Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 717/2017
PDF · 155.1 KB
No categories available
III. ÚS 717/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2018 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
o sťažnosti , , zastúpenej spoločnosťou
VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava, v mene
ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Júlia Vestenická, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 436/2014 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 436/2014
p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania
v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov) na účet
spoločnosti VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, Bratislava,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 717/2017-13 z 28. novembra 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn 3 Co 436/2014 (ďalej tiež „napadnuté konanie“).
2. Následne ústavný súd 15. decembra 2017 vyzval krajský súd, aby sa vyjadril
k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.
3. Vyjadrenie krajského súdu bolo ústavnému súdu doručené 8. januára 2018. V jeho
prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedu krajského súdu a zberný spis krajského súdu bol
ústavnému súdu doručený 15. januára 2018, ktorý v podstatnom uviedol, že „bola dňa
18. 08. 2014 daná vec sp. zn. 50C/292/2008 predložená odvolaciemu súdu na prejednanie
odvolania...
Vec sp. zn. 3 Co 436/2014 bola daná na vyhlásenie rozhodnutia bez nariadenia
ústneho pojednávania na deň 10. 01. 2018.“.
4. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci odvolacieho
konania došlo viackrát k zmene členov senátu, a vyjadril súhlas s upustením od ústneho
pojednávania vo veci. Zberný spis krajského súdu bol ústavnému súdu doručený 5. júna
2017.
5. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu
9. marca 2018 vyjadrila súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní
pred ústavným súdom.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
11. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza
zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
14. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Zb. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
16. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka
navrhovateľkou a domáhala sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode
manželstva, obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva,
preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
Tá nebola ani tvrdená zo strany krajského súdu.
17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré by
prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného krajského súdu.
19. Ústavný súd konštatuje, že návrh v predmetnej veci bol na okresnom súde
podaný sťažovateľkou ešte v roku 2008 a k odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa
sťažovateľka písomne vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu 7. mája 2014, pričom
odvolacie konanie na krajskom súde začalo 18. augusta 2014 doručením súdneho spisu
krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaním. Vychádzajúc z vyjadrenia krajského
súdu, ktorý konštatuje, že „nešlo o konanie vyžadujúce osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť
v zmysle Osobitných zásad pre všetky úseky Krajského súdu v Bratislave“, nemožno
považovať tento argument za akceptovateľný už aj vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého
konania, ako aj na okolnosti prípadu. Rozhodnutie o podanom odvolaní vo veci malo
pre sťažovateľku existenčný význam z hľadiska zabezpečovania svojho bývania, keďže
spoločný byt pripadol rozvedenému manželovi a ten bol zaviazaný na zaplatenie
zodpovedajúcej sumy.
20. S ohľadom na tieto skutočnosti a fakt, že o odvolaní krajský súd rozhodol po vyše
troch rokoch a štyroch mesiacov, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd v napadnutom
konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto konštatuje, že postupom
krajského súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
21. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že krajský súd už o odvolaní rozhodol
rozsudkom a spis vrátil okresnému súdu na ďalší postup, čím odvolacie konanie
pred krajským súdom skončilo, ústavný súd už krajskému súdu neprikázal, aby vo veci
vedenej pod sp. zn. 3 Co 436/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
III.
22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
23. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
24. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 10 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.
25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
26. Vzhľadom na celkovú dĺžku odvolacieho konania vedeného krajským súdom
prihliadajúc na skutočnosť, že návrh vo veci bol podaný na okresnom súde ešte v roku
2008, berúc do úvahy predmet konania, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného
prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).
27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
sťažovateľky si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 374,80 €.
28. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
29. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2016 v sume 884 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 (príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 147,33 €. Ďalej
má právna zástupkyňa sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,84 € za jeden
úkon podľa vyhlášky a keďže je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, odmena a sa
zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.
30. Suma uplatnenej náhrady trov konania neprevyšovala sumu vypočítanú ústavným
súdom, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v požadovanej sume
374,80 €.
31. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 255 ods. 1
CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).
32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2018