Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 544/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom , , pre namietané porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 22. mája 2007 podal „návrh na vydanie

platobného rozkazu na Okresný súd Bratislava II o zaplatenie sumy 420 729 Sk

s príslušenstvom“. Okresný súd rozsudkom č. k. -377 z 26. marca 2014

žalobe sťažovateľa čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľovi

sumu 16 912,29 €, úrok z omeškania a trovy konania. Vo zvyšnej časti žalobu sťažovateľa

zamietol. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

rozsudok okresného súdu rozhodnutím č. k. -445 zo 6. apríla 2017 potvrdil.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza podrobnú chronológiu namietaného konania

a úkony okresného súdu, z čoho vyvodzuje názor, že okresný súd bol v konaní neefektívny

a neúmerne predlžoval konanie trvajúce takmer 7 rokov, čím porušil jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ

nachádzal, mu podľa jeho slov spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu.

Neúmerným predlžovaním konania došlo k zániku žalovaného zlúčením. Jeho právny

nástupca je dlžníkom v konkurznom konaní, a preto nie je podľa názoru sťažovateľa možné

viesť proti nemu exekučné konanie. Sťažovateľ sa tak domnieva, že konkurzné konanie

bude zastavené pre nedostatok majetku dlžníka, v dôsledku čoho nedôjde k uspokojeniu

jeho pohľadávky. Z uvedených dôvodov žiada popri deklarovaniu porušenia základného

práva a slobody i priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 5 000 €.

4. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Podaním doručeným ústavnému súdu 31. júla 2017 sťažovateľ doplnil svoju

sťažnosť o ďalšie skutkové okolnosti súvisiace s namietaným konaním a požiadal ústavný

súd o udelenie možnosti podať osobitnú žalobu o „náhradu škody od štátu ... z dôvodu

neúmerne dlhého predlžovania konania súdmi“.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie

konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd

skúmal, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom v

súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a

základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom

verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán

(okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ),

ako aj v prípade, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu

v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného

práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (, , ).

11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ku ktorému malo

dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo v

čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu skončené vydaním meritórneho rozhodnutia

okresného súdu č. k. -377 z 26. marca 2014, ktoré bolo potvrdené rozsudkom

krajského súdu č. k. -445 zo 6. apríla 2017.

12. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že vyššie označený rozsudok

okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 7. júna

2014 (v časti istiny a v zamietajúcej časti) a 24. mája 2017 (v časti príslušenstva a náhrady

trov konania). Dovolanie v uvedenej veci podané nebolo.

13. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv

označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať

(pozri , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z

3. 3. 2009).

14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa bola

ústavnému súdu doručená v čase, keď k prieťahom zo strany okresného súdu v napadnutom

konaní (ale ani pred krajským súdom) už nemohlo dochádzať, keďže okresný súd (ako aj

krajský súd) vo veci sťažovateľa rozhodol, čím bol odstránený stav právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného

práva zaručeného , ústavný súd sťažnosť sťažovateľa posúdil

ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle

pri jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. , ,

).

16. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že podanie, ktorým sťažovateľ doplnil

svoju sťažnosť o žalobu o náhradu škody od štátu z dôvodu predlžovania konania súdmi,

nemohol akceptovať, a to nie len pre jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť či absenciu

akejkoľvek ústavnoprávne relevantnej argumentácie, ale aj preto, že sa ním domáhal

vydania takého rozhodnutia, na ktoré nemá ústavný súd právomoc. Z uvedených dôvodov sa

ním ústavný súd nezaoberal.

17. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017