Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 92/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , a ,

zastúpených advokátkou JUDr. Tatianou Madajovou, Heydukova 16, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

ako aj čl. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. z 12. novembra 2014, rozsudkom

Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 11. mája 2016 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. septembra 2017 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť a vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a podľa

čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 1 a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 11. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. septembra 2017 p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 11. mája 2016.

3. V prevyšujúcej časti sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. decembra 2017 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa

(ďalej len ,a“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva na súdnu ochranu podľa

a listiny, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 12. novembra 2014, rozsudkom Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. mája 2016 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 28. septembra 2017.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia boli účastníkmi

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. o určenie neplatnosti

právnych úkonov a o vlastnícke práva k nehnuteľnosti. Sťažovatelia vystupovali

v procesnom postavení žalovaných v 2. a 3. rade, pretože boli vlastníkmi nehnuteľností

zapísaných na , katastrálne územie , ako parcely registra

(ďalej len „nehnuteľnosti“), ktoré pôvodne patrili žalobcovi.

Podstata sporu vyplývala z toho, že žalobca uzatvoril 12. augusta 2005

so spoločnosťou (pôvodne žalovaný v 1. rade) zmluvu o úvere,

ako aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej len

„zmluva“). Pretože žalobca nesplnil dohodnuté zmluvné povinnosti, žalovaný v 1. rade

realizoval výkon zabezpečovacieho prevodu práva a odpredal predmetné nehnuteľnosti

žalovanému vo 4. rade, ktorý ich následne predal sťažovateľom. Okresný súd v rámci

predbežnej otázky posúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade

z 12. augusta 2005 ako absolútne neplatnú, pretože v nej absentovala náležitosť –

dojednanie, akým spôsobom má byť dlžníkovi (žalobcovi, pozn.) zabezpečené vydanie tzv.

hyperochy, a z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pretože predmet zabezpečenia úveru bol

hodnotnejší ako poskytnutý úver. S poukazom na uvedené boli posúdené ako neplatné aj

ostatné nadväzujúce zmluvy, t. j. kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným

vo 4. rade, ako aj kúpna zmluva medzi žalovaným vo 4. rade a sťažovateľmi, pretože

žalovaný v 1. rade sa nestal vlastníkom nehnuteľností, a preto nemohol ďalej previesť

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Preto okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom

sp. zn. z 12. novembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že

prvým a druhým výrokom konanie proti žalovanému v 1. rade a konanie o vzájomnom

návrhu žalovaného v 1. rade proti žalobcovi zastavil, tretím výrokom zamietol žalobu proti

žalovanému vo 4. rade, štvrtým výrokom určil, že vlastníkom nehnuteľností je žalobca,

piatym výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a šiestym výrokom rozhodol o trovách

konania.

3. Proti rozsudku okresného súdu v rozsahu štvrtého výroku, ktorým bolo určené

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, podali sťažovatelia odvolanie z dôvodov, že

(i) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, (ii) súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a (iii) rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O odvolaní rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 11. mája 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

ktorým rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

potvrdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi

závermi okresného súdu obsiahnutými v odôvodnení jeho rozsudku. Sťažovatelia podali

proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 28. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) tak,

že dovolanie odmietol z dôvodu podľa

(ďalej len „CSP“).

4. Sťažovatelia namietajú, že okresný súd a ani krajský súd sa nezaoberali otázkou

dobromyseľnosti sťažovateľov pri nadobúdaní nehnuteľností, resp. ju považovali

za irelevantnú. Sťažovatelia poukázali na tieto skutočnosti:

„Nie je sporné, že vlastnícke právo k predmetným Nehnuteľnostiam nadobudli

Sťažovatelia na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 04.06.2007 (ďalej len „Kúpna zmluva")

od Žalovaného v 4. rade. V čase uzavretia Kúpnej zmluvy vychádzali zo zápisov v

a nemali žiadne informácie, ktoré by spochybňovali vlastnícke právo

Žalovaného v 4. rade k Nehnuteľnostiam, prípadne by nasvedčovali tomu, že Žalovaný

v 4. rade by nemusel byť vlastníkom Nehnuteľnosti. Samotný predaj Nehnuteľnosti bol

sprostredkovaný realitnou kanceláriou, kúpna cena bola stanovená s prihliadnutím

na vtedajšie trhové ceny nehnuteľností, nebola v nápadnom nepomere k hodnote

Nehnuteľností, a tak Sťažovatelia ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno

od nich s ohľadom na okolnosti predaja požadovať, nemali dôvodné pochybnosti o tom, že

Žalovanému v 4. rade, ktorý bol zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností, vlastnícke

právo k Nehnuteľnostiam nesvedčí. Kúpnu cenu Sťažovatelia z opatrnosti uhradili realitnej

kancelárii, ktorá ju mala uvoľniť v prospech Žalovaného v 4. rade ako predávajúceho až

po zápise vlastníckeho práva Sťažovateľov do katastra nehnuteľnosti - ak v časti

vlastníctva nebudú evidované žiadne ťarchy. Všetky tieto vyššie uvedené okolnosti

objektívneho ako i subjektívneho charakteru vo svojom celku dôvodne a opodstatnene

založili od počiatku na strane Sťažovateľov ako nových nadobúdateľov Nehnuteľností

dobromyseľnosť, že Kúpnu zmluvu uzavreli s vlastníkom Nehnuteľností a že sa následne

sami týmito vlastníkmi aj stali. Ihneď po kúpe Nehnuteľností začali s ich rekonštrukciou,

nakoľko boli vo veľmi zanedbanom stave. So Žalobcom a jeho tvrdením boli Sťažovatelia

prvýkrát konfrontovaný až v dobe po uzavretí Kúpnej zmluvy, resp. po tom, kedy bolo ich

vlastnícke právo zapísané do katastra nehnuteľností a začali s rekonštrukčnými prácami;

Žalobca ich navštívil s tvrdením, že vlastníkom Nehnuteľností je v skutočnosti on.“

5. Sťažovatelia vyjadrili názor, že situácia, v ktorej sa ocitli, nie je v súlade

s princípom všeobecnej spravodlivosti, pretože sa bez toho, aby to mohli akokoľvek

ovplyvniť, dostali rozhodnutiami všeobecných súdov do situácie, že majú prísť

o zhodnotené nehnuteľnosti. Žalobca tak získa tieto nehnuteľnosti bez toho, aby svoj dlh

voči žalovanému v 1. rade uhradil, pričom z dôvodu zániku žalovaného v 1. rade ani tento

dlh už nie je povinný uhradiť. Súdy mali podľa sťažovateľov prihliadnuť na to, že síce

žalobca podpísal nevýhodnú zmluvu pod psychickým tlakom, avšak do tejto situácie sa

dostal sám svojím rizikovým správaním. Neopatrnosť žalobcu by nemala ísť na ťarchu

sťažovateľov.

Sťažovatelia vyjadrili presvedčenie, že „... v prejednávanej veci všeobecné súdy

úplne scholastický a kazuisticky zotrvali na právnej argumentácií a záveroch, že nie je

možné nadobudnúť vlastnícke právo k Nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností od

nevlastníka. Akceptovanie takéhoto výkladu by znamenalo, že žiadny vlastník, ktorý

nadobudol vlastníctvo na základe „zneplatnenia" zmluvy, prípadne „zneplatnenia" zmluvy,

ktorá bola uzavretá v reťazci kúpnych zmlúv ako prvá, by si nemohol byť istý svojim

vlastníctvom, čo vo svojom dôsledku nezodpovedá zásade materiálneho poňatia právneho

štátu a všeobecného princípu spravodlivosti. V prípadoch, kedy dochádza ku kolízii dvoch

základných práv, v tomto prípade práva dobromyseľného Sťažovateľa na ochranu

majetku a vlastníckeho práva Žalobcu ako pôvodného vlastníka, sme presvedčení, že

dobromyseľnosť Sťažovateľov v zápis v katastri nehnuteľností musí požívať rovnakú ústavnú

ochranu ako vlastnícke právo pôvodného vlastníka (Žalobcu), a to s prihliadnutím

na princíp právnej istoty a princíp ochrany nadobudnutých práv.“.

6. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie označených základných práv podľa a listiny, ako aj ustanovenia

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského

súdu a uznesením najvyššieho súdu a zároveň aby napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne sťažovatelia žiadajú priznať

právnej zástupkyni nárok na vzniknuté trovy právneho zastúpenia.

7. Ústavnému súdu bolo 15. februára 2018 doručené písomné podanie sťažovateľov

označené ako „Návrh na odklad vykonateľnosti“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku okresného

súdu a rozsudku krajského súdu až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tento

návrh sťažovatelia odôvodnili tým, že žalobca podal v januári 2018 návrh na vykonanie

záznamu vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to na základe napadnutého rozsudku okresného

súdu v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Na základe tohto návrhu Okresný

úrad Piešťany, katastrálny odbor vykonal zápis do katastra záznamom a žalobca sa stal

výlučným vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým súdy určovali vlastnícke právo.

Po vykonaní záznamu v ten istý týždeň bola v časti zapísaná

ťarcha v podobe exekučného záložného práva s poznámkou

. Sťažovatelia zároveň doručili ústavnému súdu list

vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z 15. februára 2018, z ktorého vyplývajú

uvedené skutočnosti a záznamy.

Napadnuté rozsudky tak vyvolali právne následky priamo v neprospech

sťažovateľov, pretože na ich základe došlo k zápisu žalobcu ako vlastníka nehnuteľností,

ktorý môže s nimi ľubovoľne nakladať. Navyše hrozí, že výkonom exekučného záložného

práva zriadeného na nehnuteľnostiach môže vzniknúť, ak nebude odložená vykonateľnosť

napadnutých rozsudkov, nenávratná ujma, ktorá bude nereparovateľná, resp. len ťažko

reparovateľná.

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak sa návrh

neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo

výroku uznesenia o prijatí návrhu ( ).

10. Podanie sťažovateľov možno kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle

v spojení s a a nasl. , ktorá je podaná včas,

oprávnenou osobou, má všetky zákonné náležitosti, nie je neprípustná a na jej prerokovanie

v časti týkajúcej sa namietaného porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom

krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu má ústavný súd právomoc.

Sťažovatelia sú v konaní zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom

(advokátkou) v zmysle . Sťažnosť obsahuje dostatok

dôvodov namietanej protiústavnosti v rozsudku krajského súdu a uznesení najvyššieho

súdu, čím sa ústavnému súdu otvára možnosť meritórneho prejednania sťažnosti, v ktorom

posúdi, či k porušeniu označených práv u sťažovateľov skutočne objektívne došlo alebo či

sa o tom sťažovatelia len subjektívne domnievajú.

11. Ústavný súd preto rozhodol o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, kde bude

predmetom skúmania prípadné porušenie označených práv sťažovateľov napadnutým

rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu a na to nadväzujúce rozhodovanie

o ďalších uplatnených nárokoch.

12. Pokiaľ sťažovatelia v sťažnosti namietali aj porušenie označených práv

rozsudkom okresného súdu, v tejto časti ústavný súd sťažnosť musel odmietnuť

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Ústavný súd totiž nemá právomoc rozhodnúť

o namietanom porušení označených práv sťažovateľov vo vzťahu k rozsudku okresnému

súdu, pretože zákon zveruje v tomto prípade právomoc odvolaciemu súdu, ktorá vylučuje

právomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť o podanej sťažnosti vo vzťahu k okresnému

súdu a jeho rozsudku. Túto možnosť navyše sťažovatelia využili, proti rozsudku okresného

súdu podali odvolanie, na základe ktorého bol meritórne preskúmaný krajským súdom.

III.

13. Ústavný súd môže podľa na návrh

sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia,... ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon

napadnutého rozhodnutia... neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká pri odložení

vykonateľnosti môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti.

Podľa dočasné opatrenie zaniká najneskoršie

právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom

zrušení.

14. Podmienky citovaného ustanovenia sú podľa názoru ústavného súdu splnené,

pretože v opačnom prípade by ochrana označených práv sťažovateľov ústavným súdom

mohla byť poskytnutá neskoro, čím by stratila prakticky význam. Ústavný súd preto návrhu

na odklad vykonateľnosti vyhovel bez toho, že by tým akýmkoľvek spôsobom predpovedal

výsledok konania o ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. marca 2018