Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (40)PL. ÚS 4/2018
PDF · 200.08 KB
No categories available
PL. ÚS 4/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2018 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Petra Brňáka, Jany Baricovej,
Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa), Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika
predbežne prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na začatie konania podľa
čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 261/2017 Z. z.
o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka s čl. 2 ods. 2
v spojení s čl. 101 ods.1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
1 . Návrh prezidenta Slovenskej republiky p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Návrhu prezidenta Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti zákona
č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra
Dubčeka n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
22. januára 2018 doručený návrh prezidenta Slovenskej republiky (ďalej aj „ prezident“
alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) o súlade zákona č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa
Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka (ďalej aj „zákon o štátnych cenách“)
s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods. 1 a čl. 102 ods. 1 písm. i) ústavy a o pozastavení
účinnosti zákona.
2. Predmetom tohto konania je tvrdenie navrhovateľa o nesúlade zákona o štátnych
cenách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018 s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods. 1
a čl. 102 ods.1 písm. i) ústavy.
Podľa prijatého zákona o štátnych cenách sa zriaďuje štátna cena Jozefa Miloslava
Hurbana a štátna cena Alexandra Dubčeka a tieto štátne ceny je možné udeliť za zásluhy,
výsledky práce alebo činy mimoriadne významné pre rozvoj jednotlivých oblastí
spoločenského, ekonomického alebo kultúrneho života v Slovenskej republike.
3. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) udeľuje štátnu cenu Alexandra
Dubčeka. Cenu Jozefa Miloslava Hurbana udeľuje predseda Národnej rady Slovenskej
republiky (ďalej len „národná rada“).
Podľa § 5 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o štátnych cenách s udelením štátnej ceny
Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka je spojená finančná odmena
v sume 25-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za predchádzajúci rok zaokrúhlený nahor na celé euro.
4. Podľa navrhovateľa ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) ustanovuje, že prezident
udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocnil iný orgán. Žiaden iný ústavný orgán podľa
navrhovateľa nemá ústavou zverenú právomoc udeľovať vyznamenania.
Podľa § 16 zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov, ktorý je vykonávacím predpisom (ďalej len „zákon
o vyznamenaniach“), vláda a národná rada môžu len navrhovať udelenie vyznamenania.
Z výlučného oprávnenia prezidenta vyplýva, že „bez splnomocnenia prezidenta nie je
možné, aby iný ústavný orgán Slovenskej republiky udeľoval vyznamenania alebo im
formálne a obsahovo rovnocenné ocenenia, za aké treba považovať aj štátne ceny.
Prezident nesplnomocnil žiaden orgán verejnej moci na to, aby udeľoval štátne
vyznamenania.“.
5. V ďalšej argumentácii navrhovateľ poukazuje, že štátne ceny zriadené napadnutým
zákonom sú štátnymi vyznamenaniami, o čom svedčia tri základné argumenty: «... prvým
argumentom je historický výklad pojmu „štátna cena“, druhým dôvodom je porovnanie
formálnych postupov pri ich udeľovaní a posledným dôvodom je ich obsahová totožnosť
so štátnymi vyznamenaniami tak, ako ich upravuje zákon o štátnych vyznamenaniach.»
Podľa navrhovateľa «...z historického výkladu pojmu „štátna cena“ a z porovnaní
formálnych postupov a materiálneho obsahu štátnych vyznamenaní a štátnych cien podľa
zákona o štátnych cenách je zrejmé, že štátna cena je len iný výrazový prostriedok
pre štátne vyznamenanie, ktorý síce má historické ukotvenie, avšak za úplne iných
legislatívnych podmienok (štátne ceny sa zriaďovali na základe zákonov o vyznamenaniach,
predpokladali súhlas prezidenta a udeľoval ich spravidla prezident).».
6. V odôvodnení nesúladu zákona o štátnych cenách s ústavou navrhovateľ ďalej
uvádza: „Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Ústava v čl. 102 ods. 1 písm. i) ustanovuje, že prezident udeľuje vyznamenania, ak
na to nesplnomocní iný orgán...“
Podľa navrhovateľa «... národná rada napriek jasnému zneniu citovaných ustanovení
ústavy prijala zákon o štátnych cenách a jeho prijatím
- porušila čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 102 ods.1 písm. i/ ústavy
- neústavným spôsobom oslabila postavenie prezidenta pri udeľovaní vyznamenaní,
pretože rozdelila ich udeľovanie, aj keď pod názvom „štátna cena“ medzi tri
ústavné inštitúcie, napriek tomu, že ústava predpokladá udeľovanie vyznamenaní,
ak nedôjde k splnomocneniu iného orgánu výlučne prezidentom
- narušila ústavné postavenie prezidenta, ktorý je hlavou štátu a jediným
reprezentantom Slovenskej republiky navonok i vo vnútri a preto ako jediný
ústavný činiteľ môže udeľovať vyznamenania a na ich roveň postavené ocenenia
v mene Slovenskej republiky.».
Podľa navrhovateľa predkladatelia v dôvodovej správe k návrhu zákona o štátnych
cenách neodôvodnili, z akého dôvodu sa má prijať zákon, ktorý je nad rámec ústavných
právomocí zákonodarného zboru, a tiež nie je jasné, aké dôvody viedli k zriadeniu štátnych
cien ako paralelných štátnych vyznamenaní bez toho, aby ich zriadenie malo oporu v ústave
alebo v zákone o vyznamenaniach.
Na základe uvedených dôvodov navrhovateľ jednoznačne vyvodzuje záver, že zákon
o štátnych cenách nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods.1 a čl. 102 ods. 1
písm. i) ústavy.
7. V súlade s čl. 125 ods. 2 ústavy v spojení s § 38 ods.1 a 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prezident zároveň navrhol uznesením pozastaviť účinnosť napadnutého
„zákona o štátnych cenách“ s odôvodnením, že jeho uplatňovanie ohrozuje základné práva
alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody: „Ak by došlo k implementácii zákona
a nadväzne na to by ústavný súd rozhodol o tom, že tento zákon nie je v súlade s ústavou,
tak by ocenené osoby boli povinné zdržať sa používania titulu Nositeľ štátnej ceny
a súčasne by boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu. Tieto povinnosti ocenených
osôb by predstavovali vážny zásah do ich ľudskej dôstojnosti (čl. 12 ods. 1 a čl. 19 ods. 1
ústavy). Je preto namieste požadovať, aby sa vláda a predseda národnej rady zdržali
vykonávania zákona o štátnych cenách až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu
v tejto veci.“
8. Na základe uvedenej argumentácie prezident navrhuje, aby ústavný súd
po predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25 zákona o ústavnom súde prijal jeho návrh
na ďalšie konanie a aby súčasne rozhodol o pozastavení účinnosti zákona č. 261/2017 Z. z.
o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Zároveň
navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní potrebných procesných úkonov vydal tento nález:
„Zákon č. 261/2017 Z. z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene
Alexandra Dubčeka nie je v súlade s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 101 ods.1 a čl. 102 ods.1
písm. i) ústavy.“
II.
9. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Podľa čl. 130 ods.1 písm. b) ústavy a podľa § 18 ods.1 písm. a) zákona o ústavnom
súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá prezident Slovenskej republiky.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)
až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s predpisom
vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou môžu podať ústavnému súdu návrh
na začatie konania.
Podľa § 37 ods. 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitosti uvedených v § 20 musí obsahovať:
- označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa
namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,
prípadne v jednotlivom ustanovení,
- označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo
označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým
napadnutý predpis nie je v súlade.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,
prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí
návrhu.
10. Ústavný súd preskúmal návrh na začatie konania o súlade zákona o štátnych
cenách s ústavou, predbežne ho prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna podľa § 25
ods. 1 zákona o ústavnom súde a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Návrh bol podaný oprávnenou osobou podľa čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy, resp.
§ 18 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde, spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37
ods. 3 zákona o ústavnom súde, nie je neprípustný a nie je ani zjavne neopodstatnený.
Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté o prijatí návrhu na ďalšie konanie v celom
rozsahu tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
11. Prezident sa v návrhu tiež domáha, aby ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2 ústavy
v spojení s § 38 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde pozastavil až do právoplatného
rozhodnutia účinnosť napadnutého zákona o štátnych cenách.
Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na ďalšie konanie, môže
pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich
ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí
značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prijme návrh na začatie
konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, môže uznesením
pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich
ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a základné slobody
vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný
vážny nenapraviteľný následok.
V nadväznosti na to podľa § 38 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže o pozastavení
účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení
rozhodnúť ústavný súd aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti
musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo
skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny
nenapraviteľný následok.
12. Prezident v súvislosti s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona zdôrazňuje, že
ak by bol zákon implementovaný a ústavný súd by rozhodol o tom, že zákon nie je v súlade
s ústavou, ocenené osoby by boli povinné zdržať sa používania titulu nositeľ štátnej ceny
a súčasne by boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu. Tieto povinnosti ocenených
osôb by predstavovali vážny zásah do ich ľudskej dôstojnosti. Je preto namieste požadovať,
aby sa vláda a predseda národnej rady zdržali vykonávania zákona o štátnych cenách až
do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu.
13. Ústavný súd k návrhu prezidenta na pozastavenie účinnosti zákona o štátnych
cenách poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že
k uplatneniu uvedenej právomoci podľa čl. 125 ods. 2 ústavy pristupuje len v dostatočne
odôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia
označených základných práv a slobôd, resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného
nenapraviteľného následku v návrhu dostatočne konkretizované a z okolností prípadu
zjavne vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa možno považovať za preukázané a teda
opodstatnené (m. m. PL ÚS 13/09).
14. Pri rozhodovaní o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení právnych
predpisov je žiaduce, aby ústavný súd zachoval primeranú rovnováhu medzi požiadavkou
účinného a neodkladného (ale pritom výnimočného) opatrenia v prospech ochrany
základných práv a slobôd alebo ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v čl. 125
ods. 2 ústavy relevantného z hľadiska ochrany ústavnosti a požiadavkou primeraného
rešpektovania autonómie zákonodarnej moci (okrem iného aj vzhľadom na ústavný
princíp deľby moci) a z nej vyplývajúcej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov
(m. m. sp. zn. PL. ÚS 2/2016 z 2. marca 2016).
15. Podľa názoru ústavného súdu je dôležité aj v súvislosti s načrtnutým kontextom,
aby atribúty reálnosti, bezprostrednosti a konkrétnosti ohrozenia základných práv alebo
slobôd či hrozby značnej hospodárskej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného
následku nadobudli takú intenzitu a závažnosť, ktorá v konkrétnom posudzovanom prípade
odôvodní vstup ústavného súdu do (relatívne) autonómnej sféry pôsobnosti zákonodarcu
pozastavením účinnosti právneho predpisu ešte pred meritórnym preskúmaním jeho súladu
s ústavou.
16. Hlavným argumentom prezidenta na pozastavenie účinnosti zákona o štátnych
cenách je vážny zásah do ľudskej dôstojnosti ocenených osôb (čl. 12 ods. 1 a čl. 19 ods. 1
ústavy), a to tým spôsobom, že ak by došlo k implementácii zákona o štátnych cenách
a nadväzne na to by ústavný súd rozhodol o tom, že zákon nie je v súlade s ústavou, tak by
ocenené osoby boli povinné zdržať sa používania titulu nositeľ štátnej ceny a súčasne by
boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu.
Dôvody uvádzané prezidentom nepostačujú na uplatnenie výnimočnej právomoci
ústavného súdu. V teórii ústavného práva i v slovenskom ústavnom systéme sa uplatňuje
princíp tzv. prezumpcie ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu
normu sa orgán ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú dovtedy, kým ústavný súd
predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť.
Prezident opomína, že právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní
podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Prípadné spätné
účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty)
explicitnú zákonnú oporu (§ 41b zákona o ústavnom súde).
Podľa § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde ak súd v trestnom konaní vydal
na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 ústavy,
rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého
právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania
podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde ostatné právoplatné rozhodnutia vydané
v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,
sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti
uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.
Otázka právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade
právnych predpisov je zjavne otázkou riešenia konfliktu právnej istoty a stability právnych
vzťahov na jednej strane a požiadavky na účinnom presadení ústavnosti na strane druhej.
Vyvažovanie oboch v kolízií stojacich princípov reguluje priamo zákon o ústavnom
súde v § 41a a § 41b. Prípadný dopad derogačného nálezu na už právne posúdené skutkové
stavy sa koncentruje v § 41b, ktorý v odseku 1 rieši oblasť právoplatných rozhodnutí
vydaných v trestnom konaní a v odseku 2 sa zameriava na iné (netrestné) právoplatné
rozhodnutia. Realizačný dopad derogačného nálezu je preto výslovne regulovaný
v prípadoch vyznačujúcich sa predchádzajúcim autoritatívnym posúdením skutkových
stavov, ktoré nastali a boli zavreté pred vyhlásením nálezu ústavného súdu. Pravidlá
normované v § 41b zákona o ústavnom súde nemožno analogicky (teda bez explicitného
právneho základu) aplikovať aj na skutkové situácie v minulosti uzavreté, ktoré tvorili
základ pre vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv, avšak neboli predmetom
mocenského právneho posúdenia (rozhodovania).
Ústavný súd už judikoval, že z textu § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva,
že prednostné pôsobenie princípu zachovania a ochrany ústavnosti pred princípom
zachovania právnej istoty zákonodarca prostredníctvom neho síce na jednej strane umožnil,
ale zároveň na strane druhej jeho pôsobenie obmedzil, a to len na nemožnosť (zákaz) nútene
vymáhať povinnosti, ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami vydanými
v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,
sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť.
Vychádzajúc z princípu prezumpcie ústavnosti právnych noriem v spojení s § 41b
zákona o ústavnom súde tak možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že
v prípade, ak na základe prezidentom napadnutého zákona dôjde k oceneniu konkrétnych
osôb, ktorým bude zároveň vyplatená finančná odmena, nebude mať prípadný derogačný
nález ústavného súdu na už udelené ocenenia, ako ani na už vyplatené finančné odmeny
absolútne žiadny vplyv.
Inak povedané, keďže prezidentom napadnutý zákon je súčasťou právneho poriadku
požívajúcou prezumpciu ústavnosti a § 41b zákona o ústavnom súde nie je na udelenie
štátnej ceny a s tým spojené vyplatenie finančnej odmeny možné aplikovať, nemôže ani
prípadný derogačný nález ústavného súdu nič zmeniť na tom, že konkrétna osoba bola
v čase účinnosti prezidentom napadnutého zákona ocenená a bola jej vyplatená finančná
odmena.
Pripustiť prezidentom uvažovaný právny dôsledok eventuálneho pozitívneho nálezu
ústavného súdu by znamenalo priznať mu retroaktívne účinky, ktoré sú v právnom štáte
rešpektujúcom požiadavku právnej istoty javom vyžadujúcim náležitú oporu v písanom
práve.
Z uvedených dôvodov právny názor prezidenta, podľa ktorého, ak by došlo
k implementácii zákona o štátnych cenách a nadväzne na to by ústavný súd rozhodol o tom,
že zákon nie je v súlade s ústavou, tak by ocenené osoby boli povinné sa zdržať používania
titulu nositeľ štátnej ceny a súčasne by boli povinné vrátiť vyplatenú finančnú odmenu,
ústavný súd hodnotí ako nedôvodný s absenciou potrebného právneho základu.
17. Ústavný súd preto nevyhovel navrhovateľovej žiadosti o pozastavenie účinnosti
zákona, ako to vyplýva z druhého bodu výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2018