Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 602/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej, sudcu Petra Brňáka a sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou , , vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov), ktorú

j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 5. decembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania

vedeného na okresnom súde od 20. decembra 2013. V tomto konaní sa sťažovateľka

žalobou domáha ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie podľa

Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších

predpisov pre väčšiu skupinu rómskych žien pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

z dôvodu ich rómskeho etnického pôvodu. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že hoci

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu napadnuté konanie trvalo už tri a pol roka,

okresný súd vo veci stále nerozhodol a vykonal len jedno pojednávanie, aj to skoro po troch

rokoch od začatia konania. Sťažovateľka tiež uvádza, že na každú výzvu súdu reagovala

obratom, a preto k neprimeranej dĺžke napadnutého konania neprispela. Postup okresného

súdu hodnotí sťažovateľka aj ako nesústredený, pretože napríklad návrh žalovaného

v 3. rade na vykonanie dokazovania z 21. októbra 2016 bol doručený jej právnej zástupkyni

až 4. mája 2017, teda po vyše šiestich mesiacoch.

3. Vzhľadom na priebeh, ako aj doterajšiu dĺžku napadnutého konania sťažovateľka

navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu

v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a zároveň aby jej bolo priznané

zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhrada trov konania

vo výške 312,34 €.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu

listom doručeným ústavnému súdu 12. februára 2018, v ktorom uviedol chronológiu

procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní a tiež záver, že postupom okresného

súdu nedošlo k prieťahom v konaní a k namietanému porušeniu označených práv

sťažovateľky. Súčasťou listu bolo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne.

Zároveň v liste uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania;

sťažovateľka sa 12. januára 2018 totožne vyjadrila prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne.

5. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu

k namietaným prieťahom. Následne ústavný súd pristúpil k posúdeniu napadnutého konania

z hľadiska tvrdeného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

10. Keďže konanie začalo za účinnosti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu

vychádzala z dikcie ustanovenia , ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil

a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania

v . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne ).

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

12.1 Predmetom napadnutého konania je ochrana pred diskrimináciou skupiny

rómskych žien, ktorej sa sťažovateľka domáha v zmysle § 9a antidiskriminačného zákona.

Po právnej stránke ide o štandardnú vec tvoriacu súčasť občianskoprávnej agendy súdov.

Napadnuté konanie sa nevyznačuje nadmernou právnou zložitosťou, ktorú navyše

ani nenamietal predseda okresného súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti. Nadmernú

zložitosť veci nenamietala ani samotná zákonná sudkyňa vo vyjadrení, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu.

12.2 Ústavný súd ďalej posudzoval správanie sťažovateľky z hľadiska vplyvu

na priebeh konania. Ústavný súd nezistil v postupe či správaní sťažovateľky žiadne

skutočnosti, ktoré by jej bolo potrebné pripísať na ťarchu. Sťažovateľka primerane rýchlo

reagovala na výzvy súdu. Ani predseda okresného súdu vo vyjadrení nenamietal správanie

sťažovateľky ako dôvod celkovej dĺžky napadnutého konania.

12.3 Napokon posúdil ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka podala žalobu

na okresnom súde 20. decembra 2013. V priebehu prvej polovice roku 2014 okresný súd

vykonával úkony súvisiace so zaplatením súdneho poplatku za návrh, doručovaním návrhu

žalovaným v 1., 2. a 3. rade a následne doručovaním vyjadrení žalovaných sťažovateľke.

V ďalšom období až do 19. mája 2016; teda v období dvoch rokov bol súd nečinný

a nevykonal žiaden úkon. Okresný súd nariadil prvý termín pojednávania

na 27. september 2016. Ďalší termín pojednávania bol určený na 31. január 2017, avšak

18. januára 2017 súd zrušil tento termín pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti

zákonnej sudkyne. Z tohto dôvodu došlo k zmene zákonnej sudkyne, pretože 21. marca

2017 bola vec pridelená sudkyni , 23. mája 2017 bola pridelená

až napokon 7. novembra 2017 bola vec opätovne pridelená

. Okresný súd úpravou z 11. januára 2018 požiadal o výsluch

svedkov dožiadaným súdom v Prešove.

13. V posudzovanej veci je primárne neprehliadnuteľné, že konanie o ochrane

pred diskrimináciou pred okresným súdom trvá už od 20. decembra 2013 doteraz, teda

za vyše štyri roky nie je meritórne rozhodnuté. V tomto období okresný súd vykonal len

jedno pojednávanie, pričom sťažovateľka, ako aj účastníci konania na strane žalovaných

postupovali v súčinnosti so súdom, teda nesťažovali priebeh konania. Postup súdu, no

najmä obdobie nečinnosti súdu nemožno odôvodňovať nedostatočným personálnym

obsadením súdu či zmenou sudcu pre ochorenie, lebo je povinnosťou štátu, aby organizoval

svoje súdnictvo tak, že princípy zakotvené v ústave a dohovore budú rešpektované.

14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru

(napr. , alebo ), podľa ktorej nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Personálne obsadenie súdu,

jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva

teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné

porušovanie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

15. Ústavný súd zároveň pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená

a neefektívna činnosť sudcu môže zapríčiniť porušenie práv garantovaných čl. 48 ods. 2

a dohovoru, ak takáto činnosť nesmerovala na odstránenie právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka obrátila na okresný súd,

aby o nich rozhodol ().

16. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti hodnotené v bode 12.1 až 12.3 ústavný

súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku rozhodnutia).

17. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd prikázal okresnému súdu podľa a

písm. a) konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku rozhodnutia).

18. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo

priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktorú odôvodňuje tým,

že sa v napadnutom konaní domáhala ochrany pred diskriminačným konaním voči väčšej

skupine rómskych žien, ktorá je v rozpore s verejným záujmom. Preto je nepochybne

namieste, aby bola ochrana práv poskytnutá v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov.

Neprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov znamená ohrozenie viery sťažovateľky

a aj skupiny, v prospech ktorej sa ochrany domáha na riadne a účinné fungovanie systému

súdnej ochrany. Sťažovateľka tiež poukázala na neprimeranú dĺžku konania,

ako aj charakter spôsobených prieťahov, ku ktorým došlo nekonaním súdu.

19. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľky, hodnotenie jej správania v tomto náleze

(bod 12.2) a tiež aj iné okolnosti danej veci (postup okresného súdu a obdobie jeho

nečinnosti, celkovú dĺžku konania, predmet konania a jeho význam pre sťažovateľku

ako skupinu, v prospech ktorej sa ochrany v napadnutom konaní domáha) ústavný súd

rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € (bod 3 výroku rozhodnutia).

20. Ústavný súd napokon podľa rozhodol

aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym

zastupovaním advokátkou .

Sťažovateľka uplatnila v petite sťažnosti úhradu trov konania spolu v sume 312,34 €.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti)

uskutočnené v roku 2017. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2017 bola 147,33 € a hodnota režijného paušálu bola 8,84 €. Trovy

konania tak predstavujú v takomto prípade sumu 312,34 €. Ústavný súd preto v súlade

s priznal ich náhradu v celej požadovanej výške.

21. Okresný súd je povinný zaplatiť túto sumu na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení

s ) (bod 4 výroku rozhodnutia).

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2018