Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 617/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. októbra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť a

, obaja bytom , vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. februára 2016, ako aj postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. a jeho uznesením

z 21. júna 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. augusta

2017 doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. februára 2016, ako aj

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

sp. zn. a jeho uznesením z 21. júna 2017.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

odmietol odvolanie sťažovateľov proti napadnutému rozsudku krajského súdu s týmto

odôvodnením:

«Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/

(ďalej len „“) zrušil rozhodnutie odporcu č. OU-KE-

-49 zo dňa 17. augusta 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podali a , ako členovia

Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, lokalita

dňa 27.06.2016 odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s vety prvej ) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa

ods. 2 veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie a smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a tiež je podané niekým, kto

na podanie odvolania nie je oprávnený, a preto ho bolo potrebné v zmysle ustanovenia

, odmietnuť...

Z výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -75 zo dňa

24.02.2016 odvolací súd zistil, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu podľa

, ...

Skutočnosť, že súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2

písm. d/ a e/ , má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa

nie je prípustné - ani do merita veci, ani voči trovám konania. Krajský súd

v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol správne poučenie o neprípustnosti odvolania voči

predmetnému rozsudku.

Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k.

-35 zo dňa 14.09.2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu prvú

uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti

výslovne ustanovené.

Navyše a nie sú ani osobami oprávnenými takéto odvolanie

podať, keďže účastníkom konania pred súdom je Základná organizácia Slovenského zväzu

záhradkárov, lokalita , ako účastník správneho konania a nie jej

jednotliví členovia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky

odvolanie a proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

-75 zo dňa 24.02.2016 odmietnuť podľa ,

v spojení s veta prvá a veta druhá ako odvolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a ako podané

niekým, kto na podanie odvolania nie je oprávnený.»

3. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti opisujú priebeh a predmet správneho konania pred

Okresným úradom Košice. Následne sa venujú obsahu svojho odvolania proti napadnutému

rozsudku krajského súdu a citujú podľa ich mienky na konanie pred súdmi sa vzťahujúce

právne normy. Zároveň vlastnými slovami reprodukujú obsah napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu.

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod

sp. zn. nám obom bolo odopreté právo podľa Čl. 46 ods. 1 SR a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR vedené pod sp. zn.

zo dňa 21.6.2017 a aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach vedený pod

sp. zn. -75 zo dňa 24.2.2016 ako rozhodnutia nezákonné a vec vracia späť na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľmi počas už tu

uvedeného konania vedeného na Okresnom súde Košice II a aj počas konania vedeného na

Ústavnom súde SR o tejto sťažnosti v sume 100 EUR do rúk sťažovateľov do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

6. Ústavný súd k sťažnosti sťažovateľov v prvom rade uvádza, že v rámci petitu

sťažnosti sa sťažovatelia domáhali vyslovenia porušenia označených článkov

a dohovoru napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov. Sťažovatelia síce označili

konkrétne články a dohovoru, ale v obsahu sťažnosti neuvádzajú argumentáciu alebo

odôvodnenie ich názoru o porušení týchto článkov a dohovoru zo strany

všeobecných súdov (požiadavka odôvodnenia návrhu plynúca z § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde). Navyše samotný obsah sťažnosti nespĺňa materiálne kritériá odôvodnenia

sťažnosti, keďže jeho znenie je zmätočné a nejednoznačné.

6.1 Ďalej ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia k svojmu podaniu nepriložili

splnomocnenie na zastupovanie ich osôb pred ústavným súdom advokátom (požiadavka

plynúca z ) a ani nepreukázali majetkové pomery

pre účely rozhodnutia ústavného súdu o ďalšom postupe v otázke ustanovenia advokáta

ústavným súdom.

6.2 Na základe uvedeného mohol ústavný súd odmietnuť sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

7. Ústavný súd však v záujme materiálnej ochrany základných práv a slobôd

preskúmal účelnosť výzvy na odstránenie nedostatkov sťažnosti v zmysle prípadného

možného prijatia sťažnosti na ďalšie konanie a dospel k záveru, že ani prípadné odstránenie

opísaných nedostatkov by nemohlo viesť k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie.

7.1 Najvyšší súd v napadnutom rozsudku jasne, výstižne a ústavne akceptovateľným

spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu nie je možné proti napadnutému rozsudku krajského

súdu podať odvolanie a z akého dôvodu by sťažovatelia ani neboli oprávnení podať

i potenciálne prípustné odvolanie.

7.2 Ústavný súd sa stotožňuje s názorom najvyššieho súdu, že krajský súd

napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e)

(ďalej len „OSP“), čo má za následok, že odvolanie proti

takémuto rozhodnutiu súdu podľa nie je prípustné. Ústavný súd rovnako ako

najvyšší súd navyše poukazuje, že sťažovatelia neboli ani osobami oprávnenými takéto

(resp. akékoľvek) odvolanie podať, keďže účastníkom konania pred krajským súdom bola

Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, lokalita

ako účastník správneho konania, a nie jej jednotliví členovia.

7.3 Čo sa týka napadnutého rozsudku krajského súdu, je potrebné sťažnosť

odmietnuť pre oneskorenosť, keďže sťažovatelia na základe poučenia krajského súdu

v napadnutom rozsudku a jednoznačnosti znenia mohli a mali vedieť, že

odvolanie je neprípustné. Ak sa sťažovatelia domnievali, že mali byť účastníkmi správneho

konania či následného súdneho konania (resp. že nimi ex lege boli), mohli a mali podať

proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažnosť priamo ústavnému súdu v lehote

predpokladanej . Sťažovatelia tak však neučinili

a podali proti napadnutému rozsudku krajského súdu neprípustný opravný prostriedok na

najvyššom súde, čím zmeškali lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu proti

napadnutému rozsudku krajského súdu.

7.4 Na základe uvedených záverov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľov odmietnuť

podľa aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj

z dôvodu oneskorenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2017