Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 462/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Molitorisom, Štúrova 20, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

31. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou

namietal prieťahy v záhlaví označenom konaní pred Okresným súdom Košice II (ďalej len

„okresný súd“) o určenie výživného v rámci rozvodu manželstva , ktoré začalo 14. júla 2014

a do podania sťažnosti nebolo právoplatne skončené napriek jeho dvom sťažnostiam

adresovaným predsedovi okresného súdu.

2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlaví označených základných práv,

prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € a nahradiť trovy konania v sume 312,34 €.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu,

ktorý v liste z 18. novembra 2017 po chronológii procesných úkonov vykonaných okresným

súdom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu od 14. júla 2014 (v časti o rozvode manželstva nadobudol rozsudok okresného

súdu právoplatnosť 20. marca 2015) až po 18. september 2017, keď sa pojednávanie

neuskutočnilo pre nahlásenú výbušninu v budove súdu, uviedol, že k predĺženiu

konania došlo najmä pre súbežne vedené konanie na Krajskom súde v Košiciach o priznanie

invalidného dôchodku sťažovateľa, ktoré ešte právoplatne neskončilo, ale má vplyv

na posúdenie zárobkových pomerov sťažovateľa a mnohé rozporuplné podania sťažovateľa,

ktoré museli súdy riešiť, resp. sa nimi marili nariadené pojednávania (napr. 19. augusta

2016 sa sťažovateľ neustanovil na pojednávanie, následne nariadené pojednávanie

na 16. november 2016 žiadal zrušiť pre presvedčenie, že sudkyňa nebude rozhodovať

objektívne, sťažovateľ odmietol predložiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidnom

dôchodku, pokiaľ nie je skončený spor, a pod.).

Predseda okresného súdu aj sťažovateľ zhodne uviedli, že súhlasia s upustením

od ústneho pojednávania pred ústavným súdom.

II.

4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože

časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je

neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu

organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto

smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý mal a má dostatok vhodných opatrení

na zabezpečenie takého procesného postupu v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni

stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi účastníkmi konania.

5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je

v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo ním nadväzujúcim rozhodnutím porušené (dohovorom)

zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.

6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov

namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi

základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je

neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46

ods. 1 v spojení s a dohovoru (,

).

8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak

ako ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa

tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu

konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,

čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre dotknutého

účastníka konania.

10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda

formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne

ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,

či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,

a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto

právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne

ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti z hľadiska zisťovania skutkového

stavu veci a pod. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné

a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

11. O taký prípad išlo aj v tejto veci, ktorej dĺžka konania je síce na „hrane“

ústavnosti, ale je zapríčinená aj obštrukčným konaním sťažovateľa (viackrát maril

pojednávanie), ale najmä veľmi úzko súvisí s konaním o invalidný dôchodok sťažovateľa,

ktorého výsledok určí celkové jeho zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti ako

základ pre určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti ako otca k maloletému dieťaťu.

12. So zreteľom ku všetkým rozhodujúcim okolnostiam ústavný súd nepovažuje

dĺžku konania o určenie práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu po ich rozvode ani

za excesívnu, ani strán sporných období za pričítateľnú okresnému súdu. Preto podanej

sťažnosti sťažovateľa nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017