Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 459/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Legerským, Námestie sv. Anny 25, Trenčín, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského

súdu v Trnave sp. zn. z 25. apríla 2017, ako aj postupom a uznesením

Okresného súdu Trnava sp. zn. zo 14. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. mája 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2

(ďalej len „“), ako aj práva na slobodu a bezpečnosť

podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 25. apríla 2017, ako aj postupom a uznesením Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. apríla 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je spolu s ďalšími osobami obvinený

zo spáchania skutku právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania

s nimi spáchaného organizovanou skupinou podľa § 172 ods. 1 písm. b) a c) a písm. d)

a ods. 2 písm. c) s poukazom na a .

Obvinenie bolo sťažovateľovi spolu s ostatnými obvinenými vznesené uznesením

vyšetrovateľa prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej

protizločineckej jednotky, expozitúry Západ, Nitra, ČVS: PPZ-513/NKA-PZ-ZA-2016

(ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) z 11. apríla 2017. V súvislosti s týmto

trestným konaním bol proti sťažovateľovi a aj ostatným obvineným podaný návrh na vzatie

do väzby. O návrhu bolo rozhodnuté uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného

súdu sp. zn. zo 14. apríla 2017 (ďalej aj „uznesenie zo 14. apríla 2017“) tak,

že sťažovateľ bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c)

s tým, že väzba sťažovateľa sa začína 10. apríla 2017 o 20.15 h.

3. Proti uzneseniu okresného súdu zo 14. apríla 2017 podal sťažovateľ sťažnosť,

v ktorej namietal zásadné porušenie práva na obhajobu. K tomuto porušeniu malo dôjsť

tým, že jeho obhajkyni bolo pri výsluchu 11. apríla 2017 odmietnuté právo nazrieť do spisu

s odkazom na . Takéto porušenie nastalo aj v konaní pred

sudcom pre prípravné konanie, keď obhajca sťažovateľa požiadal pred rozhodnutím

o návrhu na vzatie sťažovateľa do väzby o nazretie do spisu vrátane jeho utajovanej prílohy.

Tejto žiadosti už bolo vyhovené, avšak iba v trvaní 10 minút, pričom nazretie do utajovanej

prílohy bolo odmietnuté a spis bol obhajcovi sprístupnený iba v tých častiach, ktoré sa

týkali osoby sťažovateľa. Sťažovateľ v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu

zo 14. apríla 2017 uviedol, že „... takýmto postupom mu bolo odňaté právo vyjadriť sa

k dôkazom o jeho obvinení, a to nielen z hľadiska ich obsahu, ale aj z hľadiska zákonnosti

ich zabezpečenia a zároveň mu bola znemožnená príprava obhajoby na argumentáciu voči

skutkovým okolnostiam, ktoré mali tvoriť základ pre jednotlivé dôvody väzby v zmysle

návrhu prokurátora na jeho vzatie do väzby... osoba o ktorej väzbe sa rozhoduje musí byť

informovaná o podaniach založených do spisu a musí mať skutočnú možnosť sa k nim

vyjadriť a že informácie, ktoré sú podstatné pre posúdenie zákonnosti väzby, musia byť

primeraným spôsobom sprístupnené obhajcovi obvineného v rámci umožnenia nazretia

do vyšetrovacieho spisu, keďže väzba je jedným z najzávažnejších a najciteľnejších zásahov

do ľudských práv“.

4. O takto odôvodnenej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo 14. apríla 2017

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 25. apríla 2017, ktorým podľa

od. 1 písm. c) sťažnosť zamietol. K namietanej nesprávnosti

postupu sudcu pre prípravné konanie pri umožnení nahliadnuť do spisu krajský súd uviedol,

že „... neboli doposiaľ zistené žiadne pochybenia orgánov činných v trestnom konaní

(vrátane možnosti odmietnutia nazerania do spisu a s ním spojených práv v zmysle § 69

) a že námietky obvinených a ich obhajcov neboli takej sily, aby mohli

zvrátiť uvedený záver“.

5. Sťažovateľ namieta, že zo strany okresného súdu a následne krajského súdu nebol

zabezpečený taký postup, ktorý by mu umožnil vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam

týkajúcim sa dôvodnosti a zákonnosti jeho vzatia do väzby, čo bolo spôsobené odopretím

nazretia do spisu v celom požadovanom rozsahu. Krajský súd na takúto tvrdenú

nesprávnosť a nezákonnosť postupu okresného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu zo 14. apríla 2017 vôbec neprihliadol, a teda

namietanú nezákonnosť rozhodnutia okresného súdu neodstránil.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal

na ďalšie konanie a aby o nej rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že postupom a uznesením

okresného súdu zo 14. apríla 2017, ako aj postupom a uznesením krajského súdu

z 25. apríla 2017 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Zároveň sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd zrušil

uznesenie okresného súdu zo 14. apríla 2017, ako aj uznesenie krajského súdu

z 25. apríla 2017 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a aby uložil krajskému súdu

povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia.

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

11. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, ).

13. Z obsahu sťažnosti a jej petitu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta

porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v a práva

na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením okresného súdu

zo 14. apríla 2017 a postupom, ktorý mu predchádzal, a postupom a uznesením krajského

súdu z 25. apríla 2017, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu.

14. Ústavný súd v prípade namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru uvádza, že môže a musí uplatniť určitú

revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný

súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého

súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia,

ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s alebo príslušnou medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, nie však konať ako všeobecný súd

tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo porušením obmedzenia, ktoré vyplýva

z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo slobôd medzi všeobecné súdy

a ústavný súd v (). Do obsahu právomoci ústavného súdu

teda v zásade nepatrí preskúmať postup (hodnotenie) všeobecných súdov, ktorý viedol

k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup môže preskúmať

len opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je uspôsobený na preskúmanie

obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov

().

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom a uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 14. apríla 2017

15. Sťažnosť vo vzťahu porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu zo 14. apríla

2017 bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí

rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

17. Sťažovateľ bol v prvostupňovom konaní v zmysle príslušných ustanovení

oprávnený dovolávať sa ochrany svojich práv a slobôd v rámci konania

o sťažnosti na krajskom súde, ktorému ako súdu sťažnostnému prislúchalo preskúmavať

postup okresného súdu. Túto možnosť sťažovateľ využil a proti uzneseniu okresného súdu

zo 14. apríla 2017 podal sťažnosť, v ktorej namietal okrem iného skutočnosť, že jeho

obhajkyni nebolo umožnené nahliadnuť do spisu v požadovanom rozsahu. Vzhľadom

na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného , ústavný súd nemá

právomoc preskúmavať postup okresného súdu, pretože jeho namietaný postup a aj

rozhodnutie preskúmal krajský súd, ktorý rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. zo 14. apríla 2017.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom a uznesením

krajského súdu sp. zn. z 25. apríla 2017

18. Krajský súd rozhodoval o sťažnosti sťažovateľa, ako aj o sťažnostiach ostatných

obvinených proti uzneseniu okresného súdu zo 14. apríla 2017 o vzatí do väzby. Podstata

sťažnostnej argumentácie sťažovateľa, ktorú uplatnil aj v ústavnej sťažnosti, sa týkali

postupu okresného súdu, keď sudca pre prípravné konanie pred rozhodnutím o návrhu

na vzatie sťažovateľa do väzby umožnil nahliadnuť obhajkyni sťažovateľa do spisu iba

v trvaní 10 minút, pričom nazretie do utajovanej prílohy bolo odmietnuté a spis bol

sprístupnený iba v tých častiach, ktoré sa týkali osoby sťažovateľa. Krajský súd v postupe

sudcu pre prípravné konanie nezistil žiadne pochybenie a rovnaký názor zaujal aj k postupu

orgánov činných v trestnom konaní.

19. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že konanie podľa čl. 5

ods. 4 dohovoru musí byť kontradiktórne a vždy musí zaručovať rovnosť zbraní medzi

stranami, prokurátorom a zadržovanou osobou. Rovnosť zbraní však nie je zabezpečená,

keď je obhajkyni odopretý prístup k tým dokumentom vo vyšetrovacom spise, ktoré sú

podstatné pre to, aby bolo možné účinne napadnúť zákonnosť väzby klienta. Vzhľadom

na dramatický dopad, aký má pozbavenie slobody na základné práva dotknutej osoby,

konanie podľa čl. 5 ods. 4 musí v zásade spĺňať základné požiadavky spravodlivého konania

v zmysle čl. 6; najmä je potrebné dbať o to, aby osoba vo väzbe bola informovaná

o podaniach založených do spisu a mala skutočnú možnosť sa k nim vyjadriť.

20. Podľa v prípravnom konaní orgán činný

v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s ním spojené práva podľa ods. 1

zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré

by zabránil zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania...

Podľa pri povoľovaní nazerať do spisov je

nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné

tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné

tajomstvo...

Podľa rovnaké práva ako orgán činný v trestnom

konaní má aj sudca pre prípravné konanie, ak v čase konania v rámci svojej právomoci

nakladá so spisom. Ak však sudca pre prípravné konanie v konaní o väzbe pred

rozhodnutím o nej odmietne obvinenému alebo obhajcovi právo nazrieť do celého spisu,

zároveň s odmietnutím tohto práva označí a umožní sprístupniť na nazretie obvinenému

alebo jeho obhajcovi tie časti spisu, ktoré obsahujú skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré sa

podľa § 71 až 87 a § 339 pri rozhodovaní o väzbe prihliada.

Podľa ... O väzbe koná a rozhoduje súd

a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je

pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu

súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd...

21. Ústavný súd vychádzal z relevantnej zákonnej úpravy a bol si pritom vedomý,

že rovnosť medzi účastníkmi, resp. stranami v trestnom konaní treba posudzovať v kontexte

jeho procesných funkcií, ktoré môžu byť odlišné v prípravnom konaní (t. j. od začatia

trestného stíhania do podania obžaloby) od konania pred súdom (po podaní obžaloby).

22. V prípravnom konaní návrh na vzatie obvineného do väzby podáva prokurátor

a rozhoduje o ňom sudca, ktorý tak plní funkciu (vykonáva činnosť) nestranného arbitra

v „spore“ medzi prokurátorom a obvineným v otázke, či sa má trestné stíhanie obvineného

viesť na slobode alebo vo väzbe. Ide o realizáciu ústavného princípu súdnej kontroly väzby

v prípravnom konaní. Zákon ustanovuje, ktoré skutočnosti všeobecný súd (jeho sudca)

pri rozhodovaní tohto sporu posudzuje.

23. Pri poskytovaní individuálnej ochrany základných práv a slobôd nie je úlohou

ústavného súdu vyjadriť sa in abstracto k tomu, aký má byť správny výklad príslušnej

zákonnej úpravy, alebo k tomu, aký postup a prostriedky má všeobecný súd zvoliť

na dosiahnutie rovnosti zbraní medzi prokurátorom a obvineným pri rozhodovaní o väzbe

v prípravnom konaní, ale posúdiť, či jeho napadnutý postup alebo opatrenie (rozhodnutie)

vrátane spôsobu, akým interpretoval a aplikoval zákon, boli v konkrétnych okolnostiach

veci zlučiteľné s alebo s príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách. Konkrétne bolo povinnosťou ústavného súdu preskúmať

zlučiteľnosť napadnutého postupu a uznesenia krajského súdu s čl. 5 ods. 4 dohovoru ‒jeho

požiadavku na rovnosť zbraní medzi prokurátorom a obvineným sťažovateľom.

24. Ako sťažovateľ uvádza, pred rozhodnutím o návrhu prokurátora na vzatie

sťažovateľa do väzby požiadala jeho obhajkyňa o nazretie do spisu, ktorý bol súdu

predložený. Obhajkyňa sťažovateľa požiadala aj o nazretie do utajovanej prílohy. Nazretie

do spisu bolo umožnené iba v trvaní 10 minút, avšak do utajovanej prílohy bolo obhajkyni

odmietnuté nazrieť a spis bol sprístupnený iba v tých častiach, ktoré sa týkali osoby

sťažovateľa. Ústavný súd akceptuje skutočnosť, že účinnosť vyšetrovania, ktoré sa

v prejednávanom prípade viedlo pre závažnú trestnú činnosť, bolo v počiatočnom štádiu

a týkalo sa viacerých obvinených osôb, mohlo v danej veci vyžadovať utajenie časti

získaných informácií pred sťažovateľom a jeho obhajkyňou v záujme zabezpečenia

riadneho výkonu spravodlivosti. Išlo nepochybne o utajovanú prílohu, ktorej obsah bolo

potrebné v zmysle zachovať v utajení. Z hľadiska

namietaného porušenia práv bolo rozhodujúce, že obhajkyni bolo umožnené do spisu

nahliadnuť, čo sťažovateľ nespochybňuje. Samotná skutočnosť, že obhajkyňa nahliadla

do spisu iba na 10 minút, nepredstavuje porušenie práv sťažovateľa. Navyše, ústavnému

súdu neprináleží vyhodnocovať, či bol tento čas pre obhajkyňu dostatočný. Sťažovateľ tiež

namieta, že jeho obhajkyni bolo umožnené nazrieť do spisu len v tej časti, ktorá sa ho

týkala. Obhajkyňa sťažovateľa však realizovala úkony na jeho obhajobu, teda spis mal

pre ňu relevanciu práve v tých častiach, ktoré sa týkali sťažovateľa. Krajský súd v uznesení

z 25. apríla 2017 v súvislosti s touto sťažnostnou námietkou sa stotožnil s postupom

orgánov činných v trestnom konaní, a preto uviedol, že v ich postupe dosiaľ neboli zistené

žiadne nedostatky. Z uvedeného dôvodu sťažnosť aj vo vzťahu k sťažovateľovi zamietol.

25. Záver krajského súdu o tom, že postup orgánov činných v trestnom konaní

pri nazretí do spisu nevykazuje žiadne pochybenia, preto ústavný súd hodnotí ako plne

ústavne akceptovateľný. Ústavný súd preto sťažnosť hodnotí v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú, čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

26. Pretože sťažnosť bola v celom rozsahu odmietnutá, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalším návrhmi sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný

súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017