Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 717/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2018 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , zastúpenej spoločnosťou

VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Júlia Vestenická, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov) na účet

spoločnosti VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 28. novembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn (ďalej tiež „napadnuté konanie“).

2. Následne ústavný súd 15. decembra 2017 vyzval krajský súd, aby sa vyjadril

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené 8. januára 2018. V jeho

prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedu krajského súdu a zberný spis krajského súdu bol

ústavnému súdu doručený 15. januára 2018, ktorý v podstatnom uviedol, že „bola dňa

18. 08. 2014 daná vec sp. zn. predložená odvolaciemu súdu na prejednanie

odvolania...

Vec sp. zn. bola daná na vyhlásenie rozhodnutia bez nariadenia

ústneho pojednávania na deň 10. 01. 2018.“.

4. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci odvolacieho

konania došlo viackrát k zmene členov senátu, a vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania vo veci. Zberný spis krajského súdu bol ústavnému súdu doručený 5. júna

2017.

5. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

9. marca 2018 vyjadrila súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní

pred ústavným súdom.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

16. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

navrhovateľkou a domáhala sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode

manželstva, obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva,

preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

Tá nebola ani tvrdená zo strany krajského súdu.

17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré by

prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného krajského súdu.

19. Ústavný súd konštatuje, že návrh v predmetnej veci bol na okresnom súde

podaný sťažovateľkou ešte v roku 2008 a k odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa

sťažovateľka písomne vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu 7. mája 2014, pričom

odvolacie konanie na krajskom súde začalo 18. augusta 2014 doručením súdneho spisu

krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaním. Vychádzajúc z vyjadrenia krajského

súdu, ktorý konštatuje, že „nešlo o konanie vyžadujúce osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť

v zmysle Osobitných zásad pre všetky úseky Krajského súdu v Bratislave“, nemožno

považovať tento argument za akceptovateľný už aj vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého

konania, ako aj na okolnosti prípadu. Rozhodnutie o podanom odvolaní vo veci malo

pre sťažovateľku existenčný význam z hľadiska zabezpečovania svojho bývania, keďže

spoločný byt pripadol rozvedenému manželovi a ten bol zaviazaný na zaplatenie

zodpovedajúcej sumy.

20. S ohľadom na tieto skutočnosti a fakt, že o odvolaní krajský súd rozhodol po vyše

troch rokoch a štyroch mesiacov, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd v napadnutom

konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto konštatuje, že postupom

krajského súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

21. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že krajský súd už o odvolaní rozhodol

rozsudkom a spis vrátil okresnému súdu na ďalší postup, čím odvolacie konanie

pred krajským súdom skončilo, ústavný súd už krajskému súdu neprikázal, aby vo veci

vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III.

22. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

23. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

24. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

26. Vzhľadom na celkovú dĺžku odvolacieho konania vedeného krajským súdom

prihliadajúc na skutočnosť, že návrh vo veci bol podaný na okresnom súde ešte v roku

2008, berúc do úvahy predmet konania, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného

prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 2 výroku nálezu).

27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľky si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 374,80 €.

28. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

29. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2016 v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 147,33 €. Ďalej

má právna zástupkyňa sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden

úkon podľa vyhlášky a keďže je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena a sa

zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.

30. Suma uplatnenej náhrady trov konania neprevyšovala sumu vypočítanú ústavným

súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v požadovanej sume

374,80 €.

31. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2018