Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 127/2018
PDF · 114.36 KB
No categories available
IV. ÚS 127/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2018
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Miroslava Duriša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného
advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, Jána Reka 13, Žilina, vo veci namietaného
porušenia jeho práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 6 ods. 1 a 2 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 55/2017 z 24. októbra 2017
a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 57/2016 z 23. augusta 2016 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 3 T 39/2014 zo 6. júna 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
6. februára 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojich práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 a 2 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 Tdo 55/2017 z 24. októbra 2017 a uznesením Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 To 57/2016 z 23. augusta 2016 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 39/2014
zo 6. júna 2016.
Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 3 T 39/2014 zo 6. júna 2016 bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere troch rokov
a štyroch mesiacov. Krajský súd svojím uznesením sp. zn. 1 To 57/2016 z 23. augusta 2016
zamietol sťažovateľom a prokurátorom podané odvolania proti rozsudku okresného súdu
sp. zn. 3 T 39/2014 zo 6. júna 2016. Najvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 2 Tdo 55/2017
z 24. októbra 2017 odmietol sťažovateľom podané dovolanie. K ostatnému sa sťažovateľ
vyjadril vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu.
Sťažovateľ v petite podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa , v konaní Okresného súdu Žilina vedenom pod
spisovou značkou 3T/39/2014-1061, v konaní Krajského súdu Žilina vedenom pod spisovou
značkou 1To/57/2016-1147, v konaní Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod spisovou
značkou 2Tdo/55/2017, na súdnu a inú ochranu, vyplývajúce z čl. 46 ods.(1) v spojení s ust.
čl. 17, ods. (2) prvá veta, Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6, ods. (1), ods. (2), čl. 7
ods. (1) Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, bolo porušené.
Ústavný súd ruší rozsudok Okresného súdu Žilina vedený pod spisovou značkou
3T/39/2014-1061 zo dňa 06.06.2016, Uznesenie Krajského súdu Žilina v konaní vedenom
pod spisovou značkou 1To/57/2016-1147 zo dňa 23.08.2016, Uznesenie Najvyššieho súdu
SR v konaní vedenom pod spisovou značkou 2Tdo/55/2017 zo dňa 24.10.2017 a vec vracia
Krajskému súdu Žilina na nové konanie.
Porušovateľ základného práva - Najvyšší súd Slovenskej republiky, je povinný
sťažovateľovi nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 Eur na účet sťažovateľa,
Porušovateľ základného práva - Najvyšší súd Slovenskej republiky, je povinný
nahradiť trovy konania vo výške 153,50 Eur...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie
tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde) a zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok
ochrany základných práv alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).
Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.
2 Tdo 55/2017 z 24. októbra 2017 (v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.
1 To 57/2016 z 23. augusta 2016 a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 39/2014
zo 6. júna 2016), ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. októbra 2017.
Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 6. februára 2018 (podaná na poštovú
prepravu 2. februára 2018), to znamená po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, preto
bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími v nej
obsiahnutými návrhmi sťažovateľa .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. februára 2018