Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 540/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, L. Novomeského 25, Pezinok,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietane konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že pred Okresným súdom Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) prebieha pod sp. zn. konanie, v ktorom sa ako navrhovateľ

domáha proti odporcovi – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky nemajetkovej

ujmy za prieťahy v inom občianskoprávnom konaní. Dňa 11. júna 2014 podal proti

arbitrárnemu rozsudku okresného súdu odvolanie, ktoré bolo predložené na rozhodnutie

krajskému súdu 3. septembra 2014 a do podania tejto ústavnej sťažnosti o ňom nebolo

rozhodnuté. Vec považoval po právnej a skutkovej stránke za jednoduchú, avšak pre neho

za mimoriadne významnú. Zdôraznil, že k prieťahom v odvolacom konaní neprispel.

3. Sťažovateľ sa domáhal aj finančného zadosťučinenia vo výške 2 500 €,

čo zdôvodnil stavom právnej neistoty, bezmocnosti, beznádeje a psychickej ujmy.

4. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu prijať sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom

takto rozhodnúť:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa SR a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní č.k. porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č.k. konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 500,- Eur, ktoré

je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

5. K sťažnosti sťažovateľa sa krajský súd vyjadril podaním z 28. júna 2017

pod sp. zn. . Uviedol, že vec okresného súdu sp. zn. mu bola

predložená na konanie a rozhodnutie 8. januára 2015 (predtým 3. septembra 2014), pričom

spis bol v priebehu odvolacieho konania zapožičaný prvostupňovému súdu na účel

vybavenia žiadosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Do pozornosti

ústavného súdu dal krajský súd skutočnosť, že rozsudkom krajského súdu z 30. mája 2017

bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. zo 7. mája 2014. Zároveň

zdôraznil, že neeviduje sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v súdnom konaní podľa § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v . Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa preskúmal z pohľadu splnenia všeobecných

a osobitných náležitosti predpísaných ( a ), oboznámil

sa s obsahom spisu okresného súdu sp. zn. a dospel k záveru, že jeho sťažnosti

nie je možné vyhovieť.

10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

11. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu alebo už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (m. m. a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť aj vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

13. Z obsahu predmetného spisu je nesporné, že odvolacie konanie pred krajským

súdom bolo začaté 3. septembra 2014, keď bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľa. V čase od 19. marca 2015 do 31. marca 2015 sa spis nachádzal na okresnom

súde, ktorému bol zapožičaný na účel vybavenia žiadosti Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky. Rozsudkom vyhláseným 30. mája 2017 potvrdil krajský súd rozsudok

prvostupňového súdu a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozsudok krajského súdu doručovaný účastníkom konania 28. júna 2017 prevzal sťažovateľ

18. júla 2017 a odporca 29. júna 2017, v dôsledku čoho sa stal rozsudok právoplatným.

Z obsahu spisu nevyplýva, aby bol predmetný spis predložený krajskému súdu opakovane

8. januára 2015.

14. Napriek tomu, že odvolacie konanie na krajskom súde trvalo takmer tri roky

a celá vec bola právoplatne skončená až po podaní sťažnosti, ústavný súd nevzhliadol

priestor na dosiahnutie nápravy vyslovením porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru. Krajský súd približne dva týždne po podaní

sťažnosti vykonal úkony smerujúce k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa v ňom

namietanom postupe krajského súdu, v dôsledku čoho nemohol už ani porušovať

jeho základné právo podľa a tiež právo podľa dohovoru.

K náprave pristúpil krajský súd bez vedomosti o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, keďže táto

bola doručená krajskému súdu na vyjadrenie až 14. júna 2017.

15. Ústavný súd opakovane judikoval, že ústavná sťažnosť v prípade prieťahov

v konaní zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,

aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ,

). V súlade s ustálenou judikatúrou ústavný súd v danom prípade konštatuje,

že po dosiahnutí stavu právnej istoty sťažovateľa stráca vyslovenie porušenia jeho práva

svoj praktický význam a takéto rozhodnutie ústavného súdu by nadobudlo formalistický

rozmer.

16. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími procesnými návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017