Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 459/2017
PDF · 194.47 KB
No categories available
I. ÚS 459/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Legerským, Námestie sv. Anny 25, Trenčín, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 5 Tpo 31/2017 z 25. apríla 2017, ako aj postupom a uznesením
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0 Tp 43/2017 zo 14. apríla 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. mája 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na slobodu a bezpečnosť
podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 5 Tpo 31/2017 z 25. apríla 2017, ako aj postupom a uznesením Okresného súdu
Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 43/2017 zo 14. apríla 2017.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je spolu s ďalšími osobami obvinený
zo spáchania skutku právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi spáchaného organizovanou skupinou podľa § 172 ods. 1 písm. b) a c) a písm. d)
a ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) a j) Trestného zákona.
Obvinenie bolo sťažovateľovi spolu s ostatnými obvinenými vznesené uznesením
vyšetrovateľa prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej
protizločineckej jednotky, expozitúry Západ, Nitra, ČVS: PPZ-513/NKA-PZ-ZA-2016
(ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) z 11. apríla 2017. V súvislosti s týmto
trestným konaním bol proti sťažovateľovi a aj ostatným obvineným podaný návrh na vzatie
do väzby. O návrhu bolo rozhodnuté uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného
súdu sp. zn. 0 Tp 43/2017 zo 14. apríla 2017 (ďalej aj „uznesenie zo 14. apríla 2017“) tak,
že sťažovateľ bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c)
Trestného poriadku s tým, že väzba sťažovateľa sa začína 10. apríla 2017 o 20.15 h.
3. Proti uzneseniu okresného súdu zo 14. apríla 2017 podal sťažovateľ sťažnosť,
v ktorej namietal zásadné porušenie práva na obhajobu. K tomuto porušeniu malo dôjsť
tým, že jeho obhajkyni bolo pri výsluchu 11. apríla 2017 odmietnuté právo nazrieť do spisu
s odkazom na § 69 ods. 2 Trestného poriadku. Takéto porušenie nastalo aj v konaní pred
sudcom pre prípravné konanie, keď obhajca sťažovateľa požiadal pred rozhodnutím
o návrhu na vzatie sťažovateľa do väzby o nazretie do spisu vrátane jeho utajovanej prílohy.
Tejto žiadosti už bolo vyhovené, avšak iba v trvaní 10 minút, pričom nazretie do utajovanej
prílohy bolo odmietnuté a spis bol obhajcovi sprístupnený iba v tých častiach, ktoré sa
týkali osoby sťažovateľa. Sťažovateľ v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu
zo 14. apríla 2017 uviedol, že „... takýmto postupom mu bolo odňaté právo vyjadriť sa
k dôkazom o jeho obvinení, a to nielen z hľadiska ich obsahu, ale aj z hľadiska zákonnosti
ich zabezpečenia a zároveň mu bola znemožnená príprava obhajoby na argumentáciu voči
skutkovým okolnostiam, ktoré mali tvoriť základ pre jednotlivé dôvody väzby v zmysle
návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby... osoba o ktorej väzbe sa rozhoduje musí byť
informovaná o podaniach založených do spisu a musí mať skutočnú možnosť sa k nim
vyjadriť a že informácie, ktoré sú podstatné pre posúdenie zákonnosti väzby, musia byť
primeraným spôsobom sprístupnené obhajcovi obvineného v rámci umožnenia nazretia
do vyšetrovacieho spisu, keďže väzba je jedným z najzávažnejších a najciteľnejších zásahov
do ľudských práv“.
4. O takto odôvodnenej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo 14. apríla 2017
rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 5 Tpo 31/2017 z 25. apríla 2017, ktorým podľa
§ 193 od. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť zamietol. K namietanej nesprávnosti
postupu sudcu pre prípravné konanie pri umožnení nahliadnuť do spisu krajský súd uviedol,
že „... neboli doposiaľ zistené žiadne pochybenia orgánov činných v trestnom konaní
(vrátane možnosti odmietnutia nazerania do spisu a s ním spojených práv v zmysle § 69
Trestného poriadku) a že námietky obvinených a ich obhajcov neboli takej sily, aby mohli
zvrátiť uvedený záver“.
5. Sťažovateľ namieta, že zo strany okresného súdu a následne krajského súdu nebol
zabezpečený taký postup, ktorý by mu umožnil vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam
týkajúcim sa dôvodnosti a zákonnosti jeho vzatia do väzby, čo bolo spôsobené odopretím
nazretia do spisu v celom požadovanom rozsahu. Krajský súd na takúto tvrdenú
nesprávnosť a nezákonnosť postupu okresného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti
sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo 14. apríla 2017 vôbec neprihliadol, a teda
namietanú nezákonnosť rozhodnutia okresného súdu neodstránil.
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal
na ďalšie konanie a aby o nej rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že postupom a uznesením
okresného súdu zo 14. apríla 2017, ako aj postupom a uznesením krajského súdu
z 25. apríla 2017 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Zároveň sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd zrušil
uznesenie okresného súdu zo 14. apríla 2017, ako aj uznesenie krajského súdu
z 25. apríla 2017 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby uložil krajskému súdu
povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.
II.
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju
zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
11. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným
právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 101/03,
13. Z obsahu sťažnosti a jej petitu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta
porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 ústavy a práva
na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením okresného súdu
zo 14. apríla 2017 a postupom, ktorý mu predchádzal, a postupom a uznesením krajského
súdu z 25. apríla 2017, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu.
14. Ústavný súd v prípade namietaného porušenia základného práva na osobnú
slobodu, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uvádza, že môže a musí uplatniť určitú
revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný
súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého
súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia,
ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo príslušnou medzinárodnou
zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd
tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva
z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy
a ústavný súd v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 165/02). Do obsahu právomoci ústavného súdu
teda v zásade nepatrí preskúmať postup (hodnotenie) všeobecných súdov, ktorý viedol
k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup môže preskúmať
len opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je uspôsobený na preskúmanie
obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov
(IV. ÚS 83/03).
1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom a uznesením
okresného súdu sp. zn. 0 Tp 43/2017 zo 14. apríla 2017
15. Sťažnosť vo vzťahu porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu zo 14. apríla
2017 bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity
právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí
rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je
kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne
II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).
17. Sťažovateľ bol v prvostupňovom konaní v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku oprávnený dovolávať sa ochrany svojich práv a slobôd v rámci konania
o sťažnosti na krajskom súde, ktorému ako súdu sťažnostnému prislúchalo preskúmavať
postup okresného súdu. Túto možnosť sťažovateľ využil a proti uzneseniu okresného súdu
zo 14. apríla 2017 podal sťažnosť, v ktorej namietal okrem iného skutočnosť, že jeho
obhajkyni nebolo umožnené nahliadnuť do spisu v požadovanom rozsahu. Vzhľadom
na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá
právomoc preskúmavať postup okresného súdu, pretože jeho namietaný postup a aj
rozhodnutie preskúmal krajský súd, ktorý rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu
okresného súdu sp. zn. 0 Tp 43/2017 zo 14. apríla 2017.
2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom a uznesením
krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 31/2017 z 25. apríla 2017
18. Krajský súd rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa, ako aj o sťažnostiach ostatných
obvinených proti uzneseniu okresného súdu zo 14. apríla 2017 o vzatí do väzby. Podstata
sťažnostnej argumentácie sťažovateľa, ktorú uplatnil aj v ústavnej sťažnosti, sa týkali
postupu okresného súdu, keď sudca pre prípravné konanie pred rozhodnutím o návrhu
na vzatie sťažovateľa do väzby umožnil nahliadnuť obhajkyni sťažovateľa do spisu iba
v trvaní 10 minút, pričom nazretie do utajovanej prílohy bolo odmietnuté a spis bol
sprístupnený iba v tých častiach, ktoré sa týkali osoby sťažovateľa. Krajský súd v postupe
sudcu pre prípravné konanie nezistil žiadne pochybenie a rovnaký názor zaujal aj k postupu
orgánov činných v trestnom konaní.
19. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že konanie podľa čl. 5
ods. 4 dohovoru musí byť kontradiktórne a vždy musí zaručovať rovnosť zbraní medzi
stranami, prokurátorom a zadržovanou osobou. Rovnosť zbraní však nie je zabezpečená,
keď je obhajkyni odopretý prístup k tým dokumentom vo vyšetrovacom spise, ktoré sú
podstatné pre to, aby bolo možné účinne napadnúť zákonnosť väzby klienta. Vzhľadom
na dramatický dopad, aký má pozbavenie slobody na základné práva dotknutej osoby,
konanie podľa čl. 5 ods. 4 musí v zásade spĺňať základné požiadavky spravodlivého konania
v zmysle čl. 6; najmä je potrebné dbať o to, aby osoba vo väzbe bola informovaná
o podaniach založených do spisu a mala skutočnú možnosť sa k nim vyjadriť.
20. Podľa § 69 ods. 2 Trestného poriadku v prípravnom konaní orgán činný
v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s ním spojené práva podľa ods. 1
zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré
by zabránil zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania...
Podľa § 69 ods. 5 Trestného poriadku pri povoľovaní nazerať do spisov je
nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné
tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné
tajomstvo...
Podľa § 69 ods. 6 Trestného poriadku rovnaké práva ako orgán činný v trestnom
konaní má aj sudca pre prípravné konanie, ak v čase konania v rámci svojej právomoci
nakladá so spisom. Ak však sudca pre prípravné konanie v konaní o väzbe pred
rozhodnutím o nej odmietne obvinenému alebo obhajcovi právo nazrieť do celého spisu,
zároveň s odmietnutím tohto práva označí a umožní sprístupniť na nazretie obvinenému
alebo jeho obhajcovi tie časti spisu, ktoré obsahujú skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré sa
podľa § 71 až 87 a § 339 pri rozhodovaní o väzbe prihliada.
Podľa § 72 ods. 2 Trestného poriadku... O väzbe koná a rozhoduje súd
a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je
pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu
súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd...
21. Ústavný súd vychádzal z relevantnej zákonnej úpravy a bol si pritom vedomý,
že rovnosť medzi účastníkmi, resp. stranami v trestnom konaní treba posudzovať v kontexte
jeho procesných funkcií, ktoré môžu byť odlišné v prípravnom konaní (t. j. od začatia
trestného stíhania do podania obžaloby) od konania pred súdom (po podaní obžaloby).
22. V prípravnom konaní návrh na vzatie obvineného do väzby podáva prokurátor
a rozhoduje o ňom sudca, ktorý tak plní funkciu (vykonáva činnosť) nestranného arbitra
v „spore“ medzi prokurátorom a obvineným v otázke, či sa má trestné stíhanie obvineného
viesť na slobode alebo vo väzbe. Ide o realizáciu ústavného princípu súdnej kontroly väzby
v prípravnom konaní. Zákon ustanovuje, ktoré skutočnosti všeobecný súd (jeho sudca)
pri rozhodovaní tohto sporu posudzuje.
23. Pri poskytovaní individuálnej ochrany základných práv a slobôd nie je úlohou
ústavného súdu vyjadriť sa in abstracto k tomu, aký má byť správny výklad príslušnej
zákonnej úpravy, alebo k tomu, aký postup a prostriedky má všeobecný súd zvoliť
na dosiahnutie rovnosti zbraní medzi prokurátorom a obvineným pri rozhodovaní o väzbe
v prípravnom konaní, ale posúdiť, či jeho napadnutý postup alebo opatrenie (rozhodnutie)
vrátane spôsobu, akým interpretoval a aplikoval zákon, boli v konkrétnych okolnostiach
veci zlučiteľné s ústavou alebo s príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach
a základných slobodách. Konkrétne bolo povinnosťou ústavného súdu preskúmať
zlučiteľnosť napadnutého postupu a uznesenia krajského súdu s čl. 5 ods. 4 dohovoru ‒jeho
požiadavku na rovnosť zbraní medzi prokurátorom a obvineným sťažovateľom.
24. Ako sťažovateľ uvádza, pred rozhodnutím o návrhu prokurátora na vzatie
sťažovateľa do väzby požiadala jeho obhajkyňa o nazretie do spisu, ktorý bol súdu
predložený. Obhajkyňa sťažovateľa požiadala aj o nazretie do utajovanej prílohy. Nazretie
do spisu bolo umožnené iba v trvaní 10 minút, avšak do utajovanej prílohy bolo obhajkyni
odmietnuté nazrieť a spis bol sprístupnený iba v tých častiach, ktoré sa týkali osoby
sťažovateľa. Ústavný súd akceptuje skutočnosť, že účinnosť vyšetrovania, ktoré sa
v prejednávanom prípade viedlo pre závažnú trestnú činnosť, bolo v počiatočnom štádiu
a týkalo sa viacerých obvinených osôb, mohlo v danej veci vyžadovať utajenie časti
získaných informácií pred sťažovateľom a jeho obhajkyňou v záujme zabezpečenia
riadneho výkonu spravodlivosti. Išlo nepochybne o utajovanú prílohu, ktorej obsah bolo
potrebné v zmysle § 69 ods. 5 Trestného poriadku zachovať v utajení. Z hľadiska
namietaného porušenia práv bolo rozhodujúce, že obhajkyni bolo umožnené do spisu
nahliadnuť, čo sťažovateľ nespochybňuje. Samotná skutočnosť, že obhajkyňa nahliadla
do spisu iba na 10 minút, nepredstavuje porušenie práv sťažovateľa. Navyše, ústavnému
súdu neprináleží vyhodnocovať, či bol tento čas pre obhajkyňu dostatočný. Sťažovateľ tiež
namieta, že jeho obhajkyni bolo umožnené nazrieť do spisu len v tej časti, ktorá sa ho
týkala. Obhajkyňa sťažovateľa však realizovala úkony na jeho obhajobu, teda spis mal
pre ňu relevanciu práve v tých častiach, ktoré sa týkali sťažovateľa. Krajský súd v uznesení
z 25. apríla 2017 v súvislosti s touto sťažnostnou námietkou sa stotožnil s postupom
orgánov činných v trestnom konaní, a preto uviedol, že v ich postupe dosiaľ neboli zistené
žiadne nedostatky. Z uvedeného dôvodu sťažnosť aj vo vzťahu k sťažovateľovi zamietol.
25. Záver krajského súdu o tom, že postup orgánov činných v trestnom konaní
pri nazretí do spisu nevykazuje žiadne pochybenia, preto ústavný súd hodnotí ako plne
ústavne akceptovateľný. Ústavný súd preto sťažnosť hodnotí v tejto časti ako zjavne
neopodstatnenú, čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
26. Pretože sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalším návrhmi sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný
súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2017