Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 538/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

22. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že uznesením generálnej prokuratúry

sp. zn. z 20. februára 2012 bolo sťažovateľovi a ďalším štyrom osobám

vznesené obvinenie za skutky uvedené v bodoch 1 až 18, právne kvalifikované

ako pokračujúci zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm. a) a ods. 2 písm. a) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) s poukazom na ustanovenie , , a

v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzích

práv podľa a s poukazom

na ustanovenie , a . Následne bolo uznesením

generálnej prokuratúry č. k. IV Gv 4/11/1000-246 zo 6. augusta 2015 zastavené trestné

stíhanie sťažovateľa v 5 skutkoch, právne kvalifikovaných ako pokračovací zločin

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)

s poukazom na ustanovenie , a

v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375

ods. 1 a 2 písm. a) s poukazom na ustanovenie , , a

. Prokurátor generálnej prokuratúry podal 8. februára 2016 na Okresnom

súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“) obžalobu pod č. k. IV Gv 4/11/1000-297

z 29. januára 2016 na sťažovateľa a ďalších štyroch obvinených za skutky uvedené

v bodoch 1 až 13, právne kvalifikované ako pokračovací zločin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa a

s poukazom na ustanovenie , , a v jednočinnom

súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Trestného

zákona. Okresný súd uznesením sp. zn. z 25. októbra 2016 rozhodol

o postúpení obžaloby na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava III ako súdu

vecne a miestne príslušnému.

3. Sťažovateľ namieta nezákonnosť získania dôkazov v jeho trestnej veci v dôsledku

porušenia ustanovení

o Vojenskom spravodajstve v platnom znení, ku ktorému malo dôjsť pri vykonávaní

poslaneckého prieskumu členmi „Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť“ na Ministerstve

vnútra Slovenskej republiky a na Ministerstve obrany Slovenskej republiky v novembri

a decembri 2011 na účel kontroly použitia informačno-technických prostriedkov v súvislosti

s medializovanými informáciami o odpočúvaní novinárov. Sťažovateľ v odôvodnení

sťažnosti bližšie argumentoval:

«... v tomto prípade došlo k hrubému porušeniu ust. Zákona o vojenskom

spravodajstve, a to tým, že členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť boli

pri poslaneckých prieskumoch predložené „živé“ spravodajské spisy utajovaného

charakteru, čím došlo ku konaniu nad rámec vyššie citovaného ust. § 5 ods. 3 Zákona

o vojenskom spravodajstve tak ministrom obrany Slovenskej republiky, ako aj riaditeľom

Vojenského spravodajstva.

... Podľa... citovaného ust. § 9 ods. 3 Zákona o ochrane pred odpočúvaním je činnosť

riaditeľa Vojenského spravodajstva, ktorý poskytol Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť

v zmysle zákona všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov

v pôsobnosti Vojenského spravodajstva v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že tieto

poskytol v rozpore s vyššie citovaným ust. § 5 ods. 3 Zákona o vojenskom spravodajstve.

... v tomto prípade došlo k hrubému porušeniu vyššie citovaného ust. § 9 ods. 1

Zákona o ochrane pred odpočúvaním, a to tým, že správou Výboru NR SR pre obranu

a bezpečnosť bola odhalená totožnosť osôb, proti ktorým boli použité informačno-technické

prostriedky, čím bolo porušené ich právo na súkromie. Správou boli taktiež

odhalené totožnosti osôb, ktoré sa v rámci Vojenského spravodajstva podieľali na použití

informačno-technických prostriedkov.

... Sťažovateľ v rámci celého prípravného konania namietal porušovanie svojich práv

vo svojich výpovediach, avšak, jeho návrhy a sťažnosti boli v trestnom konaní bezdôvodne

odmietnuté.

Vzhľadom na uvedené má sťažovateľ za to, že vyčerpal právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

... Sťažovateľ je tiež toho názoru, že jeho základné ľudské práva a slobody

boli systematicky a hrubým spôsobom porušované v prípravnom konaní a tento stav platí

dodnes, a to z dôvodu, že Okresný súd Trenčín na svojom neverejnom zasadnutí

dňa 25.10.2016, vo veci vedenej pod sp. zn. ... rozhodol iba o tom, že vec

postupuje na prejednanie a meritórne rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava III, ako súdu

vecne a miestne príslušnému.»

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Konaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé

súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Konaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky neboli ochránené práva

a zákonom chránené záujmy sťažovateľa v zmysle článku 149 .

3. V konaní vedenom pod sp. zn. , došlo k použitiu dôkazov, získaných

v rozpore s ust. § 5 ods. 3 Zákona o vojenskom spravodajstve.

4. Ústavný súd zakazuje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pokračovanie

v porušovaní základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku

46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 20.000 Eur, ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť

na účet sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia, ktorú je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť na účet

jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ namieta, že postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, pričom v odôvodnení sťažnosti konkrétne uvádza uznesenie sp. zn.

z 20. februára 2012 a obžalobu č. k. IV Gv 4/11/1000-297 z 29. januára 2016.

8. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

9. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že uznesením

sp. zn. z 12. septembra 2017 rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa

pôvodne vedenej pod sp. zn. vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením generálnej prokuratúry sp. zn.

Gv 4/11 z 20. februára 2012 a obžalobou generálnej prokuratúry č. k. IV Gv 4/11/1000-297

z 29. januára 2016, ktorým uvedenú sťažnosť odmietol z dôvodu nedostatku právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

10. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v konaní pôvodne vedenom ústavným súdom

pod sp. zn. vystupujú identickí účastníci, predmet konania je rovnaký

a sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu ku konaniu

generálnej prokuratúry sp. zn. , o ktorom už ústavný súd rozhodol svojím

uznesením sp. zn. z 12. septembra 2017. Inými slovami, sťažovateľ

sa domáha toho, aby ústavný súd konal vo veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol

(proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, pozn.), bez toho,

aby sa zmenili podmienky konania, vzhľadom na čo ústavný súd rozhodol o odmietnutí

sťažnosti pre jej neprípustnosť [ ].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017