Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 602/2017
PDF · 153.78 KB
No categories available
I. ÚS 602/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2018 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana
Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,
zastúpenej advokátkou , , vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 288/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 288/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 288/2013 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú
j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 602/2017-11 z 5. decembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 288/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania
vedeného na okresnom súde od 20. decembra 2013. V tomto konaní sa sťažovateľka
žalobou domáha ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie podľa § 9a zákona č. 365/2004
Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov pre väčšiu skupinu rómskych žien pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
z dôvodu ich rómskeho etnického pôvodu. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že hoci
v čase podania sťažnosti ústavnému súdu napadnuté konanie trvalo už tri a pol roka,
okresný súd vo veci stále nerozhodol a vykonal len jedno pojednávanie, aj to skoro po troch
rokoch od začatia konania. Sťažovateľka tiež uvádza, že na každú výzvu súdu reagovala
obratom, a preto k neprimeranej dĺžke napadnutého konania neprispela. Postup okresného
súdu hodnotí sťažovateľka aj ako nesústredený, pretože napríklad návrh žalovaného
v 3. rade na vykonanie dokazovania z 21. októbra 2016 bol doručený jej právnej zástupkyni
až 4. mája 2017, teda po vyše šiestich mesiacoch.
3. Vzhľadom na priebeh, ako aj doterajšiu dĺžku napadnutého konania sťažovateľka
navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu
v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a zároveň aby jej bolo priznané
zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhrada trov konania
vo výške 312,34 €.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu
listom doručeným ústavnému súdu 12. februára 2018, v ktorom uviedol chronológiu
procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní a tiež záver, že postupom okresného
súdu nedošlo k prieťahom v konaní a k namietanému porušeniu označených práv
sťažovateľky. Súčasťou listu bolo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne.
Zároveň v liste uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania;
sťažovateľka sa 12. januára 2018 totožne vyjadrila prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne.
5. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu
k namietaným prieťahom. Následne ústavný súd pristúpil k posúdeniu napadnutého konania
z hľadiska tvrdeného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
10. Keďže konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu
vychádzala z dikcie ustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.
Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok
a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania
v čl. 17. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť
rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne § 100 ods. 1 OSP).
11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
12.1 Predmetom napadnutého konania je ochrana pred diskrimináciou skupiny
rómskych žien, ktorej sa sťažovateľka domáha v zmysle § 9a antidiskriminačného zákona.
Po právnej stránke ide o štandardnú vec tvoriacu súčasť občianskoprávnej agendy súdov.
Napadnuté konanie sa nevyznačuje nadmernou právnou zložitosťou, ktorú navyše
ani nenamietal predseda okresného súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti. Nadmernú
zložitosť veci nenamietala ani samotná zákonná sudkyňa vo vyjadrení, ktoré bolo
ústavnému súdu doručené spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu.
12.2 Ústavný súd ďalej posudzoval správanie sťažovateľky z hľadiska vplyvu
na priebeh konania. Ústavný súd nezistil v postupe či správaní sťažovateľky žiadne
skutočnosti, ktoré by jej bolo potrebné pripísať na ťarchu. Sťažovateľka primerane rýchlo
reagovala na výzvy súdu. Ani predseda okresného súdu vo vyjadrení nenamietal správanie
sťažovateľky ako dôvod celkovej dĺžky napadnutého konania.
12.3 Napokon posúdil ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov
samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka podala žalobu
na okresnom súde 20. decembra 2013. V priebehu prvej polovice roku 2014 okresný súd
vykonával úkony súvisiace so zaplatením súdneho poplatku za návrh, doručovaním návrhu
žalovaným v 1., 2. a 3. rade a následne doručovaním vyjadrení žalovaných sťažovateľke.
V ďalšom období až do 19. mája 2016; teda v období dvoch rokov bol súd nečinný
a nevykonal žiaden úkon. Okresný súd nariadil prvý termín pojednávania
na 27. september 2016. Ďalší termín pojednávania bol určený na 31. január 2017, avšak
18. januára 2017 súd zrušil tento termín pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti
zákonnej sudkyne. Z tohto dôvodu došlo k zmene zákonnej sudkyne, pretože 21. marca
2017 bola vec pridelená sudkyni , 23. mája 2017 bola pridelená
až napokon 7. novembra 2017 bola vec opätovne pridelená
. Okresný súd úpravou z 11. januára 2018 požiadal o výsluch
svedkov dožiadaným súdom v Prešove.
13. V posudzovanej veci je primárne neprehliadnuteľné, že konanie o ochrane
pred diskrimináciou pred okresným súdom trvá už od 20. decembra 2013 doteraz, teda
za vyše štyri roky nie je meritórne rozhodnuté. V tomto období okresný súd vykonal len
jedno pojednávanie, pričom sťažovateľka, ako aj účastníci konania na strane žalovaných
postupovali v súčinnosti so súdom, teda nesťažovali priebeh konania. Postup súdu, no
najmä obdobie nečinnosti súdu nemožno odôvodňovať nedostatočným personálnym
obsadením súdu či zmenou sudcu pre ochorenie, lebo je povinnosťou štátu, aby organizoval
svoje súdnictvo tak, že princípy zakotvené v ústave a dohovore budú rešpektované.
14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru
(napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02), podľa ktorej nadmerné množstvo
vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika
nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších
pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej
neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu,
jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva
teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné
porušovanie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
15. Ústavný súd zároveň pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená
a neefektívna činnosť sudcu môže zapríčiniť porušenie práv garantovaných čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak takáto činnosť nesmerovala na odstránenie právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka obrátila na okresný súd,
aby o nich rozhodol (I. ÚS 56/2016).
16. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti hodnotené v bode 12.1 až 12.3 ústavný
súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku rozhodnutia).
17. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov
(bod 2 výroku rozhodnutia).
18. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo
priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktorú odôvodňuje tým,
že sa v napadnutom konaní domáhala ochrany pred diskriminačným konaním voči väčšej
skupine rómskych žien, ktorá je v rozpore s verejným záujmom. Preto je nepochybne
namieste, aby bola ochrana práv poskytnutá v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.
Neprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov znamená ohrozenie viery sťažovateľky
a aj skupiny, v prospech ktorej sa ochrany domáha na riadne a účinné fungovanie systému
súdnej ochrany. Sťažovateľka tiež poukázala na neprimeranú dĺžku konania,
ako aj charakter spôsobených prieťahov, ku ktorým došlo nekonaním súdu.
19. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľky, hodnotenie jej správania v tomto náleze
(bod 12.2) a tiež aj iné okolnosti danej veci (postup okresného súdu a obdobie jeho
nečinnosti, celkovú dĺžku konania, predmet konania a jeho význam pre sťažovateľku
ako skupinu, v prospech ktorej sa ochrany v napadnutom konaní domáha) ústavný súd
rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € (bod 3 výroku rozhodnutia).
20. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol
aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym
zastupovaním advokátkou .
Sťažovateľka uplatnila v petite sťažnosti úhradu trov konania spolu v sume 312,34 €.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti)
uskutočnené v roku 2017. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2017 bola 147,33 € a hodnota režijného paušálu bola 8,84 €. Trovy
konania tak predstavujú v takomto prípade sumu 312,34 €. Ústavný súd preto v súlade
s § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde priznal ich náhradu v celej požadovanej výške.
21. Okresný súd je povinný zaplatiť túto sumu na účet právnej zástupkyne
sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 CSP) (bod 4 výroku rozhodnutia).
22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. marca 2018