Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 535/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátska kancelária, Komenského 3,

Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19

ods. 1 a 2, , Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

ORPZ-VK-OPDP-481-002/2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, Komenského 3, Veľký Krtíš,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), ústavy a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. ORPZ-VK-OPDP-481-002/2012.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo vedené

konanie o prepustenie zo služobného pomeru pod sp. zn. ORPZ-VK-OPDP-481-002/2012,

pričom personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister

vnútra“) č. 701/2012 zo 14. novembra 2012 podľa

Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,

Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení

neskorších predpisov bol sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru Slovenskej republiky. Uvedený personálny rozkaz bol po podaní

rozkladu sťažovateľa ako vecne správny potvrdený, keďže uplatnený rozklad minister

vnútra zamietol rozhodnutím sp. zn. SLV-PS-PK-163/2012 z 11. februára 2013. Žaloba,

ktorú sťažovateľ proti druhostupňovému rozhodnutiu ministra vnútra podal, bola zamietnutá

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 17. marca 2015. Rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 26. apríla 2017,

ktorý vyhodnotil odvolacie námietky sťažovateľa ako nedôvodné.

3. Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje: „Personálny rozkaz Ministra vnútra

o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru bol evidentne vydaný dňa 14. 11. 2012,

teda ešte pred ukončením trestného konania, ktoré bolo voči sťažovateľovi vedené (toto sa

skončilo až dňa 17. 12. 2013). Týmto postupom Ministra vnútra bola v podstate uznaná vina

sťažovateľa zo spáchania trestných činov, bez toho, aby bolo o vine žalovaného právoplatne

rozhodnuté súdom, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na zachovanie prezumpcie

neviny.“

4. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti dôvodí: „Z personálneho rozkazu Ministerstva vnútra

SR vyplýva, že Minister vnútra rozhodol o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru

bez toho, rešpektoval princíp prezumpcie neviny, a tiež bez toho aby skúmal zákonnosť

trestného konania, ktoré je voči nemu vedené. Sťažovateľ preto považuje personálny rozkaz

Ministra vnútra SR za predčasný a neodôvodnený. Uvedeným konaním Ministra vnútra SR

bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zasiahnuté do ústavných práv sťažovateľa

na prezumpciu neviny a na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti,

mena, na ochranu súkromného a rodinného života.“

5. V označenom postupe ministerstva vnútra vidí sťažovateľ porušenie svojich

označených práv a je toho názoru, že vyčerpal všetky dostupné právne prostriedky slúžiace

k ochrane jeho práv.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných

práv zaručených a 2 a , a

dohovoru postupom ministerstva vnútra v konaní vedenom pod sp. zn. ORPZ-VK-OPDP-

481-002/2012 a priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 11 000 €, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Z obsahu citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich

základných práv a slobôd len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany označeného základného práva

alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej

moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(napr. ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo

slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

(mutatis mutandis ).

10. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to,

že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať

v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane

rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia

ústavnosti (napr. ). Danú skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie čl. 127

ods. 1 limitujúce právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom

princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd

iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Vychádzajúc zo svojej judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode, ústavný súd

konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu sťažnosti sťažovateľa,

ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu. Právna úprava poskytovala sťažovateľovi

priestor na uplatnenie námietok týkajúcich sa prípadných pochybení správneho orgánu

potenciálne predstavujúcich zásah do základných práv a slobôd sťažovateľa ako účastníka

správneho konania. Išlo o Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov podľa piatej časti druhej hlavy niekdajšieho

v znení neskorších predpisov ( a nasledujúcich citovaného

zákona) účinného do 30. júna 2016. Rozhodovanie o týchto žalobách patrí vždy

všeobecným súdom. Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť svoje námietky

o prípadnom pochybení ministerstva vnútra ako správneho orgánu prostredníctvom podanej

žaloby, ktorú aj využil. Ochranu jeho základným právam a slobodám zaručeným

a právam zaručeným dohovorom bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd.

Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa

uplatnené voči označenému postupu ministra vnútra v správnom konaní. Inými slovami

povedané, sťažovateľ mohol sťažnosťou podľa účinne na ústavnom

súde napadnúť až druhostupňový rozsudok najvyššieho súdu, keďže proti nemu právna

úprava iný účinný opravný prostriedok nepripúšťa.

12. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017