Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 529/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, , , vo veci

namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených základných práv garantovaných

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. októbra 2015 a postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. apríla 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2017

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

bližšie neoznačených základných práv a slobôd garantovaných Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. októbra 2015 (ďalej

aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 14. apríla 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne uznaný za vinného

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 26. októbra 2015 zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa a a ,

za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Na základe odvolania sťažovateľa v predmetnej trestnej veci vo veci rozhodoval

krajský súd. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že krajský súd o odvolaní rozhodol

rozsudkom sp. zn. zo 14. apríla 2016, ktorým síce čiastočne zmenil odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu, avšak v ňom konštatoval, že sťažovateľ je vinný

zo spáchania označeného trestného činu a uložil mu rovnako ako okresný súd trest odňatia

slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne.

Sťažovateľ je toho názoru, že napadnutými rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu bol porušený zákon. Z tohto dôvodu podal proti napadnutým rozsudkom

z roku 2016 dovolanie a zároveň požiadal o ustanovenie obhajcu na zastupovanie

v dovolacom konaní. Uvádza, že okresný súd mu 17. mája 2017 zaslal výzvu, súčasťou

ktorej bolo tlačivo – potvrdenie o majetkových a zárobkových pomeroch sťažovateľa,

avšak do predbežného prerokovania sťažnosti ešte nebolo o jeho žiadosti o ustanovení

obhajcu rozhodnuté.

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd odstránil rozpory v zákone, okamžite ho

prepustil z výkonu trestu odňatia slobody a priznal mu primerané odškodné.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda

tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20

ods. 1 ), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to

môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

mohol, resp. môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (m. m. ), resp. ako neprípustnú.

Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 26. októbra 2015 a postupu,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, mohol sťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom

bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Rozsudok krajského súdu sp. zn. zo 14. apríla 2016 sťažovateľ napadol

dovolaním, o ktorom je oprávnený a aj povinný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“). O dovolaní sťažovateľa dosiaľ najvyšším súdom

rozhodnuté nebolo. Z uvedeného vyplýva, že v tejto časti bola jeho sťažnosť predložená

predčasne, čo uplatnením zásady ratione temporis zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti

ako neprípustnej.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa v časti týkajúcej sa napadnutého

rozsudku okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu z dôvodu nedostatku

svojej právomoci a vo zvyšnej časti z dôvodu jej neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017