Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 718/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom Mgr. Jakubom

Malým, Cukrová 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

, 2 a 3 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. zo 6. marca 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 4. augusta 2015 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť v časti, v ktorej namieta porušenie základných práv podľa

, 2 a 3 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. zo 6. marca 2008, o d m i e t a ako oneskorene podanú.

2. Vo zvyšnej časti konanie z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa , 2 a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. marca 2008 (ďalej len „napadnutý

rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 4. augusta 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského

súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že napadnutým rozsudkom sp. zn.

zo 6. marca 2008 okresný súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi sťažovateľom a jeho bratom. Okresný súd

predmetným rozsudkom rozhodol tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva

sťažovateľa a zaviazal ho, aby jeho bratovi – zaplatil 2 700 000 Sk

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť

15. apríla 2008 a vykonateľnosť 19. apríla 2008. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd

pochybil pri doručovaní napadnutého rozsudku zo 6. marca 2008, keďže ho doručil

, ktorý však nebol jeho právnym zástupcom.

inicioval exekučné konanie proti sťažovateľovi na vymoženie sumy

2 700 000 Sk (ďalej aj „prvé exekučné konanie“). Predmetné konanie bolo zastavené

z dôvodu úhrady vymáhanej sumy sťažovateľom. Sťažovateľ bol zaviazaný nahradiť trovy

exekučného konania v sume 321 518 Sk a trovy konania v sume 500 Sk, ktoré neuhradil.

Na tomto základe bolo iniciované exekučné konanie (ďalej aj „druhé exekučné konanie“)

na vymoženie týchto súm s tým, že trovy druhého exekučného konania boli 2 680 Sk.

V dôsledku oneskoreného zaplatenia sumy 2 700 000 Sk si uplatnil

voči sťažovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa rozhodol

platobným rozkazom tak, že zaviazal sťažovateľa zaplatiť sumu 21 969 Sk. Sťažovateľ

uvedenú sumu nezaplatil, preto bolo iniciované exekučné konanie (ďalej aj „tretie exekučné

konanie“), v rámci ktorého sťažovateľ zaplatil 1 403,41 €.

Sťažovateľ argumentuje, že nesprávnym úradným postupom okresného súdu –

spočívajúcim v nedoručení rozsudku zo 6. marca 2008 – mu bola spôsobená škoda

„v súvislosti s trovami exekučných konaní a úroku z omeškania a ďalších skutočností...“.

Na uvedenom skutkovom základe si sťažovateľ návrhom doručeným okresnému

súdu uplatnil voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky, nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu

v sume 17 992,90 € s príslušenstvom.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -103 z 12. februára 2013

tak, že návrh sťažovateľa zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom zo 4. augusta 2015 tak, že rozsudok okresného súdu

potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Sťažovateľ má za to, že prvé exekučné konanie pod sp. zn. , malo

byť z vyššie uvedeného dôvodu zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. a, Exekučného poriadku.

Uvedené pochybenie súdu je podľa súdnej praxe nesprávnym úradným postupom

a ak by navrhovateľovi v priamej príčinnej súvislosti s tým vznikla škoda, išlo by o škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom ( , vo svojom rozsudku

pod sp. č. -133 zo dňa 4. 8. 2015, pričom Krajský súd svoje rozhodnutie

odôvodnil zmätočne a rozporuplne).

O vzťah príčiny a následku ide len vtedy, ak príčinou škody je taká skutočnosť,

bez ktorej existencie by škodový následok nikdy nevznikol. Vzniknuté zmenšenie majetku

sťažovateľa vzniklo priamym následkom nesprávneho úradného postupu súdu a je zrejmé,

že Okr. súd Bratislava III nesprávne vyznačil právoplatnosť rozsudku -168.

Táto skutočnosť spôsobila vznik škody, pretože v jej dôsledku a na základe nesprávneho

úradného postupu mohol oprávnený podať návrh na začatie exekúcie po uplynutí lehoty

na plnenie. Exekúcia mala biť zastavená pre inú vadu. Pre posúdenie otázky existencie

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a škodou vzniknutou

sťažovateľovi je podstatné to, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Táto skutočnosť bola z hľadiska zmenšenia majetku sťažovateľa rozhodujúca.

Treba vychádzať z toho, že sa škoda izoluje zo všeobecných súvislostí a vždy treba

konkrétne skúmať, ktorá skutková príčina vyvolala vznik škody. Z postupného sledu

jednotlivých skutkových okolností danej veci vyplýva, že nesprávny úradný postup súdu

bol hlavným článkom reťazca príčin a následkov. V tomto konaní je zrejmé, že nesprávny

úradný postup súdu v konaní pod spis. zn. č. bol hlavnou príčinou a vyvolal

podanie návrhu na vykonanie neoprávnenej exekúcie. Z toho je zrejmé, že zmenšenie

majetku sťažovateľa bolo spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom súdu a ďalšie

skutočnosti s ním súvisiace sú nie podstatné. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade bola

daná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a zmenšením

majetku sťažovateľa.

Odvolací súd (KS BA) bol povinný svoj právny názor jasne a zrozumiteľne vyložiť

v odôvodnení svojho rozhodnutia -133 a nie uspokojiť sa s prevzatím

myšlienok, aj nevyslovených iným orgánom – Okresným súdom Bratislava III – konajúcim

vo veci. Navyše ak súd nekoná v rámci zákona, odníme tak účastníkovi konania možnosť

konať pred súdom, čo je taktiež v rozpore s jeho ústavným právom na súdnu ochranu.

Sťažovateľ má za to, že Okresný súd Bratislava III. je povinný postupovať v súlade

so zákonom, ktorý mu ukladá povinnosť náležíte zdôvodniť svoje rozhodnutie tak,

aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom návrhu, najmä odvolací súd bol

povinný rozhodnúť o celej prejednávanej veci podľa Sťažovateľ má

za to, že nevysvetlením a nevyhodnotením právneho názoru odvolacieho súdu a protikladné

názory, ktorých existencia pri racionálnom posúdení sa vzájomne vylučuje, a každý z týchto

posúdení mohli vyvolať úplne odlišné súdne rozhodnutie o merite veci.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , a

Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 Dohovoru... rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

pod spis. zn. č. zo dňa 6. 3. 2008, a rozsudkom Krajského súdu Bratislava

sp. č. -133 zo dňa 4. 8. 2015 porušené boli.

3. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

367992,90 EUR, ktorú je povinní vyplatiť Okresný súd Bratislava III a Krajský súd

Bratislava spoločne a nerozdielne k jeho rukám do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia ktorú je Ok súd

Bratislava III a Kr. súd Bratislava povinný vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet

právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Primerané finančné zadosťučinenie žiada sťažovateľ priznať „ako náhradu škody

(17.992,90 EUR) a taktiež nemajetkovej ujmy (vo výške 350.000,- EUR), nakoľko sťažovateľ

utrpel psychickú traumu a útrapy z dôvodu porušenia jeho ústavných práv, právnej neistoty

spôsobenej dlhotrvajúcimi súdnymi spormi, ujmou na spoločenskej vážnosti v súvislosti

so zásahmi do súkromia a majetku v exekučnom konaní (doručovaním exekučných príkazov

na pracovisko, čím bola znížená dôstojnosť a dôveryhodnosť sťažovateľa ako občana

a učiteľa na strednej škole.)“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa , 2 a 3

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu

zo 6. marca 2008

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu zo 6. marca 2008 na tom základe,

že napadnutý rozsudok bol doručený osobe, ktorá nebola jeho právnym zástupcom.

Napadnutý rozsudok takto sťažovateľovi nebol doručený do vlastných rúk, preto je na ňom

aj nesprávne vyznačená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

Z rozsudku okresného súdu č. k. -103 z 12. februára 2013 – priloženého

k sťažnosti ‒vyplýva, že sťažovateľ sa o právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého

rozsudku okresného súdu zo 6. marca 2008 dozvedel 12. mája 2008, keď bolo voči nemu

vedené prvé exekučné konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to,

že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, podal sťažnosť ústavnému

súdu elektronicky 21. marca 2016, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3

, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa zákona

o ústavnom súde v tejto časti z dôvodu, že bola podaná oneskorene (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa , 2 a 3

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

zo 4. augusta 2015

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia alebo .

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek

počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť

(ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal

dovolanie. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o dovolaní sťažovateľa uznesením sp. zn.

z 29. júna 2017 tak, že zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.

zo 4. augusta 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zrušením napadnutého rozsudku krajského súdu zo 4. augusta 2015, proti ktorému

smeruje sťažnosť sťažovateľa – najvyšším súdom ako dovolacím súdom na základe

dovolania podaného sťažovateľom – vznikol taký nedostatok procesnej podmienky,

ktorý nemožno odstrániť, preto ústavný súd konanie podľa v spojení

s v tejto časti zastavil (bod 2 výroku tohto uznesenia).

Keďže sťažnosť bola v časti odmietnutá a vo zvyšnej časti ústavný súd konanie

zastavil, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo

opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017