Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2018 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Petra Brňáka, Jany Baricovej,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa), Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika

predbežne prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa

o súlade

o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka s čl. 2 ods. 2

v spojení s a a takto

rozhodol:

1 . Návrh prezidenta Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu prezidenta Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti zákona

č. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra

Dubčeka n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

22. januára 2018 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej aj „ prezident“

alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) o súlade o štátnej cene Jozefa

Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka (ďalej aj „zákon o štátnych cenách“)

s v spojení s a a o pozastavení

účinnosti zákona.

2. Predmetom tohto konania je tvrdenie navrhovateľa o nesúlade zákona o štátnych

cenách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018 s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods. 1

a .

Podľa prijatého zákona o štátnych cenách sa zriaďuje štátna cena Jozefa Miloslava

Hurbana a štátna cena Alexandra Dubčeka a tieto štátne ceny je možné udeliť za zásluhy,

výsledky práce alebo činy mimoriadne významné pre rozvoj jednotlivých oblastí

spoločenského, ekonomického alebo kultúrneho života v Slovenskej republike.

3. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) udeľuje štátnu cenu Alexandra

Dubčeka. Cenu Jozefa Miloslava Hurbana udeľuje predseda Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „národná rada“).

Podľa § 5 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o štátnych cenách s udelením štátnej ceny

Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka je spojená finančná odmena

v sume 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve

Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky

za predchádzajúci rok zaokrúhlený nahor na celé euro.

4. Podľa navrhovateľa v ustanovuje, že prezident

udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocnil iný orgán. Žiaden iný ústavný orgán podľa

navrhovateľa nemá zverenú právomoc udeľovať vyznamenania.

Podľa o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov, ktorý je vykonávacím predpisom (ďalej len „zákon

o vyznamenaniach“), vláda a národná rada môžu len navrhovať udelenie vyznamenania.

Z výlučného oprávnenia prezidenta vyplýva, že „bez splnomocnenia prezidenta nie je

možné, aby iný ústavný orgán Slovenskej republiky udeľoval vyznamenania alebo im

formálne a obsahovo rovnocenné ocenenia, za aké treba považovať aj štátne ceny.

Prezident nesplnomocnil žiaden orgán verejnej moci na to, aby udeľoval štátne

vyznamenania.“.

5. V ďalšej argumentácii navrhovateľ poukazuje, že štátne ceny zriadené napadnutým

zákonom sú štátnymi vyznamenaniami, o čom svedčia tri základné argumenty: «... prvým

argumentom je historický výklad pojmu „štátna cena“, druhým dôvodom je porovnanie

formálnych postupov pri ich udeľovaní a posledným dôvodom je ich obsahová totožnosť

so štátnymi vyznamenaniami tak, ako ich upravuje zákon o štátnych vyznamenaniach.»

Podľa navrhovateľa «...z historického výkladu pojmu „štátna cena“ a z porovnaní

formálnych postupov a materiálneho obsahu štátnych vyznamenaní a štátnych cien podľa

zákona o štátnych cenách je zrejmé, že štátna cena je len iný výrazový prostriedok

pre štátne vyznamenanie, ktorý síce má historické ukotvenie, avšak za úplne iných

legislatívnych podmienok (štátne ceny sa zriaďovali na základe zákonov o vyznamenaniach,

predpokladali súhlas prezidenta a udeľoval ich spravidla prezident).».

6. V odôvodnení nesúladu zákona o štátnych cenách s navrhovateľ ďalej

uvádza: „Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

v ustanovuje, že prezident udeľuje vyznamenania, ak

na to nesplnomocní iný orgán...“

Podľa navrhovateľa «... národná rada napriek jasnému zneniu citovaných ustanovení

prijala zákon o štátnych cenách a jeho prijatím

- porušila v spojení s

- neústavným spôsobom oslabila postavenie prezidenta pri udeľovaní vyznamenaní,

pretože rozdelila ich udeľovanie, aj keď pod názvom „štátna cena“ medzi tri

ústavné inštitúcie, napriek tomu, že predpokladá udeľovanie vyznamenaní,

ak nedôjde k splnomocneniu iného orgánu výlučne prezidentom

- narušila ústavné postavenie prezidenta, ktorý je hlavou štátu a jediným

reprezentantom Slovenskej republiky navonok i vo vnútri a preto ako jediný

ústavný činiteľ môže udeľovať vyznamenania a na ich roveň postavené ocenenia

v mene Slovenskej republiky.».

Podľa navrhovateľa predkladatelia v dôvodovej správe k návrhu zákona o štátnych

cenách neodôvodnili, z akého dôvodu sa má prijať zákon, ktorý je nad rámec ústavných

právomocí zákonodarného zboru, a tiež nie je jasné, aké dôvody viedli k zriadeniu štátnych

cien ako paralelných štátnych vyznamenaní bez toho, aby ich zriadenie malo oporu v ústave

alebo v zákone o vyznamenaniach.

Na základe uvedených dôvodov navrhovateľ jednoznačne vyvodzuje záver, že zákon

o štátnych cenách nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods.1 a čl. 102 ods. 1

písm. i) .

7. V súlade s v spojení s a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prezident zároveň navrhol uznesením pozastaviť účinnosť napadnutého

„zákona o štátnych cenách“ s odôvodnením, že jeho uplatňovanie ohrozuje základné práva

alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody: „Ak by došlo k implementácii zákona

a nadväzne na to by ústavný súd rozhodol o tom, že tento zákon nie je v súlade s ,

tak by ocenené osoby boli povinné zdržať sa používania titulu Nositeľ štátnej ceny

a súčasne by boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu. Tieto povinnosti ocenených

osôb by predstavovali vážny zásah do ich ľudskej dôstojnosti (čl. 12 ods. 1 a čl. 19 ods. 1

). Je preto namieste požadovať, aby sa vláda a predseda národnej rady zdržali

vykonávania zákona o štátnych cenách až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu

v tejto veci.“

8. Na základe uvedenej argumentácie prezident navrhuje, aby ústavný súd

po predbežnom prerokovaní návrhu podľa prijal jeho návrh

na ďalšie konanie a aby súčasne rozhodol o pozastavení účinnosti

o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Zároveň

navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní potrebných procesných úkonov vydal tento nález:

„ o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene

Alexandra Dubčeka nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods.1 a čl. 102 ods.1

písm. i) .“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa a podľa zákona o ústavnom

súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá prezident Slovenskej republiky.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ak osoby uvedené v

až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s predpisom

vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou môžu podať ústavnému súdu návrh

na začatie konania.

Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitosti uvedených v § 20 musí obsahovať:

- označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

- označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo

označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa , ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

10. Ústavný súd preskúmal návrh na začatie konania o súlade zákona o štátnych

cenách s , predbežne ho prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna podľa

ods. 1 a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na jeho

odmietnutie podľa .

Návrh bol podaný oprávnenou osobou podľa , resp.

, spĺňa náležitosti ustanovené v a

ods. 3 , nie je neprípustný a nie je ani zjavne neopodstatnený.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté o prijatí návrhu na ďalšie konanie v celom

rozsahu tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

11. Prezident sa v návrhu tiež domáha, aby ústavný súd podľa

v spojení s a pozastavil až do právoplatného

rozhodnutia účinnosť napadnutého zákona o štátnych cenách.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa , môže uznesením

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a základné slobody

vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný

vážny nenapraviteľný následok.

V nadväznosti na to podľa môže o pozastavení

účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení

rozhodnúť ústavný súd aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti

musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo

skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny

nenapraviteľný následok.

12. Prezident v súvislosti s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona zdôrazňuje, že

ak by bol zákon implementovaný a ústavný súd by rozhodol o tom, že zákon nie je v súlade

s , ocenené osoby by boli povinné zdržať sa používania titulu nositeľ štátnej ceny

a súčasne by boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu. Tieto povinnosti ocenených

osôb by predstavovali vážny zásah do ich ľudskej dôstojnosti. Je preto namieste požadovať,

aby sa vláda a predseda národnej rady zdržali vykonávania zákona o štátnych cenách až

do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu.

13. Ústavný súd k návrhu prezidenta na pozastavenie účinnosti zákona o štátnych

cenách poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že

k uplatneniu uvedenej právomoci podľa pristupuje len v dostatočne

odôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia

označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného

nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované a z okolností prípadu

zjavne vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa možno považovať za preukázané a teda

opodstatnené (m. m. ).

14. Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych

predpisov je žiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou

účinného a neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech ochrany

základných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125

ods. 2 relevantného z hľadiska ochrany ústavnosti a požiadavkou primeraného

rešpektovania autonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom na ústavný

princíp deľby moci) a z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov

(m. m. sp. zn. z 2. marca 2016).

15. Podľa názoru ústavného súdu je dôležité aj v súvislosti s načrtnutým kontextom,

aby atribúty reálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo

slobôd či hrozby značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného

následku nadobudli takú intenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade

odôvodní vstup ústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu

pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred meritórnym preskúmaním jeho súladu

s .

16. Hlavným argumentom prezidenta na pozastavenie účinnosti zákona o štátnych

cenách je vážny zásah do ľudskej dôstojnosti ocenených osôb (čl. 12 ods. 1 a čl. 19 ods. 1

), a to tým spôsobom, že ak by došlo k implementácii zákona o štátnych cenách

a nadväzne na to by ústavný súd rozhodol o tom, že zákon nie je v súlade s , tak by

ocenené osoby boli povinné zdržať sa používania titulu nositeľ štátnej ceny a súčasne by

boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu.

Dôvody uvádzané prezidentom nepostačujú na uplatnenie výnimočnej právomoci

ústavného súdu. V teórii ústavného práva i v slovenskom ústavnom systéme sa uplatňuje

princíp tzv. prezumpcie ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu

normu sa orgán ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú dovtedy, kým ústavný súd

predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť.

Prezident opomína, že právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní

podľa sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Prípadné spätné

účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty)

explicitnú zákonnú oporu ( ).

Podľa ak súd v trestnom konaní vydal

na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle ,

rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania

podľa ustanovení .

Podľa ostatné právoplatné rozhodnutia vydané

v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,

sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti

uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

Otázka právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade

právnych predpisov je zjavne otázkou riešenia konfliktu právnej istoty a stability právnych

vzťahov na jednej strane a požiadavky na účinnom presadení ústavnosti na strane druhej.

Vyvažovanie oboch v kolízií stojacich princípov reguluje priamo zákon o ústavnom

súde v § 41a a § 41b. Prípadný dopad derogačného nálezu na už právne posúdené skutkové

stavy sa koncentruje v § 41b, ktorý v odseku 1 rieši oblasť právoplatných rozhodnutí

vydaných v trestnom konaní a v odseku 2 sa zameriava na iné (netrestné) právoplatné

rozhodnutia. Realizačný dopad derogačného nálezu je preto výslovne regulovaný

v prípadoch vyznačujúcich sa predchádzajúcim autoritatívnym posúdením skutkových

stavov, ktoré nastali a boli zavreté pred vyhlásením nálezu ústavného súdu. Pravidlá

normované v nemožno analogicky (teda bez explicitného

právneho základu) aplikovať aj na skutkové situácie v minulosti uzavreté, ktoré tvorili

základ pre vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv, avšak neboli predmetom

mocenského právneho posúdenia (rozhodovania).

Ústavný súd už judikoval, že z textu vyplýva,

že prednostné pôsobenie princípu zachovania a ochrany ústavnosti pred princípom

zachovania právnej istoty zákonodarca prostredníctvom neho síce na jednej strane umožnil,

ale zároveň na strane druhej jeho pôsobenie obmedzil, a to len na nemožnosť (zákaz) nútene

vymáhať povinnosti, ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami vydanými

v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,

sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť.

Vychádzajúc z princípu prezumpcie ústavnosti právnych noriem v spojení s § 41b

tak možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že

v prípade, ak na základe prezidentom napadnutého zákona dôjde k oceneniu konkrétnych

osôb, ktorým bude zároveň vyplatená finančná odmena, nebude mať prípadný derogačný

nález ústavného súdu na už udelené ocenenia, ako ani na už vyplatené finančné odmeny

absolútne žiadny vplyv.

Inak povedané, keďže prezidentom napadnutý zákon je súčasťou právneho poriadku

požívajúcou prezumpciu ústavnosti a nie je na udelenie

štátnej ceny a s tým spojené vyplatenie finančnej odmeny možné aplikovať, nemôže ani

prípadný derogačný nález ústavného súdu nič zmeniť na tom, že konkrétna osoba bola

v čase účinnosti prezidentom napadnutého zákona ocenená a bola jej vyplatená finančná

odmena.

Pripustiť prezidentom uvažovaný právny dôsledok eventuálneho pozitívneho nálezu

ústavného súdu by znamenalo priznať mu retroaktívne účinky, ktoré sú v právnom štáte

rešpektujúcom požiadavku právnej istoty javom vyžadujúcim náležitú oporu v písanom

práve.

Z uvedených dôvodov právny názor prezidenta, podľa ktorého, ak by došlo

k implementácii zákona o štátnych cenách a nadväzne na to by ústavný súd rozhodol o tom,

že zákon nie je v súlade s , tak by ocenené osoby boli povinné sa zdržať používania

titulu nositeľ štátnej ceny a súčasne by boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu,

ústavný súd hodnotí ako nedôvodný s absenciou potrebného právneho základu.

17. Ústavný súd preto nevyhovel navrhovateľovej žiadosti o pozastavenie účinnosti

zákona, ako to vyplýva z druhého bodu výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2018