Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 561/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom,

advokátska kancelária, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného

porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v , 2, 3 a 5

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 , základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

zaručeného v , práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -296 z 8. decembra

2016 a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -325 z 19. apríla 2017

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu zaručeného v , 2, 3 a 5 , základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v ,

základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v

Slovenskej republiky, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -296 z 8. decembra 2016 o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

2. Konanie o sťažnosti v časti namietaného porušenia základného práva

na osobnú slobodu zaručeného v , 2, 3 a 5 ,

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného

v , práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného

v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -325

z 19. apríla 2017 z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júna 2017

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva

na osobnú slobodu zaručeného v , 2, 3 a 5 (ďalej

len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

, základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v

, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -296 z 8. decembra 2016 a uznesením Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -325 z 19. apríla 2017.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 16. marca 2015 sťažovateľ

podal okresnému súdu návrh na povolenie obnovy konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. , ktorý odôvodnil tým, že v tejto trestnej veci pri ukladaní mu trestu

odňatia slobody bolo použité ústavne nesúladné ustanovenie

Z. z. vo vtedy platnom a účinnom znení, ktorého nesúlad s bol

vyslovený nálezom ústavného súdu sp. zn. z 28. novembra 2012. Návrh

na povolenie obnovy konania sťažovateľ 29. júla 2015 rozšíril aj o ďalšie skutočnosti, ktoré

nesúviseli s použitím asperačnej zásady, ale s dôkazmi, ktoré mali preukazovať jeho nevinu.

3. Okresný súd napadnutým uznesením č. k. -296 z 8. decembra 2016

o návrhu sťažovateľa rozhodol tak, že podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodov uvedených

v o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) povolil obnovu konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. a zrušil výrok o treste uložený mu

rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 16. februára 2012 v spojení

s rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 5. júna 2012.

4. Ďalším výrokom tohto rozhodnutia okresný súd podľa

s použitím a vzal sťažovateľa do väzby

so začiatkom jej plynutia okamihom právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy

pôvodného trestného konania.

5. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, a to tak proti výroku

o jeho vzatí do väzby, ako aj proti výroku o povolení obnovy konania s tým, že síce súd

prvého stupňa povolil obnovu konania, pokiaľ ide o výrok o treste, ale nezaoberal sa jeho

návrhom, pokiaľ išlo o výrok o vine.

6. Krajský súd uznesením č. k. -325 z 19. apríla 2014 o opravnom

prostriedku sťažovateľa rozhodol tak, že ho podľa

zamietol.

7. Porušenie svojich základných práv sťažovateľ vidí v tom, že okresný súd

nevyhodnotil jeho argumentáciu uvedenú v návrhu na povolenie obnovy konania, v rámci

ktorej predkladal dôkazy o svojej nevine. Ak tak urobil až krajský súd na neverejnom

zasadnutí, urobil to podľa názoru sťažovateľa spôsobom, ktorý je „protiústavný

a neudržateľný“, keďže ako súd druhého stupňa vykonal na neverejnom zasadnutí

dokazovanie a „oprel ho o svoje úvahy, ktoré mal vykonať Okresný súd Prešov... Krajský

súd tak suploval právomoci okresného súdu vykonal a vyhodnotil dôkazy na neverejnom

zasadnutí“, a teda sťažovateľ sa nemal „ako brániť, nebol... prítomný“. Tvrdí, že krajský

súd mal v tomto prípade „právomoc preskúmavaciu a môže rušiť, opravovať rozhodnutia,

ak konanie, ktoré im predchádzalo nebolo v súlade so zákonom. Je naozaj právne – ústavne

neudržateľné, ak krajský súd prevezme arbitrárne právomoci okresného súdu a vo veci

meritórne rozhodne.“. Slovami sťažovateľa „Krajský súd tak anuloval celé konanie

o návrhu o obnove konania a porušil“ jeho „práva na spravodlivý súdny proces

garantované v a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“.

8. Sťažovateľ ďalej namietal, že všeobecné súdy konajúce o jeho návrhu na obnovu

konania neakceptovali ako „nový“ ním navrhovaný ďalší dôkaz, a to výsledky „šetrenia

z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 10. 11. 2014“, ktoré boli známe

až po skončení konania (v roku 2012), ktorého obnovy sa domáhal. Konštatáciu krajského

súdu, že tieto informácie boli známe už v priebehu konania, sťažovateľ považuje

za arbitrárnu.

9. K porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2, 3

a 5 , základného práva na zákonného sudcu zaručeného v a práva

na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru došlo podľa názoru

sťažovateľa tým, že o jeho návrhu na povolenie obnovy konania na okresnom súde

rozhodovala aj sudkyňa, ktorá bola činnou aj „v pôvodnom konaní sp. zn.

zo dňa 12. 11. 2010“, keď „rozhodovala v senáte... na verejnom zasadnutí, kde senát

prerokoval a prijal obžalobu proti“ sťažovateľovi. Rovnako táto sudkyňa okresného súdu

bola pri rozhodovaní o „žiadostiach“ sťažovateľa v pôvodnom konaní, a to 9. septembra

2010 a 13. decembra 2010. Sťažovateľ je presvedčený, že tá istá sudkyňa „nemohla byť

procesne činná v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania sp. zn. -296

z 8. 12. 2016 a rozhodovania o väzbe, ale mala byť z týchto konaní vylúčená podľa § 397

ods. 2 , nakoľko rozhodovala vo veci v pôvodnom konaní, čo zákon v žiadnom

prípade nepripúšťa“. Tvrdí, že „Senát, ktorý nebol príslušný na rozhodovanie o návrhu

obnovy konania nebol príslušný ani na rozhodovanie o väzbe. Preto je“ jeho „väzba, ktorá

začala plynúť 19. 4. 2017 nezákonná a protiústavná v rozpore s čl. 17 ods. 1, 2, 3, 5, čl. 48

ods. 1 a dohovoru.“. Sťažovateľ dodáva, že „Krajský súd o tom, že

o návrhu obnovy konania a väzbe... rozhodoval nezákonný senát... nevedel, preto je

rozhodnutie krajského súdu sp. zn. -325 zo dňa 19. 4. 2017, ktorým potvrdil

väzbu protiústavné a neudržateľné. Právo nemôže byť postavené na nepráve.“.

10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Práva obvineného napadnutým uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 33

Nt/9/15-296 z 8. 12. 2016 a napadnutým uznesením sp. zn. -325 z 19. 4. 2017

Krajského súdu Prešov, ktorým neprijali návrh obnovy konania do viny obvineného,

porušené boli, , dohovoru. Zároveň práva obvineného napadnutými

uzneseniami Okr. súdu Prešov -296 z 8. 12. 2016 a Krajského súdu Prešov sp. zn.

-325 z 19. 4. 2017, ktorými bol vzatý do väzby – porušené boli čl. 48 ods. 1

, , 2, 3, 5 a dohovoru...

Obvinený sa po opätovnom prejednaní návrhu obnovy konania nariaďuje

prepustiť z väzby na slobodu, nakoľko väzba od 19. 4. 2017 bola protiústavná.

2) Krajskému súdu sa ukladá vyplatiť trovy právneho zastúpenia obvineného.“

11. Podaním doručeným ústavnému súdu 10. júla 2017 sťažovateľ doplnil svoju

sťažnosť, avšak v relevantnej časti iba zopakoval alebo spresnil argumentáciu už v sťažnosti

uvedenú.

12. Ďalším podaním doručeným ústavnému súdu 16. augusta 2017 označeným

ako „Späťvzatie sťažnosti“ sťažovateľ oznámil, že sťažnosť vedenú ústavným súdom

pod „sp. zn. proti uzneseniu Krajského súdu Prešov“ berie späť.

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

15. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

16. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

17. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

18. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 17

ods. 1, 2, 3 a 5, a v a práv zaručených v a v

ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -296 z 8. decembra 2016

a uznesením krajského súdu č. k. -325 z 19. apríla 2017.

19. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

20. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

21. Podľa obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno

zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď

oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch

terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú

osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia

vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

22. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

23. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

24. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

25. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

K namietanému porušeniu základných práv zaručených a práv

zaručených dohovorom uznesením okresného súdu č. k. -296 z 8. decembra

2016

27. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

28. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

29. Sťažovateľ mal podľa príslušných ustanovení právo podať

proti uzneseniu okresného súdu z 8. decembra 2016 sťažnosť (čo aj urobil), o ktorej bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd a v prípade zistenia zásahu do základných

práv alebo slobôd sťažovateľa postupom alebo rozhodnutím súdu prvého stupňa týmto

poskytnúť náležitú ochranu. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o opravnom prostriedku

sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

30. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

sťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. -296 z 8. decembra

2016 nemohol inak, iba odmietnuť podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

K namietanému porušeniu základných práv zaručených a práv

zaručených dohovorom uznesením krajského súdu č. k. -325 z 19. apríla

2017

31. Podľa ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť,

ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa

nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu

alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo

slobody sťažovateľa.

32. Podaním označeným ako „Späťvzatie sťažnosti sp. zn. proti

uzneseniu Krajského súdu Prešov“ doručeným ústavnému súdu 16. augusta 2017

sťažovateľ jednoznačne prejavil svoju vôľu vziať podanú sťažnosť vo vzťahu k rozhodnutiu

krajského súdu späť.

33. Z citovaného vyplýva, že

ponecháva ústavnému súdu možnosť okrem iného rozhodnúť, že záujem na ochrane

základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa vziať svoju

sťažnosť späť (porovnaj , ), a teda rozhodnúť, že späťvzatie

sťažnosti sa nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil k materiálnemu

chápaniu ochrany základných práv a slobôd, a tak ústavný súd musí pri prerokovávaní

späťvzatia sťažnosti a rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či zastavením konania

v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené

základné práva a slobody sťažovateľa.

34. Zo sťažnosti, ale ani z jej príloh ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť v danej

veci, pre ktorú by vznikla potreba rozhodnúť o nepripustení spävzatia sťažnosti.

35. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konanie o sťažnosti smerujúcej proti

uzneseniu krajského súdu č. k. -325 z 19. apríla 2017 podľa § 54 zákona

o ústavnom súde zastavil (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017