Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/3005/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX C., zast.: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 250,- Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Erik Tóth, so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra pod sp. zn. 213EX 8/24, o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania o návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 57,39 Eur k rukám právneho zástupcu povinného: Weis & Partners s.r.o., v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 72,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.12.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 250,- Eur na základe exekučného titulu – rozkazu č. RH 2021/613 vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Komárne dňa 23.03.2021 (ďalej aj ako „exekučný titul“)

2. Poverením zo dňa 03.01.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Erik Tóth, so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 213EX 8/24.

3. Súdnemu exekútorovi bolo doručené podanie povinného označené ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ zo dňa 31.01.2024, v ktorom povinný uviedol, že povinný odôvodňuje tento návrh z dôvodu ustanoveného podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko existujú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti tu vymáhaného exekučného titulu, nakoľko neexistovali predpoklady pre samotné podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Hneď v úvode povinný namieta, že údajný exekučný titul, ktorým mala byť priznaná tu vymáhaná pohľadávka štátu resp. oprávneného, tak povinnému nebolo nikdy doručené oznámenie o postúpení vymáhanej pohľadávky. Dokiaľ nebolo povinnému riadne doručené oznámenie o postúpení vymáhanej pohľadávky, nie je povinný povinný plniť oprávnenému vymáhanú údajnú pohľadávku štátu. Vyššie uvedené povinný opiera o v spojení s o pohľadávkach štátu. Toto porušenie zákona zo strany oprávneného nemôže byť v prospech oprávneného a na ťarchu povinného. To znamená, že samotná exekúcia je predčasná nakoľko neboli splnené formálne predpoklady na jej vykonanie. Ako ďalšiu námietku v tomto smere povinný vidí to, že exekučný titul je formálne nevykonateľný,

nakoľko v jeho výrokovej časti absentuje dostatočná identifikácia osoby, ktorá mala byť uznaná vinnou zo spáchania priestupku a to v údaji o dátume narodenia obvineného z priestupku. Len výroková časť exekučného titulu je právne záväzná, pričom z nej musí byť aj identifikácia účastníka konania – obvineného nepochybná a nezameniteľná. Povinný tiež namieta, že exekučný titul predstavuje, nulitný správny akt, nakoľko bol vydaný na základe vyhlášky, ktorú vydal ÚVZ SR a ktorej obsah celkom zjavne predstavuje stanovoval medze výkonu základných práv a slobôd, čo v zmysle SR je priznané len moci zákonodarnej, formou zákona, pričom túto povinnosť nesmie NR SR delegovať na orgán verejnej správy. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd je z ústavného hľadiska dôležité rozlišovať medzi pojmami „medze základných práv a slobôd“ a „obmedzenie základných práv a slobôd“. Medze základných práv a slobôd predstavujú vnútorné obmedzenie ich obsahu1 (čo je presne prípad povinností ukladaných v protipandemických vyhláškach ÚVZ SR ako napríklad všeobecná povinnosť prekrývať si v interiéroch a/alebo v exteriéroch horné dýchacie cesty rúškom/respirátorom). Podmienky stanovenia medzí sú obsiahnuté v SR, ktorý ustanovuje, že ich medze možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom2, v ods. 3 uvádza, že obmedzenia 3 musia platiť pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky rovnako a v ods. 4, pri ich obmedzovaní sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a len na ustanovený cieľ. Na rozdiel od toho pojem „obmedzenie“ predstavuje vonkajší a spravidla intenzívnejší zásah do obsahu výkonu vlastníckeho práva, resp. ide nad rámec medzí výkonu práv a slobôd, ktoré možno prijať len na základe zákona ako napríklad uloženie pokuty, zákaz činnosti, či inej sankcie v správnom či súdnom konaní a pod. Z vyššie uvedeného je preto celkom jednoznačné, že predmetné vyhlášky ÚVZ SR ( resp. ich obsah ) boli vydané bez toho aby mal na to ÚVZ SR právomoc. Jedná sa preto o tak ťažkú vadu, na ktorú nie je možné aplikovať princíp správnosti normatívnych právnych aktov a preto nastáva ich právna nulita t.j. ako keby ani vydané neboli a teda nemajú žiadnu právnu záväznosť. Na právnu nulitu sú pritom orgány verejnej moci ( teda aj exekučný súd ) povinné prihliadať z úradnej moci a to aj bez návrhu. Právna teória a súdna prax pritom inštitút právnej nulity pozná a aplikuje ho ( len pri otázke protipandemických opatrení, žiaľ, súdna prax zrejme podľahla tlaku vtedy aktívnej výkonnej moci štátu a zrazu sa celkom jednoznačný inštitút neuplatňuje hoci by v právnom štáte mal byť uplatnený a to bez rozdielu na spoločenskú mienku či tlaky iných štátnych orgánov ). Povinný nižšie uvádza právne vety najvyšších súdnych autorít ktoré potvrdzujú správnosť jeho úvah: „Vo vzťahu k námietke žalobcu, obsiahnutej v odvolaní, že rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vydal správny orgán, ktorý na to nemal kompetenciu, keď o podaných odvolaniach proti rozhodnutiam prvoinštančného správneho orgánu rozhodoval generálny riaditeľ Sekcie colných úradov a nie prezident Finančnej správy odvolací súd uvádza, že hoci uvedená námietka žalobcu nebola obsiahnutá v žalobe, odvolací súd sa touto námietkou musí kompetencie správneho orgánu prihliadať z úradnej povinnosti.“ „V prípade, ak súd zistí, že správny orgán vydal nulitný správny akt, teda paakt, čo je vlastne neexistujúce rozhodnutie, nezaoberá sa prípadnými ďalšími námietkami, pretože možno skúmať len zákonnosť tohto aktu, ktorý existuje. Neexistencia rozhodnutia znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v zákonom ustanovenej forme vydané, alebo, že vydané bolo, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť.“ Z návrhu generálneho prokurátora zo dňa 18.3.2021 si dovoľuje povinný uviesť nasledovné: „K zásadným judikátom ústavného súdu ohľadne patrí nález , podľa ktorého normatívne akty vydávané ministerstvami a inými ústrednými orgánmi štátnej správy, ktorými sa vo všeobecnosti zabezpečuje výkon štátnej správy, môžu byť všeobecne záväzné, môže však ísť aj o akty riadenia normatívnej povahy, ktoré nie sú všeobecne záväzné, vydávané v systéme orgánov vykonávajúcich štátnu správu v rámci administratívnoprávnych vzťahov ich nadriadenosti a podriadenosti. Všeobecne záväzné normatívne akty ministerstiev a iných orgánov štátnej správy sú právne predpisy vydávané týmito orgánmi, vychádzajú z ústavných limitov , a zákonných splnomocnení na ich vydanie. Vyhlasujú sa spôsobom, ktorý ustanovuje zákon na vyhlasovanie právnych predpisov, t. j. v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Takto vydávané právne predpisy v rámci ústavných a zákonných limitov však spravidla upravujú len podrobnosti a bližšie podmienky otázok, ktoré majú svoj základ v príslušnom zákone. Zákon nemôže splnomocniť orgán výkonnej moci na vydanie predpisu nižšej právnej sily, ktorý by určoval medze základných práv a slobôd. zveruje právo určiť medze základných práv a slobôd (z dôvodu zachovania povahy ústavnosti týchto práv a slobôd) len zákonodarnému zboru. Ústavný súd konštatuje, že splnomocnenie v zákone pre vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým by boli upravené ďalšie podmienky dotýkajúce sa medzí zaručených práv, nie je dovolené. Preto všeobecne záväzný právny predpis vydaný na základe takéhoto splnomocňovacieho ustanovenia zákona by nebol vydaný v súlade s (), ako tomu pravdepodobne bolo aj pri vydávaní pod“ Protipandemické

opatrenia/vyhlášky ( resp. pravidlá správania sa ktoré ustanovovali) boli vydané celkom zrejme bez toho aby na tom mal ÚVZ SR právomoc, keďže povinnosť nosiť rúško/respirátor v interiéry a/alebo exteriéri predstavuje stanovenie medzí výkonu základných práv a slobôd a nie „iba“ ich obmedzenie v užšom zmysle slova. Jedná sa preto o tak zásadné pochybenie ÚVZ SR, že musí ustúpiť princíp správnosti aktov orgánov verejnej moci a nastúpiť princíp ničotnosti a teda ich právnej nezáväznosti, na ktorú musia orgány verejnej moci prihliadať z úradnej povinnosti a teda aj bez návrhu/námietky žalobcu. Je preto celkom legitímne, keď žalobca si osvojil vyššie uvedené logické právne závery a riadil sa nimi aj vo svojom osobnom živote, nakoľko pred existenciou protipandemických opatrení nič nenasvedčovalo tomu, že by to malo byť inak. A preto žalobca nemohol porušiť „aktuálne platné protipandemické opatrenia“, nakoľko tieto „aktuálne opatrenia“ nikdy neboli právne záväzné a teda neboli platné a tým pádom ani všetky nadväzujúce rozhodnutia ako aj napr. tu vymáhaný exekučný titul. Na vyššie uvedené mal prihliadnuť aj správny orgán a mal by na to prihliadať aj konajúci exekučný súd a zastaviť a zamedziť šíreniu právne iracionálnej praxe, ktorá popiera inak stabilizovanú a logickú právnu doktrínu a súdnu prax a zdravý rozum. Právny názor povinného, keď si nenasadil rúško preto nebol v žiadnom prípade ojedinelý, nepodložený alebo extrémny, či inak absurdný a už aj z tohto dôvodu nemal byť týmto konaním sankcionovaný za to. Povinný si dovolí súdu dať do pozornosti aj R70/2007 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorý je podľa názoru povinného aplikovateľný na tento prípad aj po zmene právnej úpravy z na . „Právomoc všeobecného súdu na posudzovanie súladu všeobecne záväzného predpisu s — v rámci skúmania podmienok na postup podľa ustanovenia je všeobecný súd oprávnený posudzovať, či zákon je v súlade s . Zo strany všeobecného súdu nejde o prekročenie právomoci.“ Podľa (1) . „Súd konanie preruší, ak b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,“ Podľa (1)CSP. „Súd konanie preruší, ak b)pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania,“ Aj z vyššie uvedenej právnej vety Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že aj všeobecný súd je nie len že oprávnený ale aj povinný posudzovať ústavnosť všeobecne záväzných právnych predpisov bez toho aby musel vec postupovať Ústavnému súdu SR. V danom prípade, pritom ani neprichádza do úvahy vec postupovať Ústavnému údu SR, nakoľko tento odmieta rozhodovať v rámci abstraktnej kontroly ústavnosti v prípade, ak bol medzičasom už právny predpis zrušený. K tomu viď napr. Uznesenie ústavného súdu SR -7. „V súvislosti s uvedeným zistením ústavný súd zdôraznil, že v konaní o súlade právnych predpisov podľa je v zásade oprávnený posudzovať len súlad platných právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení s právnymi predpismi vyššej právnej sily, čo možno okrem iného nepriamo odvodiť aj z , podľa ktorého ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného súdu, konanie sa zastaví. Na tomto základe po zistení, že napadnuté ustanovenie stratilo platnosť ešte pred doručením návrhu navrhovateľa ústavnému súdu, ústavný súd uznesením konanie zastavil.“ Z vyššie uvedených judikátov je preto zrejmé, že je to exekučný súd, ktorý musí posúdiť ústavnosť a teda aj ničotnosť posudzovanej vyhlášky na základe ktorej bol vydaný tu vymáhaný exekučný titul ako okolnosť ktorá zároveň bráni jeho vymáhateľnosti, nakoľko inak by neexistoval žiaden orgán verejnej moci ktorý by tieto námietky oprávneného posúdil, čo by ale boli v príkrom rozpore so zákazom odopretia spravodlivosti.

4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 13.02.2024 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že je toho názoru, že skutočnosti uvádzané v návrhu na zastavenie predmetnej exekúcie sú právne irelevantné, a teda nejde o skutočnosti rozhodné pre zastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre pokračovanie v exekúcii, a preto nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie a naďalej trvá na vymáhaní pohľadávky vo výške 250,- Eur, predpísanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom prostredníctvom označenej exekúcie.

6. Dňa 03.05.2024 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uviedol, že došlo k právoplatnému zrušeniu exekučného titulu na podklade ktorého sa má vykonávať

exekúcia vedená pod sp. zn. 213 EX 8/24 na exekučnom úrade. K zrušeniu exekučného titulu došlo na podklade rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR č. ÚVZSR/OLP/5795/13330/2024 zo dňa 15.04.2024, ktorým tento nadriadený orgán verejnej správy zrušil exekučný titul t.j. Rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Komárno č. RH 2021/613 zo dňa 23.03.2021. Vzhľadom aj na túto novú skutočnosť, povinný zotrváva na tom aby konajúci súd exekúciu zastavil [ teraz aj podľa § 61k ods. 1 písm. b) a ods. 3 Exekučného poriadku ] a priznal povinnému náhradu trov konania v plnej výške podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku (Príloha: rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR č. ÚVZSR/OLP/5795/13330/2024 zo dňa 15.04.2024 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti).

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložený exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.01.2024 a návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.01.2024, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, doplnenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho prílohami a vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas a je dôvodný. 10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol obvinený (povinný v danom exekučnom konaní) povinný za spáchaný priestupok zaplatiť pokutu vo výške 250,- Eur. Exekučný titul predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.04.2021.

11. Povinný pri doplnení návrhu na zastavenie exekúcie predložil súdu rozhodnutie č. ÚVZSR/ vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 15.04.2024, v ktorom Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Komárno č. RH 2021/613 zo dňa 23.03.2021, ktoré je v danom exekučnom konaní exekučným titulom, podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku zrušil. Dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.04.2024.

12. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 13. Existencia exekučného titulu je základným predpokladom vedenia exekúcie, preto exekučný titul na podklade ktorého oprávnený podáva návrh na vykonanie exekúcie musí existovať nie len v čase vydania poverenia, ale je podkladom výkonu exekúcie až do jej skončenia. Zrušenie exekučného titulu je tak vždy dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu. Ak bol exekučný titul zrušený, stratil vlastnosť vykonateľnosti a prestal byť spôsobilým podkladom pre jeho nútený výkon. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, bolo zrušené, exekúciu musí bez ďalšieho zastaviť. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že exekučný titul bol zrušený rozhodnutím

č. ÚVZSR/OLP/5795/13330/2024 vydaným Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 15.04.2024 po začatí exekučného konania, a preto ďalšie vedenie exekúcie voči povinnému nie je dôvodné.

14. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

15. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že exekučný titul na podklade ktorého bola vedená exekúcia bol zrušený, preto súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil (I. výroková veta rozhodnutia).

16. Vzhľadom na to, že súd exekúciu zastavil, bolo potrebné, aby zároveň rozhodol o náhrade trov exekúcie vrátane určenia ich výšky (§ 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku).

17. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

18. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

19. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

22. V zmysle ods. 1 v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Ustanovenie Exekučného poriadku umožňuje priznať povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v prípade, ak povinný podal súdu návrh na ich priznanie a zároveň súd exekúciu zastavil z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Keďže v danom prípade povinný podal súdu návrh na priznanie trov povinného bolo potrebné skúmať, či v danom prípade dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému. V tomto bode súd uvádza, že exekučné konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného a ďalej je vedené na vymoženie jeho pohľadávky, a preto spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy konania v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že dôvod zastavenia exekúcie, ktorá bola ukončená z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti, je nutné pričítať práve oprávnenému. Povinný si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie, preto súd priznal povinnému nárok na náhradu trov konania v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a v súlade s , , a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to vo výške 57,39 Eur za 2 úkony právnej služby – príprava a prevzatie zastupovania vo výške 27,97 Eur (1 úkon právnej služby 10,79 + 1x režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur + DPH vo výške 4,66 Eur = 27,97 Eur) a podanie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 29,42 Eur (1 úkon právnej služby - spracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 10,79 Eur + 1x režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur + DPH vo výške 4,90 Eur = 29,42 Eur). Súd zaviazal oprávneného na náhradu

trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia povinného vo výške 57,39 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výroková veta rozhodnutia).

23. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 197 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

25. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

26. Podľa § 198 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

27. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

28. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

29. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

30. Podľa v znení účinnom do 31.12.2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

31. Podľa v znení účinnom do 31.12.2023, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, ale do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

32. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa ustanovení tohto zákona. Ako bolo uvedené vyššie exekučné konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného a ďalej je vedené na vymoženie jeho pohľadávky, a preto spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že dôvod zastavenia exekúcie, ktorá bola ukončená z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti, je nutné pričítať práve oprávnenému.

33. Súd konanie zastavil z dôvodu zrušenia exekučného titulu, ktorý bol zrušený po začatí exekučného konania a takisto po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, preto v zmysle v znení účinnom do 31.12.2023 tak poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 72,- Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur a DPH vo výške 12,- Eur (20 % DPH), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku, a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (III. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.a