Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 255/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017

zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka

prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou,

Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa . ods. 2

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Marianne

Lechmanovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. marca 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) na prieťahy

v označenom konaní o ochranu osobnosti Okresným súdom Piešťany (ďalej len „okresný

súd“), ktoré na tomto súde začalo 30. marca 2009 (inak už 19. februára 2009) a do podania

sťažnosti nebolo právoplatne skončené.

2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie označených základných práv v konaní

pred okresným súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 312,34 €.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného

súdu, ktorá v liste z 26. apríla 2017 podala rozpis procesných úkonov zo stanoviskom, že

dlhšie lehoty medzi jednotlivými procesnými úkonmi boli spôsobené zaťaženosťou

a práceneschopnosťou konajúcej sudkyne. Súhlasila s upustením od ústneho pojednávania;

rovnako sa vyjadril aj sťažovateľ, ktorý namietal sudkyňu Mariannu Mochnáčovú.

4. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 12. septembra 2017 námietke

sťažovateľa nevyhovel a sudkyňu Mariannu Mochnáčovú nevylúčil z výkonu sudcovskej

činnosti v tejto veci.

5. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože

časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je

neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu

organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto

smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu.

6. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je

v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené (dohovorom)

zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.

7. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov

namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

8. Ústavný súd sa totiž už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že

medzi základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je

nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v

a čl. 6 ods. 1 dohovoru ().

9. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,

než len ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

10. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa

tak opakovanie pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu

konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,

čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porov. rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).

11. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda

formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne

ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,

či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,

a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto

právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne

ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie

konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

12. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že predmetné konanie

trvá už od roku 2009, teda viac ako 8 rokov, a doteraz sa stále rozhodovalo iba o zaplatení

súdneho poplatku zo žaloby.

13. Ústavný súd vzhľadom na tieto dôvody uznal podmienky zásahu do prieťahov

v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných práv a v bode 2

výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 127

ods. 2 a zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

14. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj

primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za primeranú

doterajšej neprimeranej dĺžke konania.

15. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti

uhradil druhému účastníkovi jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol

priznať sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 312,34 €, ktorú

uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jeho právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s ) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2017