Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 39/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátska kancelária,

Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1, 3 a 4 , ako aj práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. júna 2017,

porušenia základných práv podľa , 3 a 4 a Slovenskej

republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 17. septembra 2014, porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 3

a 4 a , ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. februára 2012, ako

aj porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. septembra 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1, 3 a 4 (ďalej len „“), ako aj práva podľa

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. júna 2017, porušenia

základných práv podľa , 3 a 4 a , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. septembra 2014, porušenia

základných práv podľa , 3 a 4 a , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. februára 2012, ako aj

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 16. septembra 2017.

2. Zo sťažnosti vyplýva najmä námietka sťažovateľa, že postupom okresného súdu

bolo „flagrantne“ porušené jeho základné právo nebyť odňatý zákonnej sudkyni JUDr.

Handlovej, ktorej bola vec sp. zn. pridelená 28. decembra 2006 náhodným

výberom. Potom jej bola vec podľa sťažovateľa „obštrukčne“ odňatá bez toho, aby sa

v spise nachádzalo opatrenie predsedníčky okresného súdu o odňatí veci. Následne bola

pridelená bez náhodného výberu novej zákonnej sudkyni JUDr. Gulovej, ktorá 25. marca

2009 požiadala predsedníčku okresného súdu, aby bola vylúčená z ďalšieho konania

pre zaujatosť, keďže pozná sudcov obchodného registra (je s nimi v kolegiálnom vzťahu)

a pozná aj súdneho exekútora JUDr. Jakubca. Sťažovateľ sa o tom dozvedel nahliadnutím

do spisu okresného súdu 31. augusta 2017. Podľa rozhodovacej praxe bolo podľa názoru

sťažovateľa povinnosťou okresného súdu oboznámiť ho s touto námietkou zaujatosti

a umožniť mu vyjadriť sa k nej ešte pred rozhodnutím predsedníčky okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu rozhodla opatrením č. 17 dňa 27. marca 2009, pričom

sťažovateľ namieta, že toto opatrenie ňou nie je vlastnoručne podpísané.

Podľa názoru sťažovateľa vydaním opatrenia č. 17 a postupom, ktorý mu

predchádzal, došlo k porušeniu jeho práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi, resp.

k porušeniu jeho práva na nestranný súd. Túto skutočnosť zistil až 31. augusta 2017

nahliadnutím do spisu okresného súdu. Vec mala byť podľa sťažovateľa správne predložená

na rozhodnutie nadriadenému krajskému súdu v zmysle v tom čase platného a účinného

a . Je presvedčený o tom, že za daného stavu

nie je možné považovať konanie a rozhodovanie zo strany novej „údajnej“ zákonnej

sudkyne JUDr. Kontríkovej za zákonné, ústavné a súladné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože

iba krajský súd mohol rozhodnúť o vylúčení, resp. nevylúčení sudkyne JUDr. Gulovej.

3. Sťažovateľ ďalej namieta, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

zo 7. júna 2017, ktorým bolo odmietnuté jeho dovolanie podávané v čase, keď bol vo väzbe

a nemal prístup k spisovému materiálu, je diskriminačné a zjavne ho znevýhodňuje oproti

žalovanej strane (Slovenskej republike). V dôsledku týchto skutočností nemohol riadne

a kvalifikovane podať vyčerpávajúce dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského

súdu sp. zn. zo 17. septembra 2014.

4. Nahliadnutím do spisu okresného súdu 31. augusta 2017 sťažovateľ zistil aj to, že

krajský súd v súvislosti s verejným vyhlásením jeho rozsudku zo 17. septembra 2014

závažne pochybil tým, že ho elektronicky neupovedomil o mieste a čase verejného

vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho sťažovateľ nemohol požiadať predsedu senátu

okresného súdu vo veci sp. zn. (v ktorej bol vo väzbe) o umožnenie zúčastniť

sa na verejnom vyhlásení rozsudku. Podľa sťažovateľa krajský súd vedel o tom, že

sťažovateľ je vo väzbe a zo spisu bola známa jeho elektronická adresa na doručovanie

písomností.

5. Sťažovateľ podal odvolanie jednak proti rozsudku okresného súdu č. k.

-282 zo 14. februára 2012, ako aj proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-286 z 15. februára 2012. Namieta, že napriek tomu okresný súd

na rozhodnutie o odvolaní predložil krajskému súdu iba odvolanie proti rozsudku, pričom

o jeho odvolaní proti uzneseniu podľa jeho názoru doteraz rozhodnuté nebolo. Sťažovateľ

poukázal aj na to, že predkladacia správa vo vzťahu k tomuto uzneseniu nebola okresným

súdom krajskému súdu predložená.

6. Uznesením okresného súdu č. k. -286 z 15. februára 2012 bol

zamietnutý návrh žalovanej strany na uloženie povinnosti sťažovateľovi zložiť preddavok

na trovy konania podľa . Sťažovateľ namieta,

že okresný súd rozhodol v tejto časti bez toho, aby bol návrh žalovanej strany na uloženie

povinnosti zložiť mu preddavok doručený tak, aby sa mohol s jeho obsahom oboznámiť

a vyjadriť sa k nemu. Podľa tvrdenia sťažovateľa mu okresný súd tento návrh žalovanej

strany zatajil.

7. Sťažovateľ tiež namieta, že obdobne okresný súd zatajil aj vyjadrenie žalovanej

strany na č. l. 270-272 spisu obsahujúce skutkovú a právnu argumentáciu k návrhom

sťažovateľa z 8. novembra 2010 a zo 17. mája 2011, keďže ani tieto vyjadrenia mu

nedoručil, čím prišiel o možnosť vyjadriť sa k nim.

8. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu a na prístup k súdu

podľa , právo podľa a ods. 4

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na účinný opravný prostriedok pred

vnútroštátnym súdom podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vydaním odmietajúceho uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 07.06.2017 porušené

boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa

07.06.2017 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Základné právo na súdnu ochranu a na prístup k súdu

podľa , právo podľa a ods. 4

Slovenskej republiky, právo podľa a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave a vydaním potvrdzujúceho

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 17.09.2014 porušené boli.

4. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 17.09.2014

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

5. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, právo podľa a ods. 4 Slovenskej

republiky, právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I a vydaním

rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -282 z 14.02.2012 porušené boli.

6. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -282 z 14.02.2012

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

7. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa a právo na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom pod č.k. na Okresnom súde

Bratislava I porušené boli.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- Eur, ktoré je

mu povinný Okresný súd Bratislava I vyplatiť spoločne a nerozdielne do 2 mesiacov od

právoplatnosti nálezu

8. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur,

ktoré je mu povinný Najvyšší súd Slovenskej republiky, Krajský súd v Bratislave a Okresný

súd Bratislava I vyplatiť spoločne a nerozdielne do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

9. priznáva náhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktorú je

Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. JUDr. Emília

Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

10. priznáva náhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktorú

je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Emília Korčeková do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

11. priznáva náhradu trov konania v sume 303,08 Eur, ktorú

je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Emília Korčeková do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

9. Z predloženej titulnej strany žaloby vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca požaduje

od Slovenskej republiky – Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanej

strany náhradu škody vo výške 2 500 000 GBP istiny s prísl. z titulu zodpovednosti

za škodu spôsobenú zákonu odporujúcim, vedomým a úmyselným protiprávnym konaním

súdneho exekútora JUDr. Jakubca.

10. Z uznesenia okresného súdu č. k. -286 z 15. februára 2012

vyplýva, že ním bol zamietnutý návrh žalovanej strany uložiť sťažovateľovi ako žalobcovi

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania.

11. Z predloženej titulnej strany odvolania sťažovateľa z 27. marca 2012 doručeného

okresnému súdu 28. marca 2012 vyplýva, že odvolanie smeruje jednak proti rozsudku

okresného súdu č. k. -282 zo 14. februára 2012, ako aj proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -286 z 15. februára 2012.

12. Z predloženej titulnej strany dovolacieho uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

vyplýva, že ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. zo 17. septembra 2014.

III.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

15. Sťažnosť v časti smerujúcej k namietanému porušeniu , 3 a 4 ,

ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom najvyššieho súdu konaní vedenom pod sp.

zn. a jeho uznesením zo 7. júna 2017, k porušeniu čl. 46 ods. 1, 3 a 4 a čl.

47 ods. 3 , ako aj dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. septembra 2014, k porušeniu čl. 46

ods. 1, 3 a 4 a , ako aj dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. februára 2012 nemá

náležitosti predpísané zákonom.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

16. Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že z podanej

sťažnosti, ale ani z pripojených listinných dôkazov nie je možné utvoriť si ani len

najzákladnejší obraz o vecnej podstate súdneho konania, ktoré prebiehalo na všeobecných

súdoch. Dá sa zistiť iba toľko, že išlo o žalobu sťažovateľa o náhradu škody 2 500 000 GBP

s prísl. s tým, že označenými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu bola žaloba

zamietnutá a označeným uznesením najvyššieho súdu bolo jeho dovolanie odmietnuté.

Sťažovateľ totiž nepredložil ústavnému súdu sťažnosťou napadnuté rozsudky okresného

súdu a krajského súdu a z dovolacieho uznesenia najvyššieho súdu predložil iba jeho titulnú

stranu. Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako osobitne významné, že z poskytnutých

informácií vôbec nevyplýva žalobná, odvolacia a dovolacia argumentácia sťažovateľa a tým

menej skutkové a právne závery, ku ktorým dospeli všeobecné súdy. Nie je preto možné ani

zistiť, či námietky uplatňované sťažovateľom v podanej sťažnosti boli predtým uplatnené

v rámci prvostupňového, odvolacieho, resp. dovolacieho konania (§ 53 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde), resp. v kladnom prípade ani to, ako sa s týmito námietkami všeobecné

súdy vysporiadali.

17. Sťažnosť v časti namietaného porušenia a

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. treba

považovať za zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ v uvedenej súvislosti namieta, že hoci podal odvolanie nielen

proti rozsudku okresného súdu č. k. -282 zo 14. februára 2012, ale aj proti

jeho uzneseniu č. k. -286 z 15. februára 2012, okresný súd doteraz jeho

odvolanie proti uzneseniu nepredložil krajskému súdu na rozhodnutie, v dôsledku čoho

o tomto odvolaní doteraz nebolo rozhodnuté. Podľa presvedčenia sťažovateľa došlo tak

k zbytočným prieťahom v konaní, resp. k porušeniu jeho práva na súdne konanie

v primeranej lehote podľa , resp. dohovoru.

18. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

19. Úvahy sťažovateľa nie je možné v rámci dôkazov, ktoré mal ústavný súd

k dispozícii, akceptovať.

Uznesením okresného súdu č. k. -286 z 15. februára 2012 bol

zamietnutý návrh žalovanej strany požadujúci, aby sťažovateľovi ako žalobcovi súd uložil

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Inými slovami, už na prvý pohľad je zrejmé,

že týmto uznesením bolo rozhodnuté v prospech sťažovateľa. Keďže ústavnému súdu

predložil iba titulnú stranu odvolania, z ktorej odvolacie argumenty smerujúce proti

uzneseniu nie je možné zistiť, možno iba predpokladať, že sťažovateľ v podanom odvolaní

namietal nie proti výroku uznesenia, ale proti jeho dôvodom.

Za daného stavu nerozhodnutie o odvolaní sťažovateľa nemožno z ústavnoprávneho

hľadiska kvalifikovať ako porušenie základného práva na súdne konanie bez zbytočných

prieťahov, resp. práva na súdne konanie v primeranej lehote podľa , resp.

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Chýba totiž podstatná náležitosť, a to stav neistoty strany konania

týkajúci sa výsledku konania. Rozhodovanie o návrhu uložiť sťažovateľovi povinnosť

zložiť zálohu na trovy konania nie je rozhodovaním vo veci samej a neprávoplatné

rozhodnutie o tejto otázke (za situácie, keď o veci samej už bolo právoplatne rozhodnuté)

nevytvára stav neistoty o konečnom výsledku prebiehajúceho súdneho konania. Navyše,

bez významu nie je ani tá okolnosť, že ide o neprípustné odvolanie, keďže zrejme smeruje

proti dôvodom uznesenia, nie teda proti jeho výroku.

20. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2018