Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 465/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

CASSARUS s. r. o., Železničiarska 24, Prešov, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa

a advokáta JUDr. Mateja Kukuru, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného

práva podľa , ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 22. júna 2016 a tiež postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. októbra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti CASSARUS s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. januára 2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CASSARUS s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. júna 2016 a tiež postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 31. októbra 2016.

2. Skutkový stav, ktorý viedol k podaniu sťažnosti, sťažovateľka opisuje od vydania

rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd) sp. zn.

z 30. októbra 2013, ktorým vyhovel žalobe obchodnej spoločnosti GMAC, s. r. o. (podanej

22. decembra 2010, č. l. 1 v spise ‒spoločnosťou GMAC, a. s., so sídlom v Prahe,

organizačná zložka Bratislava, neskôr GMAC s. r. o., pozn.), v konaní o zaplatenie

sumy 21 024,04 € s príslušenstvom proti obchodnej spoločnosti KOOPERATIVA

poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava (ďalej len „žalovaný“). Krajský súd

odvolanie žalovaného odmietol uznesením sp. zn. z 28. februára 2014 ako

podané oneskorene. Najvyšší súd uznesením sp. zn. ,

z 30. júna 2015 toto rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podaním z 3. apríla 2015 mal postupca (žalobný predchodca sťažovateľky)

okresnému súdu oznámiť, že došlo k postúpeniu jej pohľadávky na sťažovateľku. Podľa

sťažovateľky malo byť uvedené podanie doručované okresnému súdu až 3. júna 2015

(sťažovateľka argumentuje podacím lístkom č. RP824757088Sk z 3. júna 2015, pozn.). Spis

bol vrátený okresnému súdu z najvyššieho súdu 31. júla 2015 a rozhodnutie bolo doručené

právnemu zástupcovi žalobcu 12. augusta 2015, keď nadobudlo aj právoplatnosť (č. l. 215

v spise).

3. O návrhu sťažovateľky krajský súd však podľa nej nerozhodol, hoci mal opätovne

konať po zrušení rozhodnutia najvyšším súdom, ale, naopak, odvolacie konanie zastavil

uznesením sp. zn. z 22. júna 2016 pre výmaz spoločnosti GMAC, s. r. o.,

z obchodného registra bez právneho zástupcu (žalobca GMAC, s. r. o, Praha, bol

18. novembra 2015 vymazaný z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe

a organizačná zložka z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I bola vymazaná

21. marca 2015). Proti označenému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka

dovolanie z dôvodu, že na zastavenie odvolacieho konania neboli splnené podmienky,

pretože v konaní žalobcom uplatňovaná pohľadávka bola postúpená už sťažovateľke

a krajský súd mal rozhodnúť o návrhu na zmenu pôvodného žalobcu. Po nahliadnutí do

spisu okresného súdu však sťažovateľka zistila, že v spise sa tento návrh nenachádza (návrh

na zmenu účastníka doručený 5. júna 2015), preto opätovne návrh doručila opätovne

podaním z 22. augusta 2015. Napriek tejto skutočnosti dovolací súd jej dovolanie odmietol

uznesením sp. zn. z 31. októbra 2016.

4. Porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho

súdu vidí sťažovateľka aj v tom, že „napriek tomu, že došlo k singulárnej sukcesii vo

vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, ako aj k návrhu na zmenu žalobcu, odvolací súd

odvolacie konanie zastavil pre zánik pôvodného žalobcu, hoci pre toto zastavenie neboli

dané zákonné dôvody, a túto základnú vadu dovolací súd nenapravil, čím našej spoločnosti

bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s porušením

práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces“.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

„... Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle ust.

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej

republiky, sp. zn. , porušené boli.

... Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. októbra 2016, sp. zn.

, sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na

ďalšie konanie.

... Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle ust.

Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Krajským súdom v Bratislave,

sp. zn. , porušené boli.

... Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. júna 2016, č. k.

-224, sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie

konanie.

... Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinné spoločne

a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 374,81 €, ktorú sú povinné

vyplatiť na účet advokátskej kancelárie IURISTICO s. r. o. so sídlom Cimborkova 13,

040 01 Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

7. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

8. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( tiež

napr. , ). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba

nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich

ústavnoprávny rozmer (napr. ).

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti

nemu.

10. Sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie

označených základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovorom

postupom a uzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu, a tiež toho, aby ústavný súd

tieto uznesenia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie najvyššiemu súdu, resp. krajskému súdu

(pozri bod 5).

11. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

12. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú

právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade

s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v súdnom konaní. Takýmto predpisom

je v okolnostiach danej veci (ďalej aj „OSP“), resp. aj Civilný

sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).

13. Ústavný súd v prípadoch, keď riešil problematiku možného porušenia základného

práva na súdnu ochranu konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, uviedol, že nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu

vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. ,

, ).

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 22. júna 2016 a postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 31. októbra 2016

14. Označeným uznesením z 22. júna 2016 rozhodol krajský súd tak, že zastavil

odvolacie konanie pre výmaz žalobcu z obchodného registra. Zastavenie odvolacieho

konania krajský súd odôvodnil v napadnutom rozhodnutí s poukazom na

platného v čase rozhodovania pre zistenia vyplývajúce z výpisov z obchodného registra

(pozri bod 3, pozn.).

15. Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

16. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie podaním

z 1. augusta 2016 doručeným okresnému súdu 8. augusta 2016 (č. l. 225). V dovolaní okrem

iného uviedla, že „Podaním zo dňa 3. apríla 2015 pôvodný žalobca GMAC, s. r. o.,

v likvidácii, navrhla zmenu účastníka konanie na spoločnosť CASSARUS s. r. o., pričom

doložila dohodu o postúpení pohľadávok a písomný súhlas spoločnosti CASSARUS s. r. o.

so vstupom do konania... Bez toho, aby odvolací súd rozhodol o návrhu na zmenu v osobe

žalobcu, rozhodol o zastavení konania pre zánik subjektivity pôvodného žalobcu.“.

17. Ústavný súd zo spisu ďalej zistil, že po podaní dovolania právny zástupca

sťažovateľky nahliadol do súdneho spisu 10. augusta 2016 a podaním z 22. augusta 2016

doručeným okresnému súdu 24. augusta 2016 (č. l. 232) oznámil, že „opätovne zasielame

súdu kópiu podania návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 3. apríla 2015 s prílohami,

t. j. dohodu o postúpení pohľadávky a súhlas so vstupom do konania, nakoľko sme zistili, že

tieto dokumenty netvoria súčasť súdneho spisu. Zároveň zasielame aj kópiu oznámenia

o postúpení pohľadávky, ktorá bola zaslaná žalovanému 3. apríla 2015. Na dôkaz

prikladáme kópie podacích lístkov zo dňa 3. apríla 2015.“.

18. Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil v bodoch 12 až 14 takto:

„12. Podľa dovolateľa žalobca, spoločnosť GMAC, s.r.o. v likvidácii podaním zo dňa

03.04.2015 navrhla zmenu účastníka konania tak, že žalobcom s poukazom na

zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.03.2015 sa má stať spoločnosť CASSARUS s.r.o.

Prešov, pričom spoločnosť GMAC, s.r.o. - organizačná zložka Bratislava..., ktorej sa

pohľadávka, uplatnená v predmetnom konaní týkala, bola vymazaná z obchodného registra

dňa 21.03.2015. Spisový materiál neobsahuje žiadne podanie, obsahujúce skutočnosti,

uvádzané dovolateľom. K dovolaniu dovolateľ priložil fotokópiu podania zo dňa

22.08.2016, adresovaného Okresnému súdu Bratislava I, podľa ktorého opätovne zasiela

súdu kópiu podania návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 03. apríla 2015 s

prílohami, t.j. dohoda o postúpení pohľadávky a súhlas so vstupom do konania vzhľadom

na zistenie, že tieto dokumenty netvoria súčasť spisu. Súčasne uviedol, že kópia oznámenia

o postúpení pohľadávky bola žalovanému zaslaná dňa 3.4.2015. O zaslaní uvedených

podaní predkladá dôkaz - kópie podacích lístkov zo dňa 03.04. 2015.

13. Z kópie podacích lístkov, na ktorých je uvedený ako odosielateľ právny zástupca

dovolateľa a adresátom je Okresný súd Bratislava I a žalovaný nemožno vyvodiť záver, že

ich obsahom boli dovolateľom uvádzané písomnosti zo dňa 03.04.2015, čo vyplýva aj

zo skutočnosti, že podľa dovolateľa / podanie zo dňa 22.08.2015 adresované okresnému

súdu/ zásielky mali byť odovzdané na poštovú prepravu dňa 03.04.2015, ako však vyplýva

z ich kópií, odovzdané boli dňa 03.06.2015.

14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že dovolanie bolo podané

subjektom, ktorý na takýto úkon nie je oprávnený / /, dovolací súd preto dovolanie

spoločnosti CASSARUS, s.r.o. Prešov podľa odmietol.“

19. Ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu (ako súdu

dovolacieho) je zrejmé, že sťažovateľka podala dovolanie tvrdiac, že je účastníčkou konania

na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 26. marca 2015 od pôvodného žalobcu,

ktorého organizačná zložka, ktorej sa pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní týkala,

zanikla 21. marca 2015. Sťažovateľka však nepochybne sama spochybnila svoje tvrdenia

o zaslaní v dovolaní uvádzaných písomností okresnému súdu, keď uviedla, že na poštovú

prepravu ich odovzdala 3. apríla 2015, avšak ako dôkaz predložila kópie podacích lístkov,

ktoré sa týkali zásielok odovzdaných na poštovú prepravu až 3. júna 2015. Keďže žiadne

iné doklady o zaslaní písomností predložené neboli, najvyšší súd dôvodne dospel k záveru,

že dovolanie podal subjekt, ktorý podľa na takýto úkon nebol

oprávnený.

20. Civilný proces vychádza z princípu kontradiktórnosti sporu založenej na aktivite

strany sporu predkladajúcej dôkazy, na podklade ktorých súd rozhodne. Ťažisko

dokazovania je preto na stranách sporu, ktorých úspech v konaní sa odvíja od ich procesnej

aktivity spočívajúcej tvrdený skutkový stav vysvetľovať, objasňovať, preukazovať, pričom

neunesenie dôkazného bremena má za následok neúspech v konaní. Preto pokiaľ

sťažovateľka v dovolacom konaní (kvalifikovane zastúpená advokátom, pozn.) tvrdenia

o zaslaní ňou uvádzaných listín nepreukázala relevantnými dôkaznými prostriedkami,

nemožno v postupe dovolacieho súdu vzhliadať odňatie možnosti sťažovateľky konať pred

súdom. Navyše, svoje tvrdenia, ktoré uvádzala v sťažnosti podanej ústavnému súdu,

predtým sťažovateľka nepreverovala ani na okresnom súde a ani na Slovenskej pošte, a. s.

(aj keď sa o nich dozvedela už po nahliadnutí do spisu v auguste 2016). Tieto podstatné

argumenty napokon neuviedla ani v dovolaní a ani neskôr v dovolacom konaní ešte pred

rozhodnutím najvyššieho súdu 31. októbra 2016. Sťažovateľka teda, ako vyplýva z príloh

k sťažnosti až 8. decembra 2016, začala zisťovať skutkový stav veci, teda zjavne neskoro,

čo možno jednoznačne pripísať iba na jej ťarchu, pretože si dostatočne nestrážila svoje

práva (vigilantibus iura). Ústavný súd preto nemôže (ani nemohol) do tohto procesu

zasiahnuť, keďže pred ním to bol dovolací súd, kam mali predovšetkým smerovať tieto

konkrétne námietky sťažovateľky. Ak si sťažovateľka tieto argumenty neuplatnila predtým

v konaní pred všeobecným súdmi, nemôže ich ani nahrádzať v sťažnosti podanej ústavnému

súdu podľa , ktorý nemá na ich prerokovanie právomoc.

21. Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že sťažnosť sťažovateľky nie je

dôvodná a postup krajského súdu a najvyššieho súdu, ako aj ich uznesenia nezasahujú do

práv sťažovateľky, porušenie ktorých namieta (čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru).

V tomto prípade ústavný súd nemá žiaden relevantný dôvod ingerovať do týchto rozhodnutí

a v postupe krajského súdu a najvyššieho súdu nezistil nič, čo by nasvedčovalo nedodržaniu

zaručených procesných práv sťažovateľky, ani ústavne nekonformnej interpretácii

procesnoprávnych ustanovení aplikovaných v danej veci, a preto jej sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

22. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky nastolenými v jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017