Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 707/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

t. č. v Ústave na výkon väzby , zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom,

advokátska kancelária, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , 2 a 5 a práva

podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 6. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , 2 a 5 (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 6. septembra 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 5. apríla 2015 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 28. apríla 2015 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v § 71

ods. 1 písm. c) s tým, že mu väzba začala plynúť 2. apríla 2015.

3. Sťažovateľ 15. júna 2017 podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

a ponúkol ako náhradu za väzbu svoj písomný sľub podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku. Žiadosť zopakoval písomne 1. augusta 2017, keďže o predchádzajúcej žiadosti

nebolo ešte rozhodnuté.

4. Uznesením okresného súdu č. k. -1175 zo 16. augusta 2017 bola

žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá a okresný súd písomný sľub sťažovateľa neprijal.

Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ na neverejnom zasadnutí priamo do

zápisnice sťažnosť.

5. Uznesením krajského súdu č. k. -1194 zo 6. septembra 2017 bola

sťažnosť podaná sťažovateľom zamietnutá.

6. Podľa názoru sťažovateľa konaním (postupom) okresného súdu a krajského súdu

došlo k porušeniu jeho označených práv v súvislosti s nedodržaním požiadavky na

prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe.

Za porušenie označených práv považuje sťažovateľ konkrétne to, že všeobecné súdy

rozhodovali o jeho žiadosti o prepustenie z väzby takmer 4 mesiace (správne má byť zrejme

takmer 3 mesiace, pozn.), a to od 15. júna 2017 do 6. septembra 2017. Postup všeobecných

súdov preto podľa sťažovateľa nerešpektoval požiadavku prednostného a urýchleného

rozhodovania o väzbe. Sťažovateľ poukazuje v tejto súvislosti na niektoré rozhodnutia

ústavného súdu (napr. , , ), podľa ktorých

požiadavke neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o väzbe nezodpovedá lehota

počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať

lehota konania presahujúca na jednom stupni dobu jedného mesiaca, ale ani nečinnosť

trvajúca týždne.

Ďalej sťažovateľ zdôrazňuje, že podľa slovenského práva v prípade dlhšie trvajúcej

väzby musia byť splnené štyri podmienky. Po formálnej stránke musí existovať uznesenie

o vznesení obvinenia, po materiálnej stránke sa vyžaduje existencia kvalifikovaného

podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie, musí existovať niektorý

z väzobných dôvodov, a napokon musí byť splnená podmienka, aby orgány činné

v trestnom konaní a súd postupovali vo veci samej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.

Absencia čo i len jednej zo štyroch uvedených podmienok dlhšie trvajúcej väzby vyvoláva

podľa sťažovateľa následok, že obžalovaný musí byť ihneď prepustený na slobodu.

V predmetnej trestnej veci všeobecné súdy nepostupovali s osobitnou starostlivosťou nielen

čo sa týka rozhodovania o väzbe sťažovateľa, ale ani vo veci samej.

6.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa podľa , 2 a 5

a právo podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.9.2017, č.k. -1194 porušené

boli.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.9.2017, č.k. -1194

zrušuje.

Prepúšťa sťažovateľa ihneď na slobodu.

Krajský súd v Prešove je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Z uznesenia okresného súdu č. k. -1175 zo 16. augusta 2017 vyplýva,

že ním bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby a zároveň nebol prijatý

jeho sľub a ani väzba nebola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka

podľa a .

Podľa konštatovania okresného súdu sťažovateľ písomnou žiadosťou z 9. júna 2017

požiadal o prepustenie z väzby a navrhol nahradiť ju písomným sľubom, prípadne aj

uložením obmedzení a povinností uvedených v . Sťažovateľ

túto žiadosť odôvodnil hlavne dĺžkou dosiaľ vykonanej väzby. Dňa 1. augusta 2017 bola

okresnému súdu doručená aj ďalšia žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, v ktorej

namietal, že o jeho skoršej žiadosti dosiaľ nebolo rozhodnuté.

8. Z uznesenia krajského súdu č. k. -1194 zo 6. septembra 2017

vyplýva, že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného

súdu sp. zn. zo 16. augusta 2017.

Podľa konštatovania krajského súdu sťažovateľ podal ihneď po vyhlásení uznesenia

okresného súdu 16. augusta 2017 sťažnosť, ktorú neskôr elektronickým podaním aj písomne

prostredníctvom obhajcu odôvodnil. Okrem toho sťažovateľ vlastným písomným podaním

odôvodnil sťažnosť aj tým, že žiadosť o prepustenie z väzby podal 9. júna 2017, no okresný

súd podľa jeho názoru o nej nerozhodol v stanovenej 30-dňovej lehote, proti čomu podal

sťažnosť 31. júla 2017, ktorú však okresný súd nebral do úvahy. Odkazujúc na judikatúru

ústavného súdu poukázal na to, že ak rozhodnutie o väzbe nie je vydané do uplynutia lehôt

ustálených judikatúrou ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva (jeden mesiac

pre prvostupňové konanie a niečo vyše mesiac pre druhostupňové konanie), potom po tejto

dobe, teda po približne 5 až 6 týždňoch od podania žiadosti o prepustenie z väzby, už

nemožno väzbu považovať za súladnú s . Navrhol preto, aby krajský súd zrušil

uznesenie okresného súdu a prepustil ho z väzby za súčasného prijatia jeho písomného

sľubu, nariadenia dohľadu probačného a mediačného úradníka a nariadenia kontroly

technickými prostriedkami na určenie jeho polohy a pohybu.

Podľa názoru krajského súdu dôvodom na prepustenie sťažovateľa z väzby nie sú

námietky proti dĺžke rozhodovania o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Podľa doterajšej

ustálenej judikatúry ústavného súdu požiadavke prednostného a urýchleného rozhodovania

vo väzobných veciach v zmysle a 5 , ako aj dohovoru

v zásade nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale len na týždne. Tejto požiadavke preto

spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca ani nečinnosť trvajúca niekoľko týždňov. Konanie na okresnom súde

trvalo do predloženia spisu krajskému súdu 2 mesiace a 15 dní. Krajský súd rozhodol

o sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu po 6 dňoch od

predloženia spisu okresným súdom. Podľa názoru krajského súdu tieto časové súvislosti

síce vo všeobecnej rovine svedčia o uplynutí dlhšieho času pri rozhodovaní o žiadosti

sťažovateľa, než ktorý je ustálenou judikatúrou chápaný pre rozhodovanie o väzbe ako

akceptovateľný (t. j. doba jedného mesiaca na jednom stupni súdu), avšak po zohľadnení

ostatných relevantných skutočností týkajúcich sa prípadu ich nemožno hodnotiť ako

súvislosti, ktoré by prekročili uznané limity pre urýchlené rozhodovanie o žiadosti

o prepustenie z väzby. Pre posúdenie otázky primeranosti doby trvania rozhodovania

o žiadosti sťažovateľa je nevyhnutné zohľadniť nielen časové vymedzenie trvania

rozhodovania, ale aj plynulosť konania súdu, charakter trestnej činnosti, s tým súvisiacu

maximálnu dobu väzby a v neposlednom rade aj hroziaci trest, ktorý musí zodpovedať

podstate väzby, ktorou je obmedzenie osobnej slobody obvineného. Po podaní žiadosti

o prepustenie z väzby okresný súd 28. júna 2017 vykonal hlavné pojednávanie, avšak

plánovanému výsluchu zabránila neprítomnosť členky senátu. Hlavné pojednávanie

nariadené na 26. júl 2017 muselo byť odročené pre neprítomnosť obhajcu sťažovateľa.

O žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby okresný súd rozhodol 16. augusta 2017, a to

potom, čo vykonal výsluch sťažovateľa. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 24. augusta

2017 a spis bol predložený krajskému súdu 31. augusta 2017.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

11. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

13. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým po skutkovej stránke

konštatovať, že podľa údajov, ktoré sťažovateľ ústavnému súdu poskytol, resp. ktoré

vyplývajú z listinných dôkazov ním predložených, sťažovateľ požiadal písomnou žiadosťou

z 9. júna 2017 o prepustenie z väzby a táto žiadosť bola okresnému súdu doručená 15. júna

2017. Keďže okresný súd o žiadosti nekonal, podal sťažovateľ novú žiadosť doručenú

okresnému súdu 1. augusta 2017. Okresný súd o žiadosti rozhodol 16. augusta 2017, jeho

uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 24. augusta 2017 a spis bol okresným súdom

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku 31. augusta

2017. Konanie na okresnom súde preto trvalo 2 mesiace a 15 dní. Krajský súd rozhodol

o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu 6. septembra 2017, teda do 6 dní od vtedy, čo

mu bol spis z okresného súdu predložený. Spis bol vrátený okresnému súdu 22. septembra

2017.

14. Sťažovateľ (ako to vyplýva z navrhovaného znenia nálezu – tzv. petitu) namieta

porušenie označených článkov a dohovoru iba krajským súdom, a to predovšetkým

tým, že konanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby nebolo urýchlené v zmysle judikatúry,

na ktorú v sťažnosti poukázal.

Podľa názoru ústavného súdu opravné konanie na krajskom súde, ktoré trvalo od

31. augusta 2017 do 22. septembra 2017, teda 22 dní, treba považovať z hľadiska rýchlosti

konania za zodpovedajúce kritériám vyplývajúcim z a dohovoru, a to v zmysle

judikatúry, na ktorú sťažovateľ inak v sťažnosti správne poukazuje.

Konanie na okresnom súde trvalo 2 mesiace a 15 dní (od 15. júna 2017, keď žiadosť

o prepustenie z väzby došla okresnému súdu, do 31. augusta 2017, keď bol spis predložený

krajskému súdu s cieľom rozhodnutia o sťažnosti).

Vzhľadom na to, že sťažovateľ porušenie jeho práva na urýchlené rozhodnutie

o ďalšom trvaní väzby v konaní vedenom okresným súdom v podanej sťažnosti (podľa

znenia petitu, z ktorého ústavný súd vychádza) nenamietal, nie je ani potrebné zaoberať sa

dĺžkou prvostupňového konania.

15. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2017