

Ústavný súd preto posúdil ako zjavne neopodstatnenú aj námietku porušenia čl. 20 ods. 1

a dodatkového protokolu, ktorú sťažovateľka v podanej sťažnosti formulovala.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017