Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 462/2017
PDF · 97.25 KB
No categories available
I. ÚS 462/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Molitorisom, Štúrova 20, Košice, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 231/2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
31. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou
namietal prieťahy v záhlaví označenom konaní pred Okresným súdom Košice II (ďalej len
„okresný súd“) o určenie výživného v rámci rozvodu manželstva , ktoré začalo 14. júla 2014
a do podania sťažnosti nebolo právoplatne skončené napriek jeho dvom sťažnostiam
adresovaným predsedovi okresného súdu.
2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlaví označených základných práv,
prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať mu finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 € a nahradiť trovy konania v sume 312,34 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu,
ktorý v liste z 18. novembra 2017 po chronológii procesných úkonov vykonaných okresným
súdom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu od 14. júla 2014 (v časti o rozvode manželstva nadobudol rozsudok okresného
súdu právoplatnosť 20. marca 2015) až po 18. september 2017, keď sa pojednávanie
neuskutočnilo pre nahlásenú výbušninu v budove súdu, uviedol, že k predĺženiu
konania došlo najmä pre súbežne vedené konanie na Krajskom súde v Košiciach o priznanie
invalidného dôchodku sťažovateľa, ktoré ešte právoplatne neskončilo, ale má vplyv
na posúdenie zárobkových pomerov sťažovateľa a mnohé rozporuplné podania sťažovateľa,
ktoré museli súdy riešiť, resp. sa nimi marili nariadené pojednávania (napr. 19. augusta
2016 sa sťažovateľ neustanovil na pojednávanie, následne nariadené pojednávanie
na 16. november 2016 žiadal zrušiť pre presvedčenie, že sudkyňa nebude rozhodovať
objektívne, sťažovateľ odmietol predložiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne o invalidnom
dôchodku, pokiaľ nie je skončený spor, a pod.).
Predseda okresného súdu aj sťažovateľ zhodne uviedli, že súhlasia s upustením
od ústneho pojednávania pred ústavným súdom.
II.
4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože
časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je
neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu
organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto
smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý mal a má dostatok vhodných opatrení
na zabezpečenie takého procesného postupu v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni
stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi účastníkmi konania.
5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo ním nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)
zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.
6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov
namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je
neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014,
8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto
následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak
ako ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa
tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená
objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu
konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre dotknutého
účastníka konania.
10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda
formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne
ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,
či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,
a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto
právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne
ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti z hľadiska zisťovania skutkového
stavu veci a pod. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné
a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.
11. O taký prípad išlo aj v tejto veci, ktorej dĺžka konania je síce na „hrane“
ústavnosti, ale je zapríčinená aj obštrukčným konaním sťažovateľa (viackrát maril
pojednávanie), ale najmä veľmi úzko súvisí s konaním o invalidný dôchodok sťažovateľa,
ktorého výsledok určí celkové jeho zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti ako
základ pre určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti ako otca k maloletému dieťaťu.
12. So zreteľom ku všetkým rozhodujúcim okolnostiam ústavný súd nepovažuje
dĺžku konania o určenie práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu po ich rozvode ani
za excesívnu, ani strán sporných období za pričítateľnú okresnému súdu. Preto podanej
sťažnosti sťažovateľa nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017