Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 114/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A. R., spol. s r. o., Športová 608, Viničné,

zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -670 z 27. septembra

2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. R., spol. s r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. januára

2018 doručená sťažnosť spoločnosti A. R., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -670 z 27. septembra 2017, ktorou žiada vydať nález:

„1. Základné právo spoločnosti A. R. s. r. o., IČO:... Športová č. 608, Viničné podľa

SR na spravodlivé súdne konanie rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zrušuje a vec vracia

na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľke sa priznáva právo na náhradu trov konania.“

2. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z k nej pripojených príloh

vyplynulo, sťažovateľka bola ako žalobkyňa stranou civilného sporového konania

na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) vedeného pod sp. zn.

, v ktorom sa proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky ako žalovanej (ďalej len „žalovaná“) domáhala náhrady škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

3. K nesprávnemu úradnému postupu (zbytočným prieťahom) malo dôjsť v konaní

pred Krajským súdom v Košiciach vedenom pod sp. zn. , v ktorom sa

sťažovateľka ako žalobkyňa domáhala proti spoločnosti

(ďalej len „spoločnosť AGROKONTAKT“) zaplatenia sumy 2 249 196 Sk

(74 659,62 €). Konanie trvalo od marca 1998 do decembra 2008. Krajský súd v Košiciach

rozsudkom č. k. -161 zo 14. marca 2005 žalobe sťažovateľky

vyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom

sp. zn. zo 6. septembra 2007 prvostupňový rozsudok okrem výroku

o náhrade trov konania potvrdil. Ústavný súd nálezom č. k. -42

z 11. januára 2006 konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , priznal sťažovateľke

primerané zadosťučinenie 30 000 Sk a v postupe Krajského súdu v Košiciach vo veci

sp. zn. konštatoval nečinnosť spolu počas dvoch rokov – v obdobiach

od 29. apríla 1998 do 16. novembra 1998 (viac ako šesť mesiacov), od 4. februára 1999

do 29. septembra 1999 (viac ako sedem mesiacov), od 17. februára 2000 do 7. novembra

2000 (viac ako osem mesiacov), od 24. septembra 2002 do 12. februára 2003 (takmer päť

mesiacov). Európsky súd pre ľudské práva o sťažnosti sťažovateľky proti Slovenskej

republike č. 13960/06 rozsudkom z 9. februára 2010 rozhodol tak, že sťažnosť

na neprimeranú dĺžku konania vyhlásil za prijateľnú a konštatoval, že po rozhodnutí

ústavného súdu pokračovalo konanie neprimeranú dobu (ešte dva roky a desať mesiacov).

Sťažovateľka na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -161

zo 14. marca 2005 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

zo 6. septembra 2007 navrhla 13. decembra 2007 súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi

Borovskému vykonanie exekúcie proti spoločnosti AGROKONTAKT. Vec bola vedená

na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 0273/07 a Okresný súd Rožňava udelil súdnemu

exekútorovi poverenie 17. januára 2008. Súdny exekútor po vykonaných lustráciách

majetku povinného konštatoval, že povinný nevlastní (okrem pohľadávok vo výške

906 156,63 Sk podľa stavu k 31. decembru 2007) žiaden majetok. Okresný súd Košice I

uznesením č. k. -23 zo 7. januára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť

7. mája 2009, zrušil spoločnosť AGROKONTAKT bez likvidácie ku dňu právoplatnosti

uznesenia. Spoločnosť AGROKONTAKT bola z obchodného registra vymazaná

17. júna 2009.

4. Sťažovateľka požiadala listom z 29. júna 2009 žalovanú o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Krajského súdu

v Košiciach vo veci sp. zn. , avšak bezvýsledne. Následne podanú žalobu

sťažovateľka odôvodnila jednak tým, že v súdnom konaní, ktoré viedla proti spoločnosti

AGROKONTAKT, súdy nevyhoveli jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým

žiadala zabezpečiť vymožiteľnosť svojej pohľadávky jej zložením do úschovy súdu, napriek

tomu, že bolo evidentné, že žalovaná spoločnosť AGROKONTAKT robí opatrenia, aby sa

zbavila majetku, a jednak argumentovala tým, že svoju pohľadávku napokon nevymohla

v dôsledku prieťahov v postupe Krajského súdu v Košiciach. Sťažovateľka uplatnila

náhradu škody vo výške súm tak, ako jej boli právoplatne priznané súdnymi rozhodnutiami

proti spoločnosti AGROKONTAKT.

5. Okresný súd čiastočným rozsudkom č. k. -560 z 11. januára 2013

zaviazal žalovanú zaplatiť sťažovateľke 74 659,62 € s tým, že o zvyšku nároku

rozhodne v konečnom rozsudku. Právne posúdil vec podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Nesprávny úradný postup podľa záveru okresného

súdu spočíval v zbytočných prieťahoch v konaní Krajského súdu v Košiciach, v dôsledku

ktorého sa sťažovateľka nemohla uspokojiť z majetku spoločnosti AGROKONTAKT.

Okresný súd považoval za preukázané, že v roku 1998, ako aj v nasledujúcich rokoch

spoločnosť AGROKONTAKT mala majetok postačujúci na úhradu záväzku voči

sťažovateľke. Hoci spoločnosť AGROKONTAKT obmedzovala svoje podnikateľské

aktivity a previedla svoj hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok na iné subjekty vrátane

spriaznenej osoby, nepochybne ešte v roku 2006 mala vklad v spoločnosti

(bola jej spoločníkom) vo výške 9 100 000 Sk, a to až do 9. mája 2006, keď svoj obchodný

podiel previedla. Okresný súd vychádzal i z odborného stanoviska znalkyne

doc. Ing. Heleny Majduchovej, CSc., č. 8/2012, ktoré sa zaoberalo štruktúrou

majetku a záväzkov spoločnosti AGROKONTAKT v rokoch 1998 – 2004, v zmysle

ktorého najväčšiu časť majetku spoločnosti tvorila finančná investícia v spoločnosti

v účtovnej hodnote 9 100 000 Sk. Táto suma zodpovedala aj jej reálnej

hodnote s ohľadom na zápis výšky základného imania spoločnosti Pokiaľ

by prebehlo konanie na Krajskom súde v Košiciach bez zbytočných prieťahov, nepochybne

by aj odvolacie konanie skončilo pred rokom 2006 (t. j. celé konanie by trvalo osem rokov –

v skutočnosti trvalo desať rokov a dva roky z toho bolo obdobie zbytočných prieťahov

konštatovaných ústavným súdom, pozn.). Tým bola podľa názoru okresného súdu

preukázaná i príčinná súvislosť medzi nečinnosťou, ktorá sa prejavila prieťahmi v konaní,

a vznikom škody.

6. Na odvolanie žalovanej krajský súd uznesením č. k. -582

z 29. februára 2016 rozsudok okresného súdu č. k. -560 z 11. januára 2013

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí najprv

konštatoval, že zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou zodpovednosťou, avšak štát

zodpovedá za škodu len vtedy, ak sú súčasne splnené tri predpoklady vzniku zodpovednosti,

a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. Podľa názoru krajského súdu v konaní dosiaľ nebolo

spoľahlivo preukázané, že prieťahy spôsobené Krajským súdom v Košiciach vo veci

vedenej pod sp. zn. sú tou priamou, bezprostrednou, neprerušenou,

nesprostredkovanou príčinnou súvislosťou a že bez prieťahov by ku škode nedošlo alebo že

základnou príčinou vzniku škody, bez ohľadu na prieťahy v konaní, bola insolventnosť

spoločnosti AGROKONTAKT už v roku 1998, resp. 1999. Krajský súd uložil okresnému

súdu dokazovanie doplniť a dôkazy znova vyhodnotiť osobitne vo vzťahu príčiny

a následkov vzniku škody, teda vyhodnotiť, či príčinou vzniku škody boli prieťahy v konaní

vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. alebo nemajetnosť

spoločnosti AGROKONTAKT. Ako krajský súd uviedol, pomôckou nepochybne bude

zistenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy

má byť príčinná súvislosť zisťovaná a posúdenie, či by vymožiteľnosť práva nastala aj

vtedy, ak by konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

bolo právoplatne a vykonateľne v prospech žalobcu skončené už v roku 1998 a žalobca by

podal návrh na vykonanie exekúcie dva mesiace po nadobudnutí právoplatnosti

a vykonateľnosti exekučného titulu tak, ako sa to skutočne stalo.

7. Okresný súd rozsudkom č. k. -646 z 2. decembra 2016 žalobu

sťažovateľky zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po doplnení

dokazovania dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní

na Krajskom súde v Košiciach vedenom pod sp. zn. a nevymožiteľnosťou

pohľadávky sťažovateľky, a to bez ohľadu na to, či by konanie na Krajskom súde

v Košiciach vedené pod sp. zn. bolo právoplatne ukončené v júni 2005

alebo v júli 2003. Z doplneného dokazovania považoval okresný súd za preukázané,

že spoločnosť AGROKONTAKT v roku 2000 výrazne utlmila svoju podnikateľskú činnosť

a od roku 2001 ju už nevykonávala. V celom období rokov 1998 – 2004 bola v strate.

Od roku 2001 jej celkový majetok v takmer nezmenenej štruktúre predstavoval okolo

12 000 000 Sk a pozostával z dvoch základných zložiek, a to krátkodobých pohľadávok

a kapitálovej účasti v spoločnosti Krátkodobé pohľadávky považoval

okresný súd za nevymožiteľné, čomu nasvedčovala aj skutočnosť, že napriek tomu,

že súdny exekútor 12. mája 2008 získal informáciu o zozname pohľadávok

spoločnosti AGROKONTAKT podľa stavu k 31. decembru 2007, ktorých hodnota bola

vo výške 906 156,63 Sk, exekúcia nebola úspešná ani čiastočne. Navyše, proti spoločnosti

AGROKONTAKT bolo vedených viacero exekúcií, ktoré boli pre nemajetnosť zastavené

(konanie na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , v ktorom

poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané 30. novembra 2001 na vymoženie

sumy 4 800 Sk s príslušenstvom a exekučné konanie bolo uznesením z 26. apríla 2007

z dôvodu nemajetnosti povinného zastavené; konanie na Okresnom súde Rožňava

pod sp. zn. , v ktorom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané

30. júna 2003 na vymoženie sumy 8 840,90 Sk s príslušenstvom a exekučné konanie bolo

zastavené uznesením z 22. februára 2006 z dôvodu nemajetnosti povinného; konanie

na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. , v ktorom poverenie

na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané 7. júla 2003 na vymoženie sumy 9 532 Sk

s príslušenstvom a rovnako nebolo skončené vymožením pohľadávky). Proti spoločnosti

AGROKONTAKT mali pohľadávky viaceré subjekty a len záväzky z obchodného styku

v roku 2000 prevyšovali 5 102 000 Sk. Podľa správy Tatra banky, a. s., súdnym exekútorom

boli proti spoločnosti AGROKONTAKT vedené nielen uvedené exekúcie, ale i ďalšie,

pretože jej účet bol blokovaný v prospech exekúcií až do výšky 80 735 Sk. Kapitálová účasť

spoločnosti AGROKONTAKT v spoločnosti (investícia 9 100 000 Sk) bola

peňažným vkladom spoločníka, ktorý sa stal majetkom spoločnosti, a obchodný podiel

spoločnosti AGROKONTAKT predstavoval nepeňažnú hodnotu. Až novela Exekučného

poriadku účinná od 1. februára 2002 umožnila exekúciu na obchodný podiel. Exekúcia

obchodného podielu sa však nevykonávala jeho predajom na dražbe, veriteľ mohol získať

vyrovnací podiel povinného. Výška vyrovnacieho podielu však nemusela zodpovedať

účtovne evidovanej kapitálovej účasti spoločnosti AGROKONAKT v spoločnosti

a nepreukazuje možnosť uspokojenia pohľadávky sťažovateľky. Sťažovateľka preto

nepreukázala, že v prípade, ak by konanie na Krajskom súde v Košiciach vedené pod sp. zn.

prebiehalo bez zbytočných prieťahov a bolo by právoplatne skončené

najskôr v júli 2003, jej pohľadávka by bola v exekučnom konaní z majetku spoločnosti

AGROKONTAKT bezpečne uspokojená. Pokiaľ sťažovateľka argumentovala tým, že

v konaní pred Krajským súdom v Košiciach nebolo vyhovené jej návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, táto skutočnosť nie je významná, pretože návrh sťažovateľky

na vydanie predbežného opatrenia bol právoplatne zamietnutý, takéto rozhodnutie nikdy

nebolo zrušené a už len preto nemôže teda ísť o rozhodnutie nezákonné, ktoré by zakladalo

zodpovednosť žalovanej za škodu. Úvahy sťažovateľky o vymožiteľnosti jej pohľadávky

v prípade, ak by konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach sp. zn.

prebiehalo bez prieťahov, sú úplne hypotetické, nepodložené reálne existujúcim majetkom,

ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.

8. Proti rozsudku okresného súdu č. k. -646 z 2. decembra 2016 podala

sťažovateľka odvolanie. Zdôraznila, že Krajskému súdu v Košiciach a najvyššiemu súdu nič

nebránilo ukončiť spor najneskôr v roku 1999, pretože ako aj z odôvodnenia rozsudku

najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. septembra 2007 vyplýva, pohľadávka

sťažovateľky bola uznaná s účinkami podľa

a na vykonanie dokazovania, ktoré nariadil v konaní krajský súd nebol objektívny dôvod.

Aj ústavný súd v náleze sp. zn. konštatoval, že „nárok bol odporcom uznaný“.

Spor mohol byť aj v prípade podania odvolania spoločnosťou AGROKONTAKT

právoplatne ukončený najneskôr v druhej polovici roku 1999 a ak by odvolacie konanie

trvalo rok a tri mesiace, bol by spor právoplatne ukončený najneskôr vo februári 2000.

Sťažovateľka v odvolaní poukázala i na závery znalkyne. Ako v konaní uviedla znalkyňa,

spoločnosť AGROKONTAKT nebola predĺžená, jej vlastné imanie vykazovalo kladnú

hodnotu v celom období a či bola platobne schopná, nie je možné povedať, a to z dôvodu,

že z účtovnej závierky nie je možné zistiť, aké záväzky v dobe splatnosti boli v konkrétnom

čase. Od roku 1998 až do roku 2006 (v ktorom spoločnosť AGROKONTAKT predala

obchodný podiel spoločnosti ) mala kladné vlastné imanie a na otázku,

či nebola schopná splácať svoje splatné záväzky, znalkyňa odpovedala, že to nie je možné

určiť z údajov v súvahe. Z listinných dôkazov, ktoré sú aj súčasťou príloh odborného

stanoviska znalkyne, bolo jednoznačne preukázané, že na konci roku 1998 bol celkový

majetok spoločnosti AGROKONTAKT vo výške 44 742 000 Sk, vlastné imanie vo výške

24 191 000 Sk. Spoločnosť AGROKONTAKT dosiahla v roku 1998 tržby z predaja

investičného majetku vo výške 37 235 000 Sk a celkové záväzky spoločnosti tvorili sumu

20 551 000 Sk (vrátane záväzku voči sťažovateľke). V konaní bolo preukázané i to,

že v decembri 1998 bola finančným vkladom spoločnosti AGROKONTAKT v sume

30 178 000 Sk založená dcérska spoločnosť , z čoho je zrejmé, že v tom

čase spoločnosť AGROKONTAKT mala k dispozícii finančné prostriedky minimálne

v sume 30 178 000 Sk. Z týchto finančných prostriedkov mohla splatiť všetky svoje

záväzky. Na konci roku 1999 bol celkový majetok spoločnosti AGROKONTAKT

v sume 34 672 000 Sk, vlastné imanie v sume 23 805 000 Sk, záväzky celkom v sume

13 867 000 Sk (vrátane záväzku voči sťažovateľke, záväzky z obchodného styku boli

v sume 4 023 000 Sk). V roku 1999 predala spoločnosť AGROKONTAKT časť svojho

obchodného podielu v spoločnosti v účtovnej hodnote 5 078 000 Sk

za cenu 5 079 000 Sk, t. j. za reálnu hodnotu. V období rokov 1999 až 2001 vymohla

spoločnosť AGROKONTAKT pohľadávky celkom za 6 453 000 Sk, v roku 2001 predala

nehnuteľnosť za 2 495 000 Sk a spolu s cenou za predaj obchodného podielu vytvorila

disponibilné finančné prostriedky v sume 14 027 000 Sk. Z týchto prostriedkov sa v prípade

exekučného konania v tomto období bez akýchkoľvek pochybností dala splatiť pohľadávka

sťažovateľky. Právna úprava spôsobu vedenia exekúcie na obchodný podiel v danom čase

nie je pre vec rozhodujúca. Doručením exekučného príkazu zanikala účasť spoločníka

obchodnej spoločnosti a plnenie voči oprávnenému nastávalo na základe určenia výšky

vyrovnávacieho podielu podľa účtovnej závierky za obdobie predchádzajúce doručeniu

exekučného príkazu. Je prakticky nevýznamné, či by sa vychádzalo z účtovnej závierky

za rok 2003, 2004 alebo 2005, pretože až do polovice roku 2006 patril spoločnosti

AGROKONTAKT obchodný podiel v spoločnosti vo veľkosti 30 %.

Sťažovateľka v odvolaní poukázala i na to, že v konaní bolo preukázané, že v roku 2004

bolo vlastné imanie spoločnosti AGROKONTAKT vo výške 27 424 000 Sk, v roku 2005

bolo vo výške 27 664 000 Sk a v roku 2006 bolo vo výške 28 974 000 Sk. Uvedených 30 %

z týchto súm by zodpovedalo hodnote vyrovnávacieho podielu, ktorý by bola spoločnosť

povinná vyplatiť sťažovateľke v prípade exekúcie obchodného podielu

(v roku 2004 by to bola suma 8 299 200 Sk, ktorá presahuje sťažovateľke súdom priznanú

istinu v sume 2 249 000 Sk spolu s 18 % úrokom z omeškania a trovy konania). Neobstojí

preto názor okresného súdu, podľa ktorého výška vyrovnávacieho podielu nemá nič

spoločné s hodnotou, v akej spoločnosť AGROKONTAKT evidovala svoju kapitálovú

účasť. Okresný súd preto nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania,

ak dospel k záveru, že sťažovateľka v konaní nepreukázala existenciu reálneho majetku

spoločnosti AGROKONTAKT, z ktorého by bola uspokojená jej súdom priznaná

pohľadávka. Naopak, v konaní sťažovateľka existenciu takéhoto majetku preukázala, a to

v celom období od roku 1998 až do roku 2006.

9. Krajský súd rozsudkom č. k. -670 z 27. septembra 2017 rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanej priznal plnú náhradu trov

odvolacieho konania. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi okresného súdu,

tieto označil za priliehavé a konštatoval, že okresný súd i zákonom zodpovedajúcim

spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania. Pretože sťažovateľka

nepreukázala príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní sp. zn. spočívajúcim v prieťahoch v konaní

a vznikom škody, okresný súd správne jej žalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu

č. k. -670 z 27. septembra 2017 bol sťažovateľke doručený 20. novembra

2017.

10. Sťažovateľka sťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

rozsudkom krajského súdu č. k. -670 z 27. septembra 2017

odôvodnila tým, že hoci v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že príčinou nevymoženia

pohľadávky sťažovateľky boli zbytočné prieťahy v rozhodovaní Krajského súdu

v Košiciach v konaní sp. zn. , jej žaloba o náhradu škody bola zamietnutá.

Spor sťažovateľky proti spoločnosti AGROKONTAKT bol právne a skutkovo nenáročným

sporom, ako to konštatoval aj ústavný súd v náleze č. k. -42 z 11. januára

2006. Pri riadnom a zákonnom chode veci spor začatý v roku 1998 mal byť skončený

najneskôr v roku 2000. Pokiaľ krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu

č. k. -560 z 11. januára 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, jeho úlohou

bolo zistiť, či „základnou príčinou vzniku škody, základom bez ohľadu na prieťahy v konaní

bola insolventnosť spoločnosti AGROKONTAKT“. Použitie nevhodného termínu

„insolventnosť“ spoločnosti vydávané za meradlo schopnosti firmy uspokojiť, resp. uhradiť

súdom priznaný nárok neprípustným spôsobom odsunulo z pozornosti meradlo iné a jediné:

majetok spoločnosti. Okresný súd v ďalšom konaní, prakticky bez nových dôkazov,

vyhodnotil znalecký posudok opačne ako v predošlom rozsudku a žalobu zamietol. Dôvody

následného potvrdzujúceho rozsudku krajského súdu sú natoľko arbitrárne, že svojím

obsahom zaraďujú vec medzi výnimky zo zásady vylučujúcej ústavný súd z postavenia

ďalšej odvolacej inštancie. Ten istý dôkaz – znalecký posudok – vyhodnotili všeobecné

súdy diametrálne odlišne. Okresný súd si pri prvom rozhodovaní vo veci sťažovateľky

osvojil záver znalkyne, podľa ktorého až do polovice roku 2006 účtovná hodnota majetku

spoločnosti AGROKONTAKT postačovala na uspokojenie nároku sťažovateľky. Tento

záver má oporu v základných dokumentoch spoločnosti AGROKONTAKT (tzv. súvahách

a výsledovkách predložených príslušným Daňovým úradom Rožňava), ide o doklady

hodnoverne slúžiace pre vyrubenie daní a ich protichodná interpretácia je neobhájiteľná.

Pojem „insolventnosť“, ktorý je podstatou v poradí druhého rozsudku okresného súdu, ako

aj rozsudku krajského súdu, vyjadruje neschopnosť firmy v danom čase a množstve hradiť

svoje splatné záväzky. Neznamená súčasne, že firma ich nebude schopná uhradiť neskôr.

Ak by sme prijali takýto názor, všetky návrhy na konkurz by pre nemajetnosť suplovanú

insolvenciou museli byť zamietnuté. Spoločnosť AGROKONTAKT mala v decembri 1998

na účte finančné prostriedky vo výške 30 178 000 Sk, ktoré použila ako finančný vklad

do ňou založenej spoločnosti Spoločnosť AGROKONTAKT „vydržala“

v spore až do jeho skončenia, platila súdne poplatky za odvolania, nechala sa zastupovať

advokátom – je absurdná predstava, že by to robila, keby si bola vedomá, že jej niet čo

zobrať. Neprimerane dlhé súdne konanie jej však umožnilo vykonať postupne kroky, ktoré

k tomu potrebovala. Hoci ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti, nie však

zákonnosti, táto zásada pripúšťa výnimku v prípade, keď je všeobecným súdom zvolená

interpretácia právnych predpisov neodôvodnená až do takej miery, že by to mohlo mať

za následok porušenie práva na súdnu ochranu podľa .

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

13. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1

a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 .

15. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Podľa tohto ustanovenia každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

17. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , ,

).

18. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ,

, ).

19. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie

je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť

všeobecných súdov.

20. Ako zo sťažnosti vyplýva, k porušeniu základného práva na súdnu ochranu

podľa rozsudkom krajského súdu č. k. -670

z 27. septembra 2017 malo dôjsť v dôsledku nedostatočne a nesprávne zisteného

skutkového stavu veci, ktorý bol krajským súdom navyše arbitrárne posúdený, čo viedlo

k potvrdeniu rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľky napriek tomu,

že pre potvrdenie rozsudku okresného súdu neboli podľa presvedčenia sťažovateľky splnené

zákonné podmienky.

21. Krajský súd rozsudok č. k. -670 z 27. septembra 2017 odôvodnil

takto:

«Ako už odvolací súd uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. 2. 2016,

č. k. -582, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je objektívnou zodpovednosťou a je daná vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky

zodpovednosti a to 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto

podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Súd prvej inštancie v konaní, po zrušení jeho

predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom, zisťoval, či existuje príčinná súvislosť

medzi konštatovanými prieťahmi v konaní a škodou, ktorá v ich dôsledku mala žalobcovi

vzniknúť. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie konštatoval,

že v konaní nebola preukázaná, a to bez akýchkoľvek pochybností, priama, bezprostredná,

neprerušená a nesprostredkovaná príčinná súvislosť medzi prieťahmi spôsobenými v konaní

vedenom na Krajskom súde Košiciach pod sp. zn. a škodou, ktorá mala

žalobcovi vzniknúť v dôsledku absencie možnosti úspešne vymôcť svoj súdom priznaný

nárok.

K odvolacej námietke žalobcu, podľa ktorej sa súd prvej inštancie dôsledne neriadil

právnym názorom odvolacieho súdu a neskúmal, či už v roku 1998 a 1999 bola spoločnosť

, insolventná, odvolací súd

poukazuje na vyjadrenie znalkyne doc. Ing. Heleny Majduchovej, CSc., na pojednávaní

konanom dňa 2. 12. 2016, ktorá na totožnú otázku žalobcu uviedla, že insolvencia ako

ekonomická kategória neexistuje. Existuje iba pojem predĺžená firma alebo platobne

neschopná, pričom ide o dva rôzne pojmy. Predĺžená firma je taká, keď stav majetku je

menší ako stav záväzkov, t. z. vlastné imanie firmy je záporné. Platobne neschopná je firma,

ktorá nie je schopná v danom čase a množstve hradiť svoje záväzky. Pre posúdenie

platobnej schopnosti sa porovnáva stav obežných aktív ku krátkodobým záväzkom.

V prípade spoločnosti ,

v celom analyzovanom období (roky 1998 až 2004) bol stav obežného majetku menší ako

stav krátkodobých záväzkov, teda ak by spoločnosť predala celý svoj obežný majetok,

t. z. speňažila všetky svoje zásoby, vymohla by všetky svoje pohľadávky a vyčerpala celú

peňažnú hotovosť na účtoch, nemohla by zaplatiť svoje krátkodobé záväzky. Znalkyňa

zároveň uviedla, že spoločnosť

, bola v strate celé analyzované obdobie. Podľa záverov odborného stanoviska

č. 8/2012, vypracovaného vypočutou znalkyňou, rok 1998 bol v spoločnosti

najaktívnejším rokom, kedy

spoločnosť vlastnila najväčšiu účtovnú hodnotu majetku, dosahovala najväčšie výnosy, ale

dosiahla aj najväčšiu stratu. Podľa odborného stanoviska však účtovné hodnoty nemusia

vyjadrovať ich reálnu objektivizovanú hodnotu. Zároveň je treba uviesť, že dominantnú časť

tohto majetku (v účtovnej hodnote 44. 742. 000,- Sk) tvorila finančná investícia

do spoločnosti , a to vo výške 30. 178. 000,- Sk (obchodný podiel

v spoločnosti, spoločnosť sa stala spoločníkom 9. 12. 1998). Podľa odvolateľa, aj exekúciou

obchodného podielu spoločnosti

v spoločnosti , mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Na túto

odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie (bod 33. odôvodnenia rozhodnutia), v ktorom sa súd podrobne vysporiadal,

spolu s odkazom na ustanovenia o exekútoroch a exekučnej

činnosti, s možnosťou exekúcie obchodného podielu spoločnosti, a to až po 1. 2. 2002,

prijatím účinného od 1. 2. 2002, ktorý novelizoval zákon č.

o exekútoroch a exekučnej činnosti.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie opiera svoj záver o absencii

príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcim

v konštatovaných prieťahoch v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach,

sp. zn. , a vznikom škody, o vykonané dokazovanie, predmetom ktorého bolo

aj zistenie majetkových pomerov spoločnosti

, predovšetkým o odborné stanovisko a vyjadrenia

znalkyne doc. Ing. Heleny Majduchovej, CSc. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením

v konaní ustanovil znalca na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné

znalosti. Odvolací súd poukazuje aj na to, že súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť

odborných záverov znalca, lebo k tomu nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej

miere, aby mohol toto preskúmanie zodpovedne urobiť. Dôkaz znaleckým posudkom je súd

oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v ustanovení , hodnoteniu súdu

však nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, súd hodnotí

presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie

znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky zo dňa 28. 5. 2002, sp. zn. ).

K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd, poukazujúc na uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. , uvádza, že

„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými

námietkami strán sporu, ktoré mali s posúdením predmetu sporu priamu súvislosť

a dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , t.j. každý dôkaz jednotlivo aj

v ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie zároveň postupoval podľa ustanovenia

v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym

názorom ktorého je viazaný.»

22. Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského

súdu č. k. -670 z 27. septembra 2017 dospel k záveru, že krajský súd dal jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akých dôvodov zamietnutie žaloby sťažovateľky

okresným súdom zodpovedalo skutkovým zisteniam okresného súdu, ako aj na otázku,

akými úvahami bol krajský súd vedený pri vyslovení záveru o tom, že sťažovateľka

neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach, pokiaľ

ide o príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a prieťahmi v konaní pred Krajským súdom

v Košiciach.

23. Ako z odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. -670

z 27. septembra 2017 (ako aj z uznesenia krajského súdu č. k. -582

z 29. februára 2016) vyplýva, bolo procesnou povinnosťou sťažovateľky pre svoj úspech

v konaní preukázať, že ňou uplatnená škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom Krajského súdu v Košiciach: „Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie

(delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom

slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou

a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom (bezprostredným) tejto príčiny. Nestačí iba

pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú

súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto

nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku

škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok

nevznikol. Základom je úvaha [test (conditio sine qua non) spoločný pre takmer všetky

právne systémy Európskej únie], či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by

tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej

súvislosti príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy,

obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.

Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.“

Tieto právne závery krajského súdu v plnom rozsahu zodpovedajú ustálenej súdnej praxi

(ktorú zhrnul i krajský súd odkazom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

R 21/1992, R 7/1979).

24. Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že nebolo namieste zaoberať sa iba otázkou

„insolventnosti“ spoločnosti AGROKONTAKT, pretože takýto prístup „neprípustným

spôsobom odsunul z pozornosti meradlo iné a jediné: majetok spoločnosti“. Ako

z odôvodnenia rozsudku okresného súdu č. k -646 z 2. decembra 2016

a z odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. -670 z 27. septembra 2017

vyplýva, všeobecné súdy sa vo veci sťažovateľky nezaoberali iba o otázkou

„insolventnosti“ spoločnosti AGROKONTAKT, ale naopak, reagujúc na argumentáciu

sťažovateľky sa zaoberali jej celkovou ekonomickou situáciou v podstate za obdobie

v takom rozsahu, ako to žiadala sťažovateľka. Všeobecné súdy konštatovali (s odkazom

na záver znalkyne), že stav obežného majetku spoločnosti AGROKONTAKT v celom

analyzovanom období bol menší ako stav krátkodobých záväzkov, a teda ani v prípade,

ak by predala celý svoj obežný majetok, vymohla by všetky svoje pohľadávky a vyčerpala

celú peňažnú hotovosť na účtoch, nemohla zaplatiť svoje krátkodobé záväzky, a navyše,

spoločnosť AGROKONTAKT bola v strate celé analyzované obdobie. Tento prístup

všeobecných súdov neodsunul z ich pozornosti (ako to uvádza sťažovateľka) iné meradlo,

a to majetok spoločnosti. Tento však nebolo ani podľa názoru ústavného súdu možné

zredukovať iba na záver o tom, že spoločnosť AGROKONTAKT bola spoločníkom

v spoločnosti Iba celkovým posúdením stavu spoločnosti

AGROKONTAKT bolo možné dať odpoveď na otázku, či tu je nevyhnutná vecná súvislosť

príčiny a následku, ktorú nebolo možné riešiť iba vo všeobecnej rovine úvahy

odhadovaného primeraného času rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a času prevodu

obchodného podielu spoločnosti AGROKONTAKT v spoločnosti , resp.

možného uspokojenia sa z neho sťažovateľkou v exekúcii. Správne a výstižne sa preto

okresný súd zaoberal celkovým stavom záväzkov spoločnosti AGROKONTAKT, ale aj

osudom iných exekučných konaní začatých proti spoločnosti AGROKONTAKT v období,

v ktorom by exekučné konania mohla začať podľa svojich tvrdení aj sťažovateľka, ak by

v konaní pred Krajským súdom v Košiciach k prieťahom nedošlo. Pokiaľ všetky takto

zistené a v konaní preukázané skutočnosti zhodnotili všeobecné súdy aj za pomoci

odborného posúdenia veci znalcom so záverom, podľa ktorého sťažovateľka dôkazné

bremeno neuniesla, tento záver sa ústavnému súdu javí priliehavý a zodpovedajúci

požiadavke spravodlivého posúdenia a rozhodnutia veci. Zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom je presne definovanou objektívnou

zodpovednosťou, ktorá nastupuje iba za splnenia zákonom stanovených predpokladov, jej

úlohou nie je bez splnenia týchto zákonných podmienok umožniť alternatívne uspokojenie

pohľadávok veriteľom zo strany štátu, ktoré im neboli uhradené ich dlžníkmi vo sfére

súkromného práva. Pokiaľ sťažovateľka nepreukázala, že protiprávne konanie (nesprávny

úradný postup) bolo príčinou a vznik škody bezprostredným následkom tejto príčiny,

dôkazné bremeno neuniesla, pretože tak ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe, iba

pravdepodobnosť príčinnej súvislosti nepostačuje; príčinnú súvislosť treba vždy spoľahlivo

preukázať.

25. Pretože ani ústavný súd nepovažoval z týchto dôvodov právny názor krajského

súdu vyslovený v rozsudku č. k. -670 z 27. septembra 2017, ktorým odôvodnil

potvrdenie rozsudku okresného súdu č. k -646 z 2. decembra 2016 z dôvodu

jeho vecnej správnosti, za arbitrárny, svojvoľný či popierajúci účel a zmysel právnej úpravy

zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom, sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

26. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2018