Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 532/2017
PDF · 106.86 KB
No categories available
III. ÚS 532/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra
2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej upovedomením z 27. apríla
2017 v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 41/17/1000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2017
doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jej upovedomením z 27. apríla 2017
v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 41/17/1000 (ďalej len „namietané upovedomenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka adresovala generálnej
prokuratúre podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č. k. 22C 162/2011-70 z 10. júna 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 9 Co 627/2013-90 z 24. marca 2016, v ktorom argumentovala, že konajúce
súdy nezodpovedali v napadnutých rozhodnutiach ňou predostreté relevantné námietky.
Generálna prokuratúra však podnetu sťažovateľky nevyhovela a v namietanom
upovedomení zdôvodnila jeho odloženie.
3. Sťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu argumentuje, že konajúce
súdy v označených rozsudkoch nerešpektovali príslušné zákonné ustanovenia, čo považuje
za „zásadné vady konania, ktoré priniesli jeho nespravodlivosť a v zmysle práva
ich neplatnosť“. K uvedenému stanovisku pripája vlastnú interpretáciu posudzovanej veci.
4. Sťažovateľka v postupe generálnej prokuratúry, ktorá jej podnet na podanie
mimoriadneho dovolania odložila ako neopodstatnený, vidí porušenie jej označených práv.
5. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol
o jej sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru namietaným upovedomením generálnej prokuratúry a priznal jej tiež
primerané finančné zadosťučinenie, ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
2
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným postupom a upovedomením generálnej
prokuratúry.
9. Ústavný súd poukazuje na § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť,
pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje
(napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
10. Na základe súčinnosti poskytnutej generálnou prokuratúrou ústavný súd zistil,
že sťažovateľke bolo namietané upovedomenie doručené 5. mája 2017. Sťažnosť
sťažovateľky doručená ústavnému súdu10. júla 2017 (na poštovú prepravu odovzdaná
7. júla 2017) bola podaná po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty dvoch mesiacov, ktorá
jej uplynula 6. júla 2017.
3
11. Sťažovateľka podala svoju sťažnosť oneskorene, zmeškanie lehoty však nie je
možné v zmysle citovanej judikatúry odpustiť. Ústavný súd preto sťažnosť posúdil
ako oneskorene podanú a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ju ako takú odmietol.
12. Sťažovateľka nie je právne zastúpená advokátom a v závere sťažnosti sa obracia
na ústavný súd s požiadavkou „o ponúknutie advokáta za odplatu pre zastupovanie
pred ústavným súdom“. Ústavný súd nedisponuje takou právomocou a nie je ani jeho
úlohou zabezpečovať právnych zástupcov účastníkom konania, aj keď je v konaní pred ním
právne zastúpenie povinné. Každý sťažovateľ si právne zastúpenie zabezpečuje sám, alebo
ak je v materiálnej núdzi, prostredníctvom Centra právnej pomoci [zákon č. 327/2005 Z. z.
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
v znení neskorších predpisov]. Preto bolo možné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť
aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
13. Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd rozhodol o sťažnosti
sťažovateľky tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. septembra 2017
4