Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 538/2017
PDF · 144.91 KB
No categories available
I. ÚS 538/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV Gv 4/11 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola
22. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV Gv 4/11 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že uznesením generálnej prokuratúry
sp. zn. IV Gv 4/11 z 20. februára 2012 bolo sťažovateľovi a ďalším štyrom osobám
vznesené obvinenie za skutky uvedené v bodoch 1 až 18, právne kvalifikované
ako pokračujúci zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), f), h) a j)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzích
práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. b), h) a j) Trestného zákona. Následne bolo uznesením
generálnej prokuratúry č. k. IV Gv 4/11/1000-246 zo 6. augusta 2015 zastavené trestné
stíhanie sťažovateľa v 5 skutkoch, právne kvalifikovaných ako pokračovací zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), f) a j) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375
ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), f), h) a j)
Trestného zákona. Prokurátor generálnej prokuratúry podal 8. februára 2016 na Okresnom
súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“) obžalobu pod č. k. IV Gv 4/11/1000-297
z 29. januára 2016 na sťažovateľa a ďalších štyroch obvinených za skutky uvedené
v bodoch 1 až 13, právne kvalifikované ako pokračovací zločin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), f), h) a j) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Trestného
zákona. Okresný súd uznesením sp. zn. 2 T 11/2016 z 25. októbra 2016 rozhodol
o postúpení obžaloby na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava III ako súdu
vecne a miestne príslušnému.
3. Sťažovateľ namieta nezákonnosť získania dôkazov v jeho trestnej veci v dôsledku
porušenia ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.
o Vojenskom spravodajstve v platnom znení, ku ktorému malo dôjsť pri vykonávaní
poslaneckého prieskumu členmi „Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť“ na Ministerstve
vnútra Slovenskej republiky a na Ministerstve obrany Slovenskej republiky v novembri
a decembri 2011 na účel kontroly použitia informačno-technických prostriedkov v súvislosti
s medializovanými informáciami o odpočúvaní novinárov. Sťažovateľ v odôvodnení
sťažnosti bližšie argumentoval:
«... v tomto prípade došlo k hrubému porušeniu ust. Zákona o vojenskom
spravodajstve, a to tým, že členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť boli
pri poslaneckých prieskumoch predložené „živé“ spravodajské spisy utajovaného
charakteru, čím došlo ku konaniu nad rámec vyššie citovaného ust. § 5 ods. 3 Zákona
o vojenskom spravodajstve tak ministrom obrany Slovenskej republiky, ako aj riaditeľom
Vojenského spravodajstva.
... Podľa... citovaného ust. § 9 ods. 3 Zákona o ochrane pred odpočúvaním je činnosť
riaditeľa Vojenského spravodajstva, ktorý poskytol Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť
v zmysle zákona všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov
v pôsobnosti Vojenského spravodajstva v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že tieto
poskytol v rozpore s vyššie citovaným ust. § 5 ods. 3 Zákona o vojenskom spravodajstve.
... v tomto prípade došlo k hrubému porušeniu vyššie citovaného ust. § 9 ods. 1
Zákona o ochrane pred odpočúvaním, a to tým, že správou Výboru NR SR pre obranu
a bezpečnosť bola odhalená totožnosť osôb, proti ktorým boli použité informačno-technické
prostriedky, čím bolo porušené ich právo na súkromie. Správou boli taktiež
odhalené totožnosti osôb, ktoré sa v rámci Vojenského spravodajstva podieľali na použití
informačno-technických prostriedkov.
... Sťažovateľ v rámci celého prípravného konania namietal porušovanie svojich práv
vo svojich výpovediach, avšak, jeho návrhy a sťažnosti boli v trestnom konaní bezdôvodne
odmietnuté.
Vzhľadom na uvedené má sťažovateľ za to, že vyčerpal právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
... Sťažovateľ je tiež toho názoru, že jeho základné ľudské práva a slobody
boli systematicky a hrubým spôsobom porušované v prípravnom konaní a tento stav platí
dodnes, a to z dôvodu, že Okresný súd Trenčín na svojom neverejnom zasadnutí
dňa 25.10.2016, vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/11/2016... rozhodol iba o tom, že vec
postupuje na prejednanie a meritórne rozhodnutie Okresnému súdu Bratislava III, ako súdu
vecne a miestne príslušnému.»
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Konaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. IV Gv 4/11 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu
ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Konaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky neboli ochránené práva
a zákonom chránené záujmy sťažovateľa v zmysle článku 149 Ústavy Slovenskej republiky.
3. V konaní vedenom pod sp. zn. IV Gv 4/11, došlo k použitiu dôkazov, získaných
v rozpore s ust. § 5 ods. 3 Zákona o vojenskom spravodajstve.
4. Ústavný súd zakazuje Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pokračovanie
v porušovaní základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 20.000 Eur, ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť
na účet sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia, ktorú je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná vyplatiť na účet
jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažovateľ namieta, že postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod
sp. zn. IV Gv 4/11 došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pričom v odôvodnení sťažnosti konkrétne uvádza uznesenie sp. zn. IV Gv 4/11
z 20. februára 2012 a obžalobu č. k. IV Gv 4/11/1000-297 z 29. januára 2016.
8. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.
9. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že uznesením
sp. zn. III. ÚS 521/2017 z 12. septembra 2017 rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa
pôvodne vedenej pod sp. zn. Rvp 793/2017 vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením generálnej prokuratúry sp. zn.
Gv 4/11 z 20. februára 2012 a obžalobou generálnej prokuratúry č. k. IV Gv 4/11/1000-297
z 29. januára 2016, ktorým uvedenú sťažnosť odmietol z dôvodu nedostatku právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie.
10. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v konaní pôvodne vedenom ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 1574/2017 vystupujú identickí účastníci, predmet konania je rovnaký
a sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu ku konaniu
generálnej prokuratúry sp. zn. IV Gv 4/11, o ktorom už ústavný súd rozhodol svojím
uznesením sp. zn. III. ÚS 521/2017 z 12. septembra 2017. Inými slovami, sťažovateľ
sa domáha toho, aby ústavný súd konal vo veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol
(proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, pozn.), bez toho,
aby sa zmenili podmienky konania, vzhľadom na čo ústavný súd rozhodol o odmietnutí
sťažnosti pre jej neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017