Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 580/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Kupkom, Hlavná 23, Trnava,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky rozhodnutiami Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej

vnútornej správy spisových značiek: OU-TT-OVVS2-2017/009844, Pr. č. 262/2017 VI

zo 4. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/009842, Pr. č. 256/2017, 257/2017 z 15. mája 2017;

OU-TT-OVVS2-2017/009846, Pr. č. 265/2017, 266/2017 VI zo 4. mája 2017

a 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/009582, Pr. č. 253/2017, 254/2017 z 10. mája 2017;

OU-TT-OVVS2-2017/010045, Pr. č. 280/2017, 281/2017 VI z 5. mája 2017; OU-TT-

OVVS2-2017/010046, Pr. č. 282/2017, 283/2017 z 10. mája 2017; OU-TT-OVVS2-

2017/010047, Pr. č. 274/2017, 275/2017 z 15. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010048,

Pr. č. 276/2017 VI, 277/2017 VI zo 4. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010053,

Pr. č. 278/2017, 279/2017 z 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/011193, Pr. č. 324/2017,

325/2017 z 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/011195, Pr. č. 320/2017, 321/2017

z 15. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/011197, Pr. č. 322/2017, 323/2017 z 10. mája 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) rozhodnutiami Okresného úradu

Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „okresný úrad“) spisových značiek:

OU-TT-OVVS2-2017/009844, Pr. č. 262/2017 VI zo 4. mája 2017; OU-TT-OVVS2-

2017/009842, Pr. č. 256/2017, 257/2017 z 15. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/009846,

Pr. č. 265/2017, 266/2017 VI zo 4. mája 2017 a 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-

2017/009582, Pr. č. 253/2017, 254/2017 z 10. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010045,

Pr. č. 280/2017, 281/2017 VI z 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010046,

Pr. č. 282/2017, 283/2017 z 10. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010047, Pr. č. 274/2017,

275/2017 z 15. mája 2017; OU-TT-OVV2-2017/010048, Pr. č. 276/2017 VI, 277/2017 VI

zo 4. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/010053, Pr. č. 278/2017, 279/2017 z 5. mája 2017;

OU-TT-OVVS2-2017/011193, Pr. č. 324/2017, 325/2017 z 5. mája 2017; OU-TT-OVVS2-

2017/011195, Pr. č. 320/2017, 321/2017 z 15. mája 2017; OU-TT-OVVS2-2017/011197,

Pr. č. 322/2017, 323/2017 z 10. mája 2017 (ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že ako navrhovateľka podala okresnému úradu

«ako správnemu orgánu v súlade s a o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) návrhy na začatie konania

o priestupku podľa § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 21a ods. 1 zákona

č. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“)».

3. Okresný úrad napadnutými rozhodnutiami podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona

Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o priestupkoch“) zastavil konania týkajúce sa viacerých priestupkov

podľa § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorých sa mali dopustiť viacerí predstavitelia

Technickej univerzity v Trnave tým, že v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona

č. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) nemali

sprístupniť sťažovateľke ňou požadované informácie. Dôvodom na zastavenie bola

skutočnosť, že skutky, o ktorých sa konalo, nie sú priestupkami.

4. Okresný úrad podľa sťažovateľky v konaniach o priestupkoch nepostupoval

v súlade so zákonmi, nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre rozhodnutie, nezistil presne

a úplne skutočný stav veci, nesprávne právne vec posúdil, a preto rozhodnutia, ktoré

v konaniach vydal, sú podľa nej nezákonné.

5. Sťažovateľka je toho názoru, že okrem toho, že «správny orgán nezistil presne

a úplne skutočný stav veci a vec nesprávne právne posúdil, čo nie je predmetom tejto

sťažnosti, namieta predovšetkým porušenie jej základného práva, ktoré bolo porušené tým,

že správny orgán o konaniach neviedol spoločné konanie podľa

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), čím

porušil zákonnú povinnosť uloženú samotným § 57 zákona o priestupkoch ako aj (najmä)

», a tým porušil jej základné právo podľa .

6. Taktiež okresný úrad uložil sťažovateľke povinnosť uhradiť trovy konania

v celkovej sume 368 €. V odôvodnení rozhodnutí sa však podľa jej názoru obmedzil

na všeobecnú konštatáciu bez logického vysvetlenia zistených skutočností.

Preto sťažovateľka tvrdí, že napadnuté rozhodnutia sú „v celom rozsahu, vrátane výroku

o trovách konania, nepresvedčivé a popierajú základné princípy spravodlivého procesu“.

V tejto súvislosti považuje za dôvodné poukázať na tú skutočnosť, že „ak by správny orgán

viedol spoločné konanie tak, ako mu to prikazuje § 57 zákona o priestupkoch, o trovách

konaniach by voči konkrétnej osobe musel rozhodnúť len raz, t. j. v celkovej paušálnej výške

najviac 16 eur podľa Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. , ktorou

sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku“.

7. Sťažovateľka podala 14. júna 2017 proti napadnutým rozhodnutiam okresného

úradu odvolania, ktoré, ako uvádza v sťažnosti, adresovala na „nepríslušný orgán

(ministerstvo vnútra Slovenskej republiky). Nepríslušný orgán listom č. SVS-OVS2-

2017/022406 zo dňa 20. 06. 2017, podaným na poštovú prepravu dňa 27. 06. 2017, postúpil

odvolanie sťažovateľky Okresnému úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy.“.

8. Ako vyplýva zo sťažnosti a z jej príloh, okresný úrad upovedomením

z 11. júla 2017 sťažovateľke oznámil, že všetky napadnuté rozhodnutia považuje

za právoplatné, pretože jej odvolanie proti nim bolo „prvostupňovému orgánu doručené

až dňa 29. 06. 2017, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Preštudovaním...

podania dospel správny orgán k záveru, že uvedené podanie je možné chápať ako podnet

na preskúmanie právoplatného rozhodnutia podľa

o správnom konaní... a z tohto dôvodu... postúpili vyššie uvedený spis vecne príslušnému

správnemu orgánu v mimoodvolacom konaní.“.

9. V tejto súvislosti sťažovateľka poukazuje na to, že okresný úrad nesprávne

považuje napadnuté rozhodnutia, a to konkrétne „č. OU-TT-OVVS2-2017/009842,

Pr. č. 256/2017, 257/2017 zo dňa 15. 05. 2017, č. OU-TT-OVVS2-2017/010046,

Pr. č. 282/2017, 283/2017 zo dňa 10. 05. 2017, č. OU-TT-OVVS2-2017/010047, Pr. č.

274/2017, 275/2017 zo dňa 15. 05. 2017, č. OU-TT-OVVS2-2017/011195, Pr. č. 320/2017,

321/2017 zo dňa 15. 05. 2017, č. OU-TT-OVVS2-2017/011197, Pr. č. 322/2017, 323/2017

zo dňa 10. 05. 2017“ za právoplatné. Tieto rozhodnutia boli sťažovateľke doručené

12. júna 2017, a preto posledný deň lehoty na podanie odvolania (odovzdania na poštovú

prepravu) pripadol podľa jej názoru na 27. jún 2017. Keďže Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky ako nepríslušný správny orgán odovzdalo jej podanie (odvolanie) na poštovú

prepravu 27. júna 2017, je toho názoru, že v zmysle § 54 ods. 2 v spojení s § 27 ods. 2 a 3

o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov

tieto konkrétne rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť a jej odvolanie vo vzťahu k ním

je podané včas.

10. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosť prijal na ďalšie konanie a rozhodol nálezom, v ktorom vysloví

porušenie jej základného práva podľa napadnutými rozhodnutiami

okresného úradu, tieto rozhodnutia zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň

sťažovateľka žiada o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ako aj úhradu

trov konania.

11. Sťažovateľka sa taktiež domáha, aby ústavný súd postupom podľa § 52 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) nariadil dočasné opatrenie, ktorým odloží

vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí okresného úradu.

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

14. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa tvrdenia sťažovateľky napadnutými rozhodnutiami okresného úradu došlo

k porušeniu jej základného práva podľa .

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je

podľa viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého

sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , , ),

keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať.

18. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti sťažovateľky. V danom prípade to znamenalo, že predbežne prerokoval sťažnosť

iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci samej (petitom), teda len

vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam okresného úradu vydaným v správnom konaní,

ktorými boli podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavené priestupkové

konania z dôvodu, že skutky, o ktorých sa konalo, neboli priestupkami.

19. Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená

advokátom) v petite sťažnosti postup, resp. upovedomenie okresného úradu z 11. júla 2017

(ktorým jej bolo oznámené, že napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, lebo

jej odvolania boli podané po lehote na odvolanie) nenapáda, a preto súc viazaný petitom

( ) sa týmto postupom, resp. upovedomením zaoberať

nemohol.

20. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody,

porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných

a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným

spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , , ).

21. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

22. Podľa § 81 ods. 4 zákona o priestupkoch pri priestupkoch, ktoré možno prejednať

len na návrh, sa môže navrhovateľ odvolať len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka

vyslovenia viny obvineného z priestupku alebo povinnosti navrhovateľa uhradiť trovy

konania; môže sa tiež odvolať proti rozhodnutiu o zastavení konania (§ 76 ods. 2).

23. Podľa § 76 ods. 2 zákona o priestupkoch odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení

konania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c)

a j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje;

v ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci

konania sa o zastavení konania len upovedomia.

24. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník

konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník

konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

25. Podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie

a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní

účastníci konania súhlasia.

Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku ak nerozhodne správny orgán, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného

konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa,

keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

26. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak,

odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu

orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

27. Napadnuté rozhodnutia okresného úradu mohla sťažovateľka v súlade s § 81

ods. 4 zákona o priestupkoch v spojení s § 53 Správneho poriadku napadnúť odvolaním

(čo aj urobila). Zároveň podľa poučenia, ktoré bolo ich súčasťou, boli tieto rozhodnutia

preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

28. Z uvedeného je zrejmé, že právomoc preskúmať napadnuté rozhodnutia

okresného úradu mal predovšetkým správny orgán nadriadený správnemu orgánu, ktorý

napadnuté rozhodnutie vydal v konaní o podanom odvolaní. Skutočnosť, že sťažovateľka

podala odvolania po uplynutí zákonom určenej lehoty (hoci je toho názoru, že proti

niektorým konkrétnym rozhodnutiam okresného úradu tak urobila včas, avšak

upovedomenie okresného úradu z 11. júla 2017 touto sťažnosťou nenapáda) v dôsledku

čoho ju okresný úrad týmto upovedomením informoval, že napadnuté rozhodnutia

nadobudli právoplatnosť a že jej odvolania boli posúdené ako podnet na preskúmanie

právoplatného rozhodnutia podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, a preto bola vec

postúpená vecne príslušnému správnemu orgánu v mimoodvolacom konaní, nespôsobila

zánik právomoci príslušného odvolacieho orgánu na prieskum napadnutých rozhodnutí

okresného úradu, zabránila len jej efektívnemu využitiu zo strany sťažovateľky. Keďže však

existoval iný orgán, ktorý bol oprávnený preskúmať namietané porušenie práv sťažovateľky

napadnutými rozhodnutiami okresného úradu, ústavný súd vychádzajúc z čl. 127 ods. 1

zastáva záver o nedostatku svojej právomoci na ich prieskum na podklade sťažnosti

doručenej ústavnému súdu, a preto aj z tohto dôvodu sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol.

29. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že ak sa sťažovateľka domnieva,

že upovedomením okresného úradu z 11. júla 2017 mohlo dôjsť k ujme na jej subjektívnych

právach ako účastníčky administratívneho konania (že bola ukrátená na svojich

subjektívnych právach), mohla a mala v zákonnej lehote uplatňovať na správnom súde svoje

právo na súdnu ochranu toho práva alebo právom chráneného záujmu, ktoré bolo podľa jej

názoru správnym orgánom porušené alebo priamo dotknuté, a to všeobecnou správnou

žalobou podľa a nasl. v znení

neskorších predpisov [pozri § 7 písm. e) v spojení s § 61 písm. a) Správneho súdneho

poriadku]. Zo sťažnosti sa dá usudzovať, že sťažovateľka správnu žalobu nepodala,

t. j. nevyužila právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorý jej zákon na ochranu jej práv

účinne poskytuje.

30. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky (o nariadení dočasného opatrenia) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017