Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 413/2017
PDF · 111.37 KB
No categories available
I. ÚS 413/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka,
sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka 8. novembra 2017 prerokoval
sťažnosť , , zastúpeného advokátkou
JUDr. Editou Flaskárovou, Popradská 10041/52, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 111/1999 a takto
rozhodol:
1. Základné právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 111/1999 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 111/1999 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
v sume 7 400 € (slovom sedemtisícštyristo eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V
p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyni
JUDr. Edity Flaskárovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. augusta 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
na prieťahy v označenom konaní pred Okresným súdom Bratislava V (ďalej len „okresný
súd“), ktoré začalo 2. marca 1999 a do podania sťažnosti nebolo právoplatne skončené.
2. Sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie označených základných práv v konaní
pred okresným súdom, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať
finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a nahradiť trovy konania v sume 590,80 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu,
ktorý v liste z 10. októbra 2017 po podrobnej chronológii procesných úkonov vykonaných
okresným súdom v konaní od 2. marca 1999 uviedol, že k predĺženiu konania prispelo aj
správanie účastníkov, ako napr. chybný návrh na začatie konania (žalobca – sťažovateľ ho
spresnil až 29. októbra 2010 či viacnásobné ospravedlnenie sa z účasti na nariadenom
pojednávaní (z 24 nariadených pojednávaní sa sťažovateľ nezúčastnil 7 a žalovaný
v 4 prípadoch) a veľkou zaťaženosťou konajúcej sudkyne. Uviedol, že súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania. Rovnako sa vyjadril aj sťažovateľ.
II.
4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože
časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci,
je neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou
štátu organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto
smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý mal a má dostatok vhodných opatrení
na zabezpečenie takého procesného postupu v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni
stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi účastníkmi konania.
5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)
zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.
6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov
namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.
7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je
nedeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014,
8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tejto fakticity musí preto
následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak
ako ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa
tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená
objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu
konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre účastníkov konania.
10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda
formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne
ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,
či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,
a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto
právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne
ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie
konania istú, hoci aj neprimeranú, dobu, spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu
ústavného súdu nie je daná.
11. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie
o vyporiadanie majetku výkonom spoločnej činnosti združenia pred okresným súdom trvá
už od 2. marca 1999 doteraz, teda viac ako 18,5 roka a nebolo v ňom ani raz meritórne
rozhodnuté. Prekážky ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť procesnou
nedôslednosťou či pasivitou účastníkov (najmä sťažovateľa), lebo je povinnosťou súdu
a sudcu, aby organizoval svoje procesné úkony tak, že princípy zakotvené v ústave
a dohovore budú rešpektované. Táto povinnosť vyplývala pre konajúcu sudkyňu z § 6
a § 114 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a od 1. júla 2016 vyplýva
aj z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť súdu či sudcu môže zapríčiniť porušenie práv garantovaných čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak takáto činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty
týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na okresný súd, aby o nich
rozhodol (I. ÚS 56/2016). To sa stalo aj v tomto prípade, keď je neospravedlniteľné,
aby vec ani po vyše 18 rokoch nebola ešte právoplatne skončená, dokonca ani raz meritórne
rozhodnutá.
12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky zásahu
do prieťahov v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných
práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj
primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 7 400 € (t. j. 400 € za každý rok konania x 18,5 roka), ktoré
považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za primerané doterajšej neprimeranej
dĺžke konania a správania jeho účastníkov.
14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti
uhradil druhému účastníkovi jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol
priznať sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 374,81 €, ktorú
uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jeho právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom
súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017