Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 466/2017
PDF · 310.28 KB
No categories available
III. ÚS 466/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. septembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika v konaní o sťažnosti spoločnosti , ,
zastúpenej spoločnosťou Bukovinský & Chlipala, s. r. o., Svätoplukova 30, Bratislava,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava V č. k. 37 Er 6942/2012-181 z 11. mája 2016 a uznesením Okresného súdu
Bratislava V č. k. 37 Er 6942/2012-186 z 11. mája 2016, takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti , na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava V č. k. 37 Er 6942/2012-181 z 11. mája 2016 a uznesením Okresného súdu
Bratislava V č. k. 37 Er 6942/2012-186 z 11. mája 2016 p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 37 Er 6942/2012-181 z 11. mája
2016 a uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 37 Er 6942/2012-186 z 11. mája 2016
z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti
trovy právneho zastúpenia v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur
a sedemdesiatdeväť centov) na účet spoločnosti Bukovinský & Chlipala, s. r. o.,
Svätoplukova 30, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 466/2017-12 z 1. augusta 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie
sťažnosť spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. 37 Er 6942/2012-181
z 11. mája 2016 a uznesením okresného súdu č. k. 37 Er 6942/2012-186 z 11. mája 2016
(ďalej aj „napadnuté uznesenia okresného súdu“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 20. decembra 2012 jej bola doručená výzva
na zaplatenie nedoplatku, v ktorej mesto Liptovský Mikuláš ako správca dane v zmysle
§ 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ju vyzvalo na zaplatenie nedoplatku
za komunálny odpad v celkovej výške 1 285,47 € za obdobie rokov 2009, 2010, 2011
a 2012. O predmetnej výzve a údajných nedoplatkoch za komunálny odpad sa sťažovateľka
dozvedela až 13. decembra 2012, keď jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie
z 10. decembra 2012, ktorým ju súdny exekútor upovedomil o začatí exekúcie vedenej
v prospech oprávneného (mesta Liptovský Mikuláš) a proti nej ako povinnému na základe
výkazu daňových nedoplatkov č. k. 0006962 zo 7. júna 2012 (ďalej len „výkaz nedoplatkov
zo 7. júna 2012“) ako exekučného titulu. Predchádzajúce písomné oznámenia
o nedoplatkoch za komunálny odpad, prípadne iné oznámenia týkajúce sa predmetnej veci
však neboli sťažovateľke riadne doručené, keďže boli údajne zasielané na adresu
. Sídlo sťažovateľky však bolo a v súčasnosti je registrované
na adrese .
3. Sťažovateľka podala 21. januára 2014 návrh na odklad a zastavenie exekúcie,
v ktorom poukazovala na skutočnosť, že výkaz nedoplatkov má mať podklad
vo vykonateľných rozhodnutiach ukladajúcich daňovú povinnosť, ktoré sa účastníkovi
daňového konania doručujú, a tvrdila, že rozhodnutia, na základe ktorých bol vydaný výkaz
nedoplatkov zo 7. júna 2012, nikdy nenadobudli právoplatnosť, keďže jej neboli doručené.
Jej návrh na zastavenie exekúcie, ako aj návrh na povolenie odkladu exekúcie súd zamietol.
Proti týmto rozhodnutiam okresného súdu (č. k. 37 Er 6942/2012-155 zo 17. júna 2014
o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a č. k. 37 Er 6942/2012-160
zo 17. júna 2014 o zamietnutí návrhu povinného na odklad exekúcie) vydaným vyšším
súdnym úradníkom podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom poukazovala na skutočnosť,
že v danom prípade fikcia doručenia nemohla byť aplikovaná, pretože rozhodnutia,
na základe ktorých bol vydaný výkaz nedoplatkov, boli doručované na nesprávnu adresu
sťažovateľky, na ktorej nemala sídlo a jej skutočné sídlo bolo mestu Liptovský Mikuláš
známe už pred doručovaním samotných rozhodnutí. V napadnutých uzneseniach z 11. mája
2016 (uznesenie okresného súdu č. k. 37 Er 6942/2012-181 o zamietnutí návrhu povinného
na zastavenie exekúcie a uznesenie okresného súdu č. k. 37 Er 6942/2012-186 o zamietnutí
návrhu povinného na odklad exekúcie) došlo zo strany konajúceho sudcu k zopakovaniu
argumentácie z predchádzajúcich rozhodnutí a okresný súd vôbec neskúmal správnosť
doručenia rozhodnutí, na základe ktorých bol vydaný výkaz nedoplatkov zo 7. júna 2012,
na podklade ktorého sa vedie exekúcia.
4. Podľa sťažovateľky fundamentálnym podkladom pre zostavenie a vykonateľnosť
výkazu nedoplatkov sú právoplatné pohľadávky. Na základe už uvedených skutočností však
rozhodnutia nikdy nenadobudli právoplatnosť, a teda nemohli byť ani podkladom
pre zostavenie a vykonateľnosť výkazu nedoplatkov zo 7. júna 2012. Sťažovateľka z tohto
dôvodu tvrdí, že bez akýchkoľvek pochýb výkaz nedoplatkov zo 7. júna 2012 nie je
exekučným titulom, kedže je sumárom neprávoplatných rozhodnutí, ktoré jej neboli riadne
doručené.
5. Podľa sťažovateľky možno jednoznačne dospieť k záveru, že okresný súd svojím
postupom porušil jej právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Napádané
rozhodnutia okresného súdu vykazujú extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným
dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami a aj interpretácia právnych noriem
je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry)
bez toho, aby boli dostatočné dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú
výkladovú prax.
Rozhodujúcim pre meritum veci bolo posúdenie doručenia rozhodnutí, ktoré boli
základom výkazu nedoplatkov zo 7. júna 2012, avšak konajúci súd absolútne
nepresvedčivo, nedostatočne a nekvalifikovane dospel k záveru, že exekučný titul
je právoplatný a vykonateľný.
Sťažovateľka v sťažnosti taktiež uviedla, že ak sa okresný súd obmedzil v rozhodnutí
o odvolaní len na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí
a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili jej relevantné
tvrdenia uvedené v jej odvolaní, ide o rozhodnutie nezlučiteľné s požiadavkami
vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie.
Na základe už uvedených skutočností je sťažovateľka toho názoru, že absolútne
nesprávnym právnym posúdením veci, keď neboli vôbec zrozumiteľne a jasne dané
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany a odôvodnenia napadnutých uznesení okresného súdu, sú nepresvedčivé
a arbitrárne, došlo k porušeniu jej už označených práv.
6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto nálezom
rozhodol:
„I. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 11. mája 2016, so sp. zn. 37Er/6942/2012- 186 v spojení s Uznesením
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. mája 2016, so sp. zn. 37Er/6942/2012-181
porušené bolo.
II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. mája 2016, so sp. zn.
37Er/6942/2012-186 a Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. mája 2016,
so sp. zn. 37Er/6942/2012-181 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava V
na ďalšie konanie.
III. Okresný súd Bratislava V je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy konania
v sume 363,79 € na účet jeho právneho zástupcu Bukovinský & Chlípala, s.r.o.,
Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IBAN: SK8811000000002621030391, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
7. Ústavnému súdu bolo 22. augusta 2017 doručené stanovisko okresného súdu
sp. zn. 3392/2017 zo 17. augusta 2017 k sťažnosti sťažovateľky, v ktorom okresný súd
stručne konštatoval, že je toho názoru, že „... súd vo svojich rozhodnutiach o zamietnutí
návrhu povinného na zastavenie exekúcie dôvody nevyhovenia návrhu riadne odôvodnil...“.
8. Sťažovateľka sa k už uvedenému stanovisku okresného súdu nevyjadrila.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
sťažovateľky uzneseniami vydanými okresným súdom v exekučnom konaní vedenom proti
sťažovateľke ako povinnému, a to uznesením okresného súdu č. k. 37 Er 6942/2012-181
z 11. mája 2016, ktorým bol zamietnutý návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj
uznesením okresného súdu č. k. 37 Er 6942/2012-186 z 11. mája 2016, ktorým bol
zamietnutý návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie.
13. Sťažovateľka považuje napadnuté rozhodnutia okresného súdu za arbitrárne
a nepresvedčivé a tvrdí, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedla, že okresný súd v oboch napadnutých uzneseniach neskúmal skutkový
stav, pridržiaval sa iba argumentácie svojich predchádzajúcich rozhodnutí a neskúmal
správnosť doručenia rozhodnutí, na podklade ktorých bol zostavený výkaz nedoplatkov
zo 7. júna 2012. Sťažovateľka je toho názoru, že výkaz nedoplatkov zo 7. júna 2012 nie je
exekučným titulom, keďže je sumárom neprávoplatných rozhodnutí, ktoré jej neboli nikdy
riadne doručené. Taktiež je presvedčená, že súd vždy aj počas exekučného konania
z úradnej povinnosti skúma právoplatnosť, resp. vykonateľnosť exekučného titulu,
na základe ktorého je exekúcia vykonávaná a pri splnení základného predpokladu
uvedeného v § 57 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví.
14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
16. Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že súčasťou obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04,
III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná
odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko
z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).
17. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil
(II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti
poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi
všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci
v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou
inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu
nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia
zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto
interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 5 ústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).
18. Okresný súd v odôvodnení napadnutých uznesení č. k. 37 Er 6942/2012-181 z 11.
mája 2016, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, a č. k.
37 Er 6942/2012-186 z 11. mája 2016, ktorým návrh povinného na odklad exekúcie
zamietol, uviedol:
„ Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 04.07.2012 začalo exekučné
konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný
a vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č. k. 0006962 zo dňa
07.06.2012. ... Dňa 22.01.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povinného
na zastavenie a odklad exekúcie zo dňa 21.01.2014. ... Povinný vo svojom návrhu uvádza,
že v zmysle § 77 Daňového poriadku podal podnet na preskúmanie rozhodnutia Mesta
Liptovský Mikuláš mimo odvolacieho konania zo dňa 04.12.2013. Oprávnený dňa
30.12.2013 postúpil predmetný podnet príslušnému odvolaciemu orgánu, a to Finančnému
riaditeľstvu SR, Daňovému úradu Žilina. Finančné riaditeľstvo v liste... zo dňa 14.01.2014
po preštudovaní podnetu zistilo, že podnet bol podaný voči rozhodnutiam
č. 1620080655/2009 zo dňa 06.03.2009, Č. 1620095186/2010 zo dňa 27.02.2010,
č. 1620110936/2011 zo dňa 01.03.2011. Povinný uvádza, že v nadväznosti na ustanovenie
§ 77 ods. 1 Daňového poriadku Finančné riaditeľstvo v liste konštatovalo, že predmetné
rozhodnutia neboli v súlade s § 63 ods. 1 Daňového poriadku doručené a z tohto dôvodu nie
sú rozhodnutia pre povinného platné, t.j. rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť.
Z uvedeného dôvodu Finančné riaditeľstvo vrátilo podnet oprávnenému k priamemu
vybaveniu. Vzhľadom na uvedené oprávnený má za to, že výkaz daňových nedoplatkov
predstavuje sumár pohľadávok, ktoré majú podklad v rozhodnutiach v súlade s § 89 ods. 2
písm. d) Daňového poriadku, v zmysle ktorého môže výkaz daňových nedoplatkov, ktorý
správca dane zostaví z údajov evidencie daní obsahovať výlučne právoplatné rozhodnutia.
Podľa argumentácie Finančného riaditeľstva, predmetné rozhodnutia nikdy nenadobudli
právoplatnosť, nakoľko neboli povinnému doručené, a to znamená, že rozhodnutia boli
neoprávnene zaradené do výkazu nedoplatkov, rozhodnutia nemohli nadobudnúť
vykonateľnosť a výkaz nedoplatkov nie je exekučným titulom v zmysle § 89 ods. 1 písm. b)
Daňového poriadku. Na základe uvedeného povinný navrhuje, aby súd exekučné konanie
zastavil a až do rozhodnutia o zastavení exekučného konania povolil odklad exekúcie podľa
§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku. ... Dňa 06.02.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené
vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie a odklad exekúcie zo dňa
04.02.2014. ... Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že návrh povinného na zastavenie
a odklad exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný používa tie isté argumenty ako
pri všetkých predchádzajúcich podaniach a ako podporný argument používa sprievodný list
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 14.01.2014. Oprávnený poukazuje
na ustanovenie § 17 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý upravuje fikciu doručenia,
pričom sa domnieva, že ustanovenia zákona nedovoľujú iný výklad, ako ten, že povinný
porušil svoje povinnosti a zásielka sa považuje za doručenú. Argumentácia listom, ktorý nie
je rozhodnutím je pre ďalšie konanie irelevantná. Oprávnený tiež uvádza, že listom zo dňa
30.01.2014, ktorý k svojmu vyjadreniu priložil, oznámil povinnému, že sa nebude zaoberať
a preskúmavať platobné výmery za roky 2009 až 2011. Oprávnený sa domnieva, že nie je
možné očakávať, že exekúcia bude zastavená, preto nie je dôvod na jej odklad a vzhľadom
na uvedené ani na jej zastavenie...“
19. V odôvodnení uznesenia č. k. 37 Er 6942/2012-181 z 11. mája 2016, ktorým bol
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý, okresný súd ďalej uviedol:
«... Uznesením č. k. 37Er/6942/2012-155 zo dňa 17.06.2014 súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol.
Dňa 07.07.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie povinného proti
predmetnému uzneseniu. ... V obsahovo rozsiahlom odvolaní povinný uvádza v zásade
totožné skutočnosti ako v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie a ostatných
predchádzajúcich podaniach. ... Povinný navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zrušil,
exekučné konanie zastavil a až do rozhodnutia o zastavení exekučného konania povolil
odklad exekúcie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavené exekučného konania,
keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Nakoľko podaním odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k.
37Er/6942/2012-155 zo dňa 17.06.2014 došlo k jeho zrušeniu z dôvodu, že ide
o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a zároveň zákon voči tomuto rozhodnutiu
odvolanie nepripúšťa, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie opätovne rozhodne
sudca.
Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal exekučný
titul, návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s priloženými listinnými dôkazmi,
vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného spolu s priloženými listinnými dôkazmi
a dospel k záveru, že tomuto návrhu nie je možné vyhovieť. Súd konštatuje, že povinný
vo svojom podaní nepoukázal na žiaden z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku, pre ktoré môže byť exekúcia zastavená a nepoukázal ani na žiadny iný dôvod,
pre ktorý by bola exekúcia neprípustná.
Súd konštatuje, že exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je výkaz
daňových nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č. k. 0006962 zo dňa 07.06.2012. Súd za to,
že v súlade s citovaným ustanovením § 89 ods. 3 Daňového poriadku exekučný titul, výkaz
daňových nedoplatkov, sa nedoručuje, pričom platí, že deň jeho vyhotovenia je dňom jeho
vykonateľnosti. Exekučný titul, výkaz nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č. k. 0006962
zo dňa 07.06.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.06.2012 a stal sa tak
exekučným titulom podľa § 89 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 41 ods. 2
Exekučného poriadku.
V súvislosti s listom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 14.01.2014
- „Vrátenie postúpeného podania“, ktorý bol adresovaný oprávnenému a ktorý k svojmu
návrhu na zastavenie exekúcie predložil povinný, súd konštatuje, že oprávnený k vyjadreniu
k návrhu povinného na zastavenie exekúcie predložil list, adresovaný povinnému zo dňa
30.01.2014. Z predmetného listuje zrejmé, že oprávnený oznámil povinnému, že podnetom
povinného zo dňa 04.12.2013 na preskúmanie vydaných platobných výmerov za poplatok
za komunálny odpad a drobný stavebný odpad PV č. 1620080655/2009 zo dňa 06.03.2009,
P V č. 1620095186/2010 zo dňa 27.02.2010 a PV č. 1620110936/2011 zo dňa 01.03.2011
sa nebude zaoberať a preskúmavať z dôvodu, že dôvody uvedené v podnete nepovažuje
za opodstatnené. Oznámenie oprávneného zo dňa 30.01.2014 oprávnenému zároveň
poskytuje aj rozsiahle odôvodnenie, z ktorého je zrejmé, že na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania daňový subjekt nemá právny nárok. Orgán, ktorý je príslušný
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vychádza z právneho
aj skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia. Zrušiť a zmeniť môže len rozhodnutie,
ktoré bolo nezákonné už v čase jeho vydania, nie však rozhodnutie, ktoré sa dodatočne
dostalo do rozporu s právnymi predpismi vydanými neskôr, alebo ak sa dodatočne zmenia
skutkové podklady rozhodujúce pre jeho vydanie.
Na základe uvedeného má súd za to, že samotný exekučný titul, výkaz daňových
nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č. k. 0006962 zo dňa 07.06.2012, doteraz nebol
napadnutý žiadnym riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Zostáva tak aj
naďalej relevantným exekučným titulom v predmetom exekučnom konaní...»
20. V odôvodnení uznesenia č. k. 37 Er 6942/2012-186 z 11. mája 2016, ktorým bol
návrh povinného na odklad exekúcie zamietnutý, okresný súd taktiež uviedol, že:
„... Uznesením č. k. 37Er/6942/2012-160 zo dňa 17.06.2014 súd návrh povinného
na povolenie odkladu exekúcie zamietol ...
Dňa 07.07.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené odvolanie povinného proti
predmetnému uzneseniu. ... V obsahovo rozsiahlom odvolaní povinný uvádza v zásade
totožné skutočnosti ako v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie a ostatných
predchádzajúcich podaniach. ... Povinný navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zrušil,
exekučné konanie zastavil a až do rozhodnutia o zastavení exekučného konania povolil
odklad exekúcie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavené exekučného konania,
keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. ... Nakoľko podaním odvolania voči
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 37Er/6942/2012-160 zo dňa 17.06.2014 došlo
k jeho zrušeniu z dôvodu, že ide o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a zároveň zákon
voči tomuto rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa, o návrhu povinného na odklad exekúcie
opätovne rozhodne sudca. ... Súd konštatuje, že nakoľko návrh povinného na zastavenie
exekúcie uznesením č. k. 37Er/6942/2012-181 zo dňa 11.05.2016 zamietol, v súčasnosti
neexistuje žiaden predpoklad, že predmetná exekúcie bude zastavená.
Na základe vyššie uvedeného, keďže súd v prípade povinného nezistil, že by existoval
predpoklad, že predmetná exekúcia bude zastavená, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia...“
21. Podľa § 41 ods. 2 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. júna
2016 (t. j. v znení účinnom v čase vydania napadnutých uznesení okresného súdu z 11. mája
2016) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade platobných výmerov,
výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito
orgánmi.
22. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016
aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia
bude zastavená (§ 57).
23. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. júna
2016 exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
24. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
25. Podľa § 63 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov doručené
rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
26. Podľa § 63 ods. 10 Daňového poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak proti
nemu nemožno podať odvolanie alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň
uplynula lehota plnenia.
27. Podľa § 89 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku exekučným titulom
je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
28. Podľa § 89 ods. 2 Daňového poriadku výkaz daňových nedoplatkov, ktorý
správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b)
výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní,
dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku
daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d)
výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých
druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov
zostavovaný.
29. Podľa § 89 ods. 3 Daňového poriadku deň vyhotovenia výkazu daňových
nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení
výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
30. Preskúmaním oboch napadnutých uznesení okresného súdu z 11. mája 2016
ústavný súd dospel k názoru, že námietky sťažovateľky sú opodstatnené.
30.1 Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k. 37 Er 6942/2012-
181 z 11. mája 2016, ktorým bol návrh povinného (sťažovateľky) na zastavenie exekúcie
zamietnutý, ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal
s námietkou sťažovateľky vznesenou v jej návrhu na zastavenie exekúcie z 21. januára
2014, ako aj v jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 37 Er 6942/2012-155
zo 17. júna 2014 vydaného vyšším súdnym úradníkom, ktorým bol jej návrh na zastavenie
exekúcie zamietnutý, spočívajúcou v jej tvrdení, že výkaz nedoplatkov zo 7. júna 2012,
na podklade ktorého sa vedie exekúcia, nemôže byť exekučným titulom, keďže pozostáva
z neprávoplatných rozhodnutí, ktoré sťažovateľke neboli nikdy riadne doručené. Napriek
tomu, že išlo o podstatný argument, ktorý mal pre vec zásadný význam, keďže ním
sťažovateľka spochybňovala vykonateľnosť exekučného titulu, a teda poukázala na možný
dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení
účinnom do 30. júna 2016 v prípade preukázania ňou tvrdených skutočností, okresný súd
sa týmto argumentom bližšie nezaoberal a v uznesení č. k. 37 Er 6942/2012-181 z 11. mája
2016 paradoxne len stroho skonštatoval, že „... povinný vo svojom podaní nepoukázal
na žiaden z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktoré môže byť
exekúcia zastavená a nepoukázal ani na žiadny iný dôvod, pre ktorý by bola exekúcia
neprípustná...“, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto záveru. Pritom vychádzajúc z § 58
ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016 bol všeobecný súd povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo (t. j. nie len na návrh) skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z takýchto predpokladov
je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať
Vo vzťahu k exekučnému titulu v predmetnom exekučnom konaní a k jeho
vykonateľnosti okresný súd len skonštatoval, že ním „ ... je výkaz daňových nedoplatkov
Mesta Liptovský Mikuláš č. k. 0006962 zo dňa 07.06.2012...“ a bol toho názoru,
že „...v súlade s citovaným ustanovením § 89 ods. 3 Daňového poriadku exekučný titul,
výkaz daňových nedoplatkov, sa nedoručuje, pričom platí, že deň jeho vyhotovenia je dňom
jeho vykonateľnosti. Exekučný titul, výkaz nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č. k.
0006962 zo dňa 07.06.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.06.2012
a stal sa tak exekučným titulom podľa § 89 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 41
ods. 2 Exekučného poriadku. ...“.
V súvislosti s už uvedeným ústavný súd uvádza, že v tomto prípade sa exekučné
konanie vedie na podklade výkazu daňových nedoplatkov zo 7. júna 2012, ktorý zostavil
správca dane z údajov evidencie daní podľa § 89 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku na
základe troch rozhodnutí (č. 1620080655/2009, č. 1620095186/2010 a č. 1620110936/2011)
a ktoré boli ním označené za právoplatné. Vzhľadom na to, že výkaz daňových nedoplatkov
nie je rozhodnutím, ale len administratívnym dokumentom zostaveným správcom dane
z údajov evidencie daní, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 89 ods. 3 Daňového
poriadku je takýto výkaz vykonateľný dňom jeho vyhotovenia a daňový dlžník sa o jeho
zostavení ani o jeho vykonateľnosti neupovedomuje, nie je podľa názoru ústavného súdu
postačujúce, ak sa exekučný súd pri preskúmavaní vykonateľnosti takéhoto výkazu
daňových nedoplatkov obmedzí len na konštatovanie, že predmetný výkaz nedoplatkov „...
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.06.2012 a stal sa tak exekučným titulom
podľa § 89 ods. 1 Daňového poriadku v spojení s § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. ...“,
ale je povinnosťou exekučného súdu, aby v rámci preskúmavania, či je takýto výkaz
nedoplatkov spôsobilým exekučným titulom, preskúmal aj právoplatnosť samotných
rozhodnutí týkajúcich sa daňových nedoplatkov, na základe ktorých bol výkaz daňových
nedoplatkov zostavený, keďže v zmysle § 89 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku výkaz
daňových nedoplatkov obsahuje výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných
rozhodnutí, a teda má byť sumárom právoplatných rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť,
že daňový dlžník sa o zostavení a o vykonateľnosti výkazu daňových nedoplatkov
už neupovedomuje, je totiž potrebné, aby daňový dlžník poznal svoje záväzky
voči správcovi dane na základe doručených právoplatných a vykonateľných rozhodnutí.
Okresný súd však v tomto prípade v súlade s už uvedeným nepostupoval, keďže
z odôvodnenia uznesenia okresného súdu č. k. 37 Er 6942/2012-181 z 11. mája 2016,
ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý, nevyplýva, ako sa okresný
súd ako súd exekučný s otázkou právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí, na základe ktorých
bol výkaz nedoplatkov zo 7. júna 2012 zostavený, vysporiadal, t. j. či právoplatnosť
už uvedených troch rozhodnutí vôbec skúmal, a ak áno, akým spôsobom. Je potrebné
podotknúť, že okresný súd sa právoplatnosťou rozhodnutí, z ktorých bol výkaz nedoplatkov
zo 7. júna 2012 zostavený, nezaoberal, a to aj napriek ďalšej podstatnej skutočnosti, ktorou
bolo, že na neprávoplatnosť týchto rozhodnutí poukázalo aj Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky v liste „Vrátenie postúpeného podania“ zo 14. januára 2014 (podaním
treba v tomto prípade rozumieť podnet povinného na preskúmanie uvedených rozhodnutí
mimo odvolacieho konania), ktorý bol adresovaný oprávnenému a ktorý predložil povinný
k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie z 21. januára 2014. V uvedenom liste Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky konštatovalo, že rozhodnutia, ktoré boli predmetom
podnetu, nemožno preskúmať práve vzhľadom na ich neprávoplatnosť, a z tohto dôvodu
vrátil postúpené podanie oprávnenému späť k vybaveniu, keďže vo veci nebolo
kompetentné konať. V súvislosti s uvedeným listom Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky okresný súd v napadnutom uznesení 2016 č. k. 37 Er 6942/2012-181 z 11. mája
uviedol iba reakciu oprávneného v liste z 30. januára 2014 adresovanom povinnému
týkajúceho sa samotného podnetu povinného na preskúmanie uvedených rozhodnutí mimo
odvolacieho konania a dôvodov v ňom uvedených, z ktorej je podľa okresného súdu
zrejmé, že na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania povinný nemá právny
nárok, z čoho okresný súd vyvodil záver, že výkaz nedoplatkov zo 7. júna 2012 nebol
doteraz napadnutý žiadnym riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom, a teda
zostáva aj naďalej relevantným exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní.
Tento záver okresného súdu, v zmysle ktorého výkaz nedoplatkov zo 7. júna 2012
je exekučným titulom, keďže proti nemu nebol podaný žiadny riadny a ani mimoriadny
opravný prostriedok, však ústavný súd považuje za absurdný a nedôvodný vzhľadom
na už uvedenú skutočnosť, že o zostavení a vykonateľnosti výkazu daňových nedoplatkov
sa daňový dlžník v zmysle § 89 ods. 3 Daňového poriadku neupovedomuje (t. j. výkaz
daňových nedoplatkov sa daňovému dlžníkovi nedoručuje), a teda daňový dlžník nemôže
proti nemu podať žiadne opravné či mimoriadne opravné prostriedky.
Závery okresného súdu týkajúce sa vykonateľnosti výkazu nedoplatkov zo 7. júna
2012, uvedené v jeho uznesení č. k. 37 Er 6942/2012-181 z 11. mája 2016, preto nemožno
považovať za ústavne udržateľné. Keďže napadnuté uznesenie okresného súdu č. k.
37 Er 6942/2012-181 z 11. mája 2016, ktorým okresný súd zamietol návrh povinného na
zastavenie exekúcie, vykazuje znaky arbitrárnosti a nemožno ho považovať za riadne
a presvedčivo odôvodnené, ústavný súd konštatuje, že okresný súd ním porušil základné
právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé
súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
30.2 Vzhľadom na to, že v prípade druhého sťažnosťou napadnutého uznesenia
okresného súdu, a to uznesenia č. k. 37 Er 6942/2012-186 z 11. mája 2016, ktorým bol
návrh povinného na odklad exekúcie zamietnutý, okresný súd zamietnutie návrhu
povinného na odklad exekúcie odôvodnil v podstate len s poukazom na skutočnosť,
že „... návrh povinného na zastavenie exekúcie uznesením č.k. 37Er/6942/2012-181 zo dňa
11.05.2016 zamietol...“ , a teda „... v súčasnosti neexistuje žiaden predpoklad, že
predmetná exekúcia bude zastavená...“, t. j. s poukazom na uznesenie okresného súdu, vo
vzťahu ku ktorému ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky na
súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri bod 30.1 odôvodnenia nálezu), neostávalo
ústavnému súdu nič iné, ako konštatovať porušenie už uvedených práv sťažovateľky
aj vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu č. k. 37 Er 6942/2012-186 z 11. mája 2016 (bod 1
výroku nálezu).
31. Vzhľadom na to, že ústavný súd posúdil napadnuté uznesenia okresného súdu
z 11. mája 2016 ako porušujúce označené práva sťažovateľky, bolo namieste tieto
rozhodnutia podľa čl. 127 ods. 2 ústavy (a jemu zodpovedajúcemu § 56 ods. 2 a 3 zákona
o ústavnom súde) zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku
nálezu).
32. Úlohou okresného súdu bude v ďalšom priebehu exekučného konania vo veci
podaného návrhu povinného (sťažovateľky) na zastavenie a odklad exekúcie z 21. januára
2014 opätovne rozhodnúť, a to ústavne konformným spôsobom.
III.
33. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
34. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním v konaní o jej sťažnosti. Úhradu trov konania sťažovateľke priznal za dva
uplatnené úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti)
vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), pričom pri rozhodovaní o priznaní trov konania ústavný súd vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2015, ktorá bola 858 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2016,
a sťažovateľke priznal odmenu za každý z uvedených úkonov právnej služby po 143 €
a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za každý z uvedených úkonov právnej služby v sume
8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 303,16 €. Vzhľadom na to, že ústavný súd považoval
za preukázané, že právny zástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
priznanú úhradu trov zvýšil o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, a teda
jej priznal úhradu trov v celkovej sume 363,79 € (bod 3 výroku nálezu).
35. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).
36. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. septembra 2017