Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 31/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Milanom Rojčekom, advokátska kancelária, Sládkovičova 9, Žilina,

vo veci namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základného práva podľa

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 3. decembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva na

verejnosť a prítomnosť na konaní, ako aj na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) uznesením Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 3. decembra 2015 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá sťažovateľova žaloba o nečinnosť podľa

(ďalej len „OSP“), ktorou sa pre účel lepšieho

výpočtu starobného dôchodku sťažovateľ domáhal vydania rozhodnutia o dobách trvania

služobného pomeru v Československej ľudovej armáde.

2. Sťažovateľ je bývalý vojak Československej ľudovej armády, ktorý v roku 2005

požiadal Sociálnu poisťovňu, aby ho informovala o stave individuálneho účtu poistenca.

Z poskytnutej informácie zistil, že mu podľa jeho názoru bolo započítaných menej

odslúžených rokov.

3. Sťažovateľ k objasneniu veci oslovil tiež Ministerstvo obrany Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“). Z vydaného dokumentu zistil, že z obdobia

štúdia na vojenskej strednej škole mu bola započítaná len polovica času, pretože zároveň

absolvoval povinnú vojenskú základnú službu. Okrem toho mu neskoršia služba

pyrotechnika bola započítaná v polovičnom, a nie v očakávanom rozsahu, pretože malo ísť

podľa ministerstva obrany len o vedľajšiu činnosť. Sťažovateľ sa prostredníctvom

správneho súdnictva domáhal dvoma žalobami zmeny týchto výpočtov. Prvá žaloba sa

týkala doby na strednej škole (porov. uznesenie krajského súdu sp. zn. ,

ktorým bolo konanie zastavené pre nevyužitie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach

a „prieťahový“ nález ) a druhá žaloba sa týkala pyrotechnickej činnosti.

Ústavná sťažnosť sa týka druhej žaloby.

4. Sťažovateľ 29. júna 2015 doručil krajskému súdu žalobu, ktorú označil ako žalobu

o určenie, pretože listom ministerstva obrany č. SEEK-59-27/2015-1 z 25. mája 2015 mu

nebol do zápočtu rokov uznaný výkon funkcie zvláštnej povahy, resp. zvláštneho stupňa

nebezpečnosti. V žalobe uviedol, že slúžil ako vojak z povolania v ozbrojených silách

(v Československej ľudovej armáde) vo zvlášť nebezpečnej vojenskej službe ako

pyrotechnik a náčelník muničných skladov, pričom túto okolnosť žalovaný nevzal na zreteľ

a odmietol mu vydať rozhodnutie o započítaní doby od 1. januára 1975 do 31. decembra

1980 v dvojnásobnej výške pre účely objektívneho posúdenia odpracovanej doby. Žiadal,

aby súd určil, že výkon funkcie žalobcu ako pyrotechnika a náčelníka muničných skladov

v čase od 1. januára 1975 do 31. decembra 1980 je zvláštnej povahy alebo zvláštneho

stupňa nebezpečnosti.

5. Uznesením č. k. -19 zo 7. júla 2015 bol sťažovateľ krajským súdom

vyzvaný, aby svoje podanie doplnil a špecifikoval petit. V dôsledku tohto sťažovateľ doručil

krajskému súdu návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa v tom čase

platného a účinného , ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

uložil odporcovi povinnosť v lehote do 30 dní konať a vydať rozhodnutie alebo osvedčenie

o výkone funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti a zároveň

zaviazal odporcu k náhrade trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. V napadnutom zamietacom uznesení krajský súd argumentoval, že nevydanie

rozhodnutia vo veci zvýšeného zápočtu doby trvania navrhovateľovho služobného pomeru

vojaka z povolania nie je možné považovať za nečinnosť správneho orgánu podľa § 250t

z dôvodu, že v danom prípade zákon nevyžaduje vydanie správneho rozhodnutia,

keďže vo veci určenia funkcie zvláštnej povahy alebo funkcie zvláštneho stupňa

nebezpečnosti sa vydáva len potvrdenie, resp. osvedčenie, ktoré nepodlieha režimu

správneho konania. Keďže v danom prípade sa na postup orgánu verejnej správy

pri vybavovaní sťažností nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a neukladá

správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť rozhodnutím, pričom ani sám navrhovateľ

v návrhu neuviedol a nekonkretizoval, aké ustanovenia ktorého právneho predpisu takúto

povinnosť správnym orgánom ukladajú, krajský súd návrh ako nedôvodný zamietol.

7. Z kombinácie naratívnej časti sťažnosti a sťažnostných návrhov možno odvodiť,

že sťažovateľ nie je spokojný s tým, že krajský súd nevyhovel jeho žalobe, čím bolo

porušené jeho právo na súdnu ochranu, ďalej s tým, že vo veci neprebehlo pojednávanie

s jeho prítomnosťou a takto mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a narušená rovnosť

v konaní, ústnosť a kontradiktórnosť konania, pričom tiež nemal k dispozícii niektoré

pramene (napr. rozkaz ministra obrany ČSSR 1/1976), a napokon sťažovateľ namieta

prieťahy v konaní hlavne v tom zmysle, že stále nemá priaznivé rozhodnutie.

8. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Slovenská republika, zastúpená Krajským súdom v Bratislave, v konaní vedeného

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: (správne má byť ,

pozn. ÚS), porušila právo sťažovateľa upravené v SR a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na súdnu ochranu.

2. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave čís. k.: 1S

157/2015 zo dňa 3.12.2015 a zároveň prikazuje Krajskému súdu v Bratislave, aby vo veci

čís. k.: ďalej konal a rozhodol.

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 25

000.- €, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle , o organizácii

Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho

zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. , o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb sumu 303,16 € na bežný účet advokáta JUDr. Milana

ROJČEKA, ul. Sládkovičova č. 9, 010 01 ŽILINA.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 48 ods. 2 každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

12.1 Podľa o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) obdobie dôchodkového

poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej

služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom

nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný

výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa

osobitného predpisu.

12.2 Podľa § 209 (rozhodnutie) zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie

organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje

inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí

vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané

náležitosti.

(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka

Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení

dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

(5) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno

proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

(6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá

rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania.

Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska

a funkcie oprávnenej osoby.

13. Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľa so skutočnosťou, že krajský súd

ako správny súd neprikázal ministerstvu obrany zmeniť jeho zápočet rokov na účely

dôchodkového zabezpečenia. Z tohto dôvodu namieta, že krajský súd nevyhovel jeho žalobe

a že vo veci neprebehlo pojednávanie s jeho prítomnosťou.

14. Východzím bodom úvah ústavného súdu je skutočnosť, že štátna správa

vzhľadom na komplexnosť súčasnej spoločnosti vykonáva svoju činnosť vo veľmi

rozmanitých formách (porov. Hendrych, D. Správní právo, obecná část. 7. vydanie. Praha :

C.H. Beck, 2009. s. 185). Do činnosti štátnej správy patria jednak (i) mocenské a formálne

činnosti – vydávanie právnych predpisov a individuálnych rozhodnutí, ale aj (ii) činnosti

menej formálneho charakteru, ku ktorým patrí aj odpovedanie občanom na ich otázky

súvisiace s ich životnými situáciami. Informovanie o zápočte rokov je prirodzenou súčasťou

prípravy na starobný dôchodok.

15. Ministerstvo obrany mimo režim svojej formálnej rozhodovacej činnosti

informovalo sťažovateľa o jeho situácii v dôchodkovom zabezpečení. Ústavný súd

konštatuje, že táto odpoveď nie je vrchnostenským, mocenským aktom spôsobilým

právneho preskúmania. Tým je až samotné rozhodnutie o starobnom dôchodku.

16. V tomto zmysle je dôležité, že sťažovateľ doručil 15. júla 2015 ministerstvu

obrany žiadosť, v ktorej požadoval vydanie rozhodnutia podľa

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ministerstvo obrany

listom z 20. augusta 2015 sťažovateľovi oznámilo, že potvrdenia zamestnávateľa o dobách

trvania pracovného pomeru vydávané zamestnancovi aj na účely dôchodkového

zabezpečenia nepodliehajú správnemu konaniu a taktiež žiadny všeobecne záväzný predpis

odporcovi neukladá povinnosť vydávať vojakom z povolania rozhodnutia o zvýšenom počte

dôb trvania ich služobného pomeru, pričom uviedol, že navrhovateľ v zmysle rozkazu

ministra obrany ČSSR č. 1/1976 podmienky zvýhodneného počtu ani nespĺňa.

17. Krajský súd myšlienku, že dokument o zápočtoch rokov nie je vrchnostenským

preskúmateľným rozhodnutím, ale predbežnou informáciou, „zakódoval“ do právnej reči,

keď v uznesení uviedol, že „nevydanie rozhodnutia vo veci zvýšeného zápočtu doby trvania

navrhovateľovho služobného pomeru vojaka z povolania za obdobie od 1.1.1975 do

31.12.1980 z dôvodu vykonávania pyrotechnických činností, nie je možné považovať za

nečinnosť správneho orgánu podľa z dôvodu, že v danom prípade zákon

nevyžaduje vydanie správneho rozhodnutia, nakoľko vo veci určenia funkcie zvláštnej

povahy alebo funkcie zvláštneho stupňa nebezpečnosti sa vydáva len potvrdenie, resp.

osvedčenie, ktoré nepodlieha režimu správneho konania“.

18. Ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ chcel v „kabáte“ konania proti nečinnosti

(porov. bod 5) donútiť ministerstvo, aby mu vydalo v podstate (priaznivejšie) predbežné

dôchodkové rozhodnutie, ale rozhodnutie vydá alebo už vydala Sociálna poisťovňa (porov.

bod 12.2). Z uvedeného vyplýva, že krajský súd správne, a v súlade so zákonom zamietol

žalobu, a tak nemôže vznikať napätie medzi týmto rozhodnutím a právom na súdnu

ochranu. Ústavnému súdu prirodzene záleží, aby bola sťažovateľovi poskytnutá (súdna)

právna ochrana, a tú mu môže poskytnúť správny súd v žalobe proti rozhodnutiu Sociálnej

poisťovne (porov. bod 12). V tomto konaní alebo prostredníctvom infozákona môže tiež

žiadať o aplikované pramene (porov. bod 7).

K základnému právu na verejnosť a prítomnosť na konaní

19. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je jednostupňovým konaním,

ktorého účelom je čo najrýchlejšie odstrániť prípadnú nečinnosť správnych orgánov. Z tohto

dôvodu zákonodarca vyvážil hodnotu rýchlosti konania na jednej strane s hodnotami

súdneho procesného komfortu na druhej strane v prospech operatívnosti, a v ustanovení

prvá veta ustanovil, že súd o návrhu rozhodne bez pojednávania

uznesením. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na zákonnú úpravu a špecifickosť daného

konania nemohlo dôjsť k porušeniu ústavných procesných práv chrániacich prítomnosť

na verejnom konaní.

K základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov

20. Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy hlavne v tom zmysle, že stále nemá

priaznivé rozhodnutie. Takáto požiadavka však nie je chránená právom na konanie

bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd napriek tomu konštatuje, že v konaní na (i)

krajskom súde nedošlo k prieťahom ani objektívne (krajský súd rozhodoval pol roka

a podania sťažovateľa boli nejasné), a taktiež ich nemožno v konaní pred ústavným súdom

preskúmať, pretože krajský súd už právoplatne rozhodol (porov. Mazurek v. Slovenská

republika, sťažnosť č. 16970/05, rozhodnutie z 3. 3. 2009 o prípustnosti). K prieťahom

nedošlo (ii) ani tým, že by krajský súd neochránil sťažovateľa pred nečinnosťou

ministerstva obrany, pretože prieťahy v neformálnych postupoch pri odpovedaní na list nie

sú chránené konaním proti nečinnosti orgánu verejnej správy a navyše ministerstvo

odpovedalo sťažovateľovi riadne.

21. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť je nutné odmietnuť už v štádiu predbežného

prerokovania podľa ako zjavne neopodstatnenú,

pretože medzi napadnutým rozhodnutím a procesnými ústavnými právami nieto relevantnej

súvislosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2018