Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 60/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

spoločnosťou Lexpert s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Roman Dula, vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a 2, a práv podľa ,

čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom, odboru kriminálnej

polície, v konaní vedenom pod ČVS: ORP-718/OVK-HE-2012, postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 30. novembra 2015 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 16. marca 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola

17. augusta 2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2,

(ďalej len „“) a práv podľa ,

čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom,

odboru kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), v konaní vedenom pod ČVS:

ORP-718/OVK-HE-2012, postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 30. novembra 2015

a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 16. marca 2017 (spolu ďalej len „napadnuté

rozhodnutia“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka bola účastníčkou

trestného konania vedeného okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-718/OVK-HE-2012

pre prečin kupliarstva podľa ustanovení a

v znení neskorších právnych predpisov, v ktorom mala postavenie

poškodenej. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 30. novembra 2015 uznal

obžalovaného vinným zo spáchania označeného trestného činu, pričom sťažovateľku ako

poškodenú odkázal podľa ustanovení Trestný

poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) s jej

nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Proti označenému rozsudku okresného súdu

sťažovateľka podala odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, keď konajúci súd

nerozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody priamo v adhéznom konaní. Krajský súd

rozsudkom sp. zn. zo 16. marca 2017 zrušil napadnutý rozsudok okresného

súdu vo výroku o náhrade škody podľa a ,

keďže sťažovateľka si svoj nárok na náhradu škody neuplatnila riadne a včas; a súčasne

odvolanie sťažovateľky zamietol podľa .

3. Podľa sťažovateľky postupom v trestnom konaní, ako aj samotnými napadnutými

rozhodnutiami boli porušené jej označené práva, a to najmä z dôvodu nesprávnej právnej

kvalifikácie skutku spáchaného obžalovaným, ako aj z dôvodu nedostatočne poskytnutej

právnej pomoci, dôsledkom čoho bolo nekvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľka najmä uviedla:

„... chyba súdu spočíva predovšetkým v rovine nesprávnej kvalifikácie skutku

za ktorý bol odsúdený potrestaný t.j. za trestný čin kupliarstva v zmysle ustanovenia § 367

ods. 1, 2 aj keď znaky trestného činu naplnili skutkovú podstatu pre

trestný čin obchodovania s ľuďmi v zmysle ustanovenia , keď pri

posudzovaní skutku nebolo zohľadnené zraniteľné postavenie sťažovateľky.

... Na uvedený nedostatok sme opakovane upozorňovali už v konaní pred súdom

prvého stupňa. Hoci prokuratúra právne posúdila skutok kladený obžalovanému za vinu

ako trestný čin kupliarstva, bolo v právomoci súdu zmeniť právnu kvalifikáciu skutku tak

aby bol obžalovaný odsúdený za skutočný trestný čin ktorý spáchal. Súd prvého stupňa... sa

vôbec nezaoberal možnosťou prekvalifikovania trestného činu na trestný čin obchodovania

s ľuďmi aj keď bolo jasne preukázané, že páchateľ skutku zneužil zraniteľného postavenia

sťažovateľky čím jasne došlo k spáchaniu uvedeného trestného činu. Taktiež páchateľ

svojim konaním spôsobil sťažovateľke psychické problémy, ktoré vyústili až do schizofrénie.

... Tým, že trestné konanie bolo vo vzťahu sťažovateľke vedené neohľadným

spôsobom, tak boli porušené jej práva, zvýšilo sa riziko jej sekundárnej viktimizácie (nielen

s ohľadom na priebeh súdneho konania, ale aj s ohľadom na potrebu vedenia civilného

konania ohľadom náhrady škody).

... Pokiaľ by orgány činné v trestnom konaní poučili sťažovateľku spôsobom

zodpovedajúcim jej rozumovým schopnostiam a psychickému rozpoloženiu v akom sa

nachádzala, tak mohla sťažovateľka vedieť, že si v konaní môže uplatniť nárok na náhradu

škody (vrátane psychickej ujmy, resp. nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do jej

osobnostných práv) a že ju pritom môže zastupovať ustanovený advokát. Advokát začal

sťažovateľku zastupovať až potom advokáta zabezpečili sociálni pracovníci za pomoci

neziskových organizácií. To sa podarilo až v súdnom konaní. V každom prípade zlyhali

štátne orgány a dôsledku toho bola v prípravnom konaní náhrada škody uplatnená len

takým spôsobom, ktorý neskôr súdy vyhodnotili ako nie riadny a včasný.“

4. Sťažovateľka sa v sťažnosti odvoláva na relevantnú judikatúru Ústavného súdu

Českej republiky a tiež na relevantné právne normy sekundárneho práva Európskej únie,

podľa ktorých má byť poškodeným (obetiam obchodovania s ľuďmi) poskytnuté počas

trestného konania osobitné zaobchádzanie a primeraná právna pomoc, a to aj pre účely

uplatnenia nároku na náhradu škody.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Porušovatelia v trestnom konaní vedenom pred Krajským súdom v Prešove

č. k. - 327, pred Okresným súdom Humenné pod č.k. - 289 a pred

Okresným riaditeľstvom PZ odbor kriminálnej polície Humenné pod ČVS: ČVS:ORP-

718/OVK-HE-2012 porušili práva sťažovateľky, a to najmä právo na zachovanie ľudskej

dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného života podľa čl. 19 ods. 2, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa , právo

na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8. ods. 1 právo na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove - 327 zo dňa 16.03.2017 sa zrušuje.

Rozsudok Okresného súdu Humenné - 289 zo dňa 30.11.2015 sa

zrušuje a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.

Porušovatelia sú povinní uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške

374,81 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľky...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

8. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú v občianskoprávnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

9. Ústavný súd na základe svojich zistení dospel k záveru o nedostatku svojej

právomoci na prerokovanie sťažnosti sťažovateľky. Zo spisu okresného súdu vedeného

pod sp. zn. totiž zistil, že sťažovateľka podala ministerke spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) podnet na podanie dovolania

z totožných dôvodov, ako sú uvedené aj v posudzovanej sťažnosti. Ústavný súd v súlade

so svojou stabilizovanou judikatúrou pripomína, že podanie podnetu na podanie dovolania

nepovažuje za právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1

, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,

resp. má predchádzať podaniu sťažnosti ústavnému súdu podľa (obdobne

).

10. Ústavný súd na druhej strane v tejto súvislosti uvádza, že v prípade sťažovateľky

na základe jej podnetu ministerka spravodlivosti podala dovolanie z dôvodov podľa § 371

ods. 1 písm. i) , v ktorom navrhuje zrušiť sťažnosťou napadnuté

rozhodnutia. Skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu o predloženej sťažnosti

prebieha konanie o dovolaní podanom ministerkou spravodlivosti, vedie ústavný súd

k záveru o nedostatku svojej právomoci z dôvodu už uvedeného princípu subsidiarity.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

11. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2018