Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 544/2017
PDF · 126.24 KB
No categories available
III. ÚS 544/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra
2017 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátom , , pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod sp. zn. 24 Cb 34/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 34/2008.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 22. mája 2007 podal „návrh na vydanie
platobného rozkazu na Okresný súd Bratislava II o zaplatenie sumy 420 729 Sk
s príslušenstvom“. Okresný súd rozsudkom č. k. 24 Cb 34/2008-377 z 26. marca 2014
žalobe sťažovateľa čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľovi
sumu 16 912,29 €, úrok z omeškania a trovy konania. Vo zvyšnej časti žalobu sťažovateľa
zamietol. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
rozsudok okresného súdu rozhodnutím č. k. 8 Cob 168/2014-445 zo 6. apríla 2017 potvrdil.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza podrobnú chronológiu namietaného konania
a úkony okresného súdu, z čoho vyvodzuje názor, že okresný súd bol v konaní neefektívny
a neúmerne predlžoval konanie trvajúce takmer 7 rokov, čím porušil jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právna neistota, v ktorej sa sťažovateľ
nachádzal, mu podľa jeho slov spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu.
Neúmerným predlžovaním konania došlo k zániku žalovaného zlúčením. Jeho právny
nástupca je dlžníkom v konkurznom konaní, a preto nie je podľa názoru sťažovateľa možné
viesť proti nemu exekučné konanie. Sťažovateľ sa tak domnieva, že konkurzné konanie
bude zastavené pre nedostatok majetku dlžníka, v dôsledku čoho nedôjde k uspokojeniu
jeho pohľadávky. Z uvedených dôvodov žiada popri deklarovaniu porušenia základného
práva a slobody i priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 5 000 €.
4. Na tomto základe sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu vedenom pod sp. zn.
24 Cb 34/2008 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
5. Podaním doručeným ústavnému súdu 31. júla 2017 sťažovateľ doplnil svoju
sťažnosť o ďalšie skutkové okolnosti súvisiace s namietaným konaním a požiadal ústavný
súd o udelenie možnosti podať osobitnú žalobu o „náhradu škody od štátu ... z dôvodu
neúmerne dlhého predlžovania konania súdmi“.
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatí na ďalšie
konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom
zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd
skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom v
súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a
základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom
verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán
(okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú
možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08),
ako aj v prípade, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu
v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného
práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).
11. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo
dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 34/2008, ktoré bolo v
čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu skončené vydaním meritórneho rozhodnutia
okresného súdu č. k. 24 Cb 34/2008-377 z 26. marca 2014, ktoré bolo potvrdené rozsudkom
krajského súdu č. k. 8 Cob 168/2014-445 zo 6. apríla 2017.
12. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že vyššie označený rozsudok
okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 7. júna
2014 (v časti istiny a v zamietajúcej časti) a 24. mája 2017 (v časti príslušenstva a náhrady
trov konania). Dovolanie v uvedenej veci podané nebolo.
13. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní
pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv
označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať
(pozri I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd
sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z
3. 3. 2009).
14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa bola
ústavnému súdu doručená v čase, keď k prieťahom zo strany okresného súdu v napadnutom
konaní (ale ani pred krajským súdom) už nemohlo dochádzať, keďže okresný súd (ako aj
krajský súd) vo veci sťažovateľa rozhodol, čím bol odstránený stav právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľ nachádzal.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa posúdil
ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pri jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07,
16. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že podanie, ktorým sťažovateľ doplnil
svoju sťažnosť o žalobu o náhradu škody od štátu z dôvodu predlžovania konania súdmi,
nemohol akceptovať, a to nie len pre jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť či absenciu
akejkoľvek ústavnoprávne relevantnej argumentácie, ale aj preto, že sa ním domáhal
vydania takého rozhodnutia, na ktoré nemá ústavný súd právomoc. Z uvedených dôvodov sa
ním ústavný súd nezaoberal.
17. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa obsiahnutými v petite jeho sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2017