Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 122/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti

, zastúpenej advokátkou

, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

, a , práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1

a a práva podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 302/17/1000

z 20. februára 2018 v spojení s uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/2 Gv 302/17/1000 z 24. januára 2018 v spojení

s príkazom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na

zaistenie peňažných prostriedkov sp. zn. V GO-V-985-1/2017 z 9. novembra 2017 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť spoločnosti

p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca

2018 doručená sťažnosť spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 13

ods. 4, a (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) v spojení s a a práva podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) sp. zn. VII/2 Gv 302/17/1000

z 20. februára 2018 v spojení s uznesením úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn.

VII/2 Gv 302/17/1000 z 24. januára 2018 v spojení s príkazom úradu špeciálnej prokuratúry

na zaistenie peňažných prostriedkov sp. zn. V GO-V-985-1/2017 z 9. novembra 2017 (ďalej

len „príkaz na zaistenie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že úrad špeciálnej prokuratúry porušil jej

označené práva tým, že uznesením úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn.

VII/2 Gv 302/17/1000 z 20. februára 2018 (ďalej len „druhostupňové uznesenie“) vydaným

v rozpore s právnymi predpismi zamietol ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľky proti

uzneseniu úradu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/2 Gv 302/17/1000 z 24. januára 2018

(ďalej len „prvostupňové uznesenie“), ktorým bola zamietnutá ako nedôvodná žiadosť

sťažovateľky o zrušenie zaistenia peňažných prostriedkov vo výške 15 236 226 eur, ktoré

boli zaistené úradom špeciálnej prokuratúry na základe jeho príkazu na zaistenie peňažných

prostriedkov sp. zn. V GO-V-985-1/2017 z 9. novembra 2017 (ďalej len „príkaz na

zaistenie“), ktorým bolo spoločnosti , prikázané zaistiť peňažné

prostriedky v uvedenej výške na účte sťažovateľky, pretože dosiaľ zistené skutočnosti mali

nasvedčovať tomu, že tieto peňažné prostriedky „pochádzajú z trestnej činnosti spáchanej

pracovníkmi FNM SR a sú aj výnosom z trestnej činnosti“.

3. Z odôvodnenia príkazu na zaistenie vyplýva, že 9. novembra 2017 vyšetrovateľ

,,Národnej protikorupčnej jednotky expozitúry Bratislava, NAKA P PZ“ začal pod

ČVS: PPZ-1031/NKA-PK-BA-2017 podľa a trestné

stíhanie pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku

podľa a formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu

na tom skutkovom základe, že v období od júna 2014 do konca októbra 2017 v Bratislave

na ulici Trnavská cesta 100 v sídle Fondu národného majetku (ďalej len „FNM“)

nestotožnené osoby vystupujúce do 31. decembra 2015 v postavení zástupcov FNM a od

1. januára 2016 v postavení zástupcov spoločnosti MH Manažment po vzájomnej dohode

spoločným konaním v rozpore so svojimi povinnosťami uzatvorili 3. februára 2015

rámcovú zmluvu o poskytovaní právnych služieb č. 710/2015 medzi FNM a sťažovateľkou

(ďalej len „zmluva o PPS“), na základe ktorej zadali objednávku pre sťažovateľku na

zastupovanie FNM v právnom spore so spoločnosťou , ktorá si

v rozhodcovskom konaní vedenom pred Rozhodcovským súdom Rakúskej obchodnej

komory vo Viedni (ďalej len „rozhodcovský súd“) uplatňovala nárok voči FNM v hodnote

presahujúcej 700 000 000 Eur bez verejnej súťaže a odchýlneho dojednania spôsobu určenia

odmeny a zaviazali FNM na vyplatenie podielovej odmeny pre sťažovateľku vo výške 11 %

z hodnoty sporu presahujúcej 70 mil. eur, ktorej vyplatením by právnemu nástupcovi FNM,

spoločnosti MH Manažment, hrozila škoda v uvedenej výške.

4. Úrad špeciálnej prokuratúry v prvostupňovom uznesení uviedol, že k zaisteniu

peňažných prostriedkov došlo z dôvodu, že „ide o vec dôležitú pre trestné stíhanie“, a to

isté zopakoval aj v druhostupňovom uznesení.

5. Podľa sťažovateľky sú všetky rozhodnutia úradu špeciálnej prokuratúry vo veci

zaistenia jej peňažných prostriedkov protizákonné. Postup sťažovateľky bol legitímnym

poskytovaním právnych služieb sťažovateľkou pre FNM a neskôr pre spoločnosť MH

Manažment na základe platne uzatvorenej zmluvy o PPS, čo je plne v súlade s princípom

odmeňovania za činnosť vykonávanú pre iného. Zmluva o PPS bola uzatvorená na základe

verejného obstarávania, preto požiadala FNM o predloženie súťažných podkladov, ktorých

súčasťou bol aj návrh zmluvy o PPS, ktorý nepripúšťal žiadne zmeny alebo protinávrhy.

Sťažovateľka len akceptovala návrh zmluvy o PPS predložený FNM a ustanovenie týkajúce

sa podielovej odmeny si vykladala ako možnú formu odmeny, ak nastane prípad, že bude

potrebné, aby zastupovala FNM v konaní pred súdom alebo iným orgánom, ktorého

výsledok bude veľmi neistý. Zmluva o PPS bola podpísaná 3. februára 2015. Až neskôr

vyšlo najavo, FNM zrejme nedopatrením nezverejnil prílohu č. 1 zmluvy o PPS

v Centrálnom registri zmlúv, sťažovateľka však v tejto súvislosti neporušila žiadnu svoju

povinnosť, keďže jej žiadny právny predpis neukladá povinnosť zabezpečiť riadne a včasné

zverejnenie prílohy č. 1. Aj v prípade, ak by FNM porušil túto alebo akúkoľvek inú

povinnosť, nie je spravodlivé ani správne, aby sťažovateľka znášala negatívne následky

tohto pochybenia v podobe neplatnosti zmluvy o PPS a v podobe zaistenia jej peňažných

prostriedkov. Spoločnosť iniciovala konanie pred Rozhodcovským

súdom tým, že podala žalobu, ktorá bola FNM doručená 25. júna 2015. V ten istý deň FNM

udelil sťažovateľke splnomocnenie na zastupovanie a požiadal ju o právne zastupovanie.

Sťažovateľka zaznamenala v predmetnom konaní 100%-ný úspech, keďže žaloba

spoločnosti bola voči FNM (MH Manažment) zamietnutá v celom

rozsahu a sťažovateľke tak vznikol nárok na zaplatenie odmeny v súlade so zmluvou o PPS.

6. Následne sa proti sťažovateľke odštartovala dlhotrvajúca nenávistná mediálna

kampaň len preto, že jej vznikol nárok na odmenu dojednanú v súlade s právnymi predpismi

Slovenskej republiky za to, že štátu ušetrila 700 000 000 eur. Pod vplyvom politického

a mediálneho nátlaku sťažovateľka súhlasila so znížením podielovej odmeny z pôvodnej

výšky 11 % na výšku 2,5 %. Spoločnosť MH Manažment odsúhlasila sťažovateľke úhradu

podielovej odmeny vo výške 15 236 223 eur, ktorá bola v ten istý deň zaplatená, ale už

v deň nasledujúci po vydaní príkazu na zaistenie podala spoločnosť MH Manažment návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je podľa názoru sťažovateľky v rozpore

so zásadou, že nikto sa nemôže dovolávať výhody z vlastného protiprávneho konania (nemo

turpitudinem suam allegans auditur), a v rozpore so zásadou, že nikto nesmie svoje práva

vykonávať spôsobom, ktorý je v rozpore s jeho predchádzajúcim konaním (nemo potest

venire contra factum proprium).

7. Sťažovateľka uviedla, že zaistenie peňažných prostriedkov možno v súlade s § 95

ods. 1 vykonať v prípade, ak „skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné

prostriedky zaistené v banke sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli

použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti. Aj keď z preventívnej povahy tohto

zaisťovacieho prostriedku prioritne vyplýva, že sa pohybuje vždy iba v rovine

pravdepodobnosti a nie istoty ohľadom budúcich následkov, ak Sťažovateľka predložila celý

reťazec vzniku, obsahu a trvania právneho vzťahu, ktorý vyústil do vyplatenia legálnej

odmeny, na ktorú mala žalovateľný nárok, mal Porušovateľ (Úrad ŠP) bližšie odôvodniť

potrebu a nutnosť zaistenia peňažných prostriedkov jednou z vyššie uvedených alternatív.“.

Kým v príkaze na zaistenie úrad špeciálnej prokuratúry považuje dotknuté peňažné

prostriedky za „prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti“ spáchanej pracovníkmi FNM

a za výnos z trestnej činnosti, v prvostupňovom uznesení a v druhostupňovom uznesení ich,

naopak, považuje za „vec dôležitú pre trestné stíhanie“, keďže tvoria základný znak

skutkovej podstaty trestného činu. Úrad špeciálnej prokuratúry teda prekročil rámec

zaistenia definovaný , pričom v prvostupňovom uznesení

a v druhostupňovom uznesení sa o účele zaistených peňažných prostriedkov ani len

nezmienil, čiže zmätočné rozhodnutie len potvrdil.

8. Sťažovateľka na podporu svojej argumentácie poukázala na relevantnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ako aj na rozhodnutia ústavného

súdu Českej republiky dotýkajúce sa uvedenej problematiky (nález sp. zn.

z 20. 10. 2015, odsek 15).

9. Sťažovateľka ďalej namietala, že úrad špeciálnej prokuratúry v druhostupňovom

uznesení len mechanicky a veľmi stručne prepísal dôvody sťažnosti sťažovateľky voči

prvostupňovému uzneseniu a následne bez toho, aby sa akokoľvek zaoberal jej

argumentáciou, uviedol vlastné dôvody, ktoré sú vyvrátené v tejto ústavnej sťažnosti. Už na

prvý pohľad je zrejmé, že úrad špeciálnej prokuratúry sa objektívne nemohol na troch

stranách svojho rozhodnutia vysporiadať so všetkou relevantnou argumentáciou

sťažovateľky rozpísanou na 15 stranách sťažnosti, čím porušil právo sťažovateľky na riadne

a zákonné odôvodnenie rozhodnutia. Je povinnosťou každého orgánu uviesť v rozhodnutí

dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

10. Základné práva sťažovateľky by boli podľa jej názoru rešpektované iba za

predpokladu, ak by úrad špeciálnej prokuratúry posúdil opodstatnenosť a primeranosť

zaistenia peňažných prostriedkov, náležite zistil skutkový a právny stav tejto veci a až

následne vydal rozhodnutie. Úrad špeciálnej prokuratúry namiesto toho v prvostupňovom

uznesení aj druhostupňovom uznesení zásadným spôsobom zmenil už i tak nezákonné

dôvody zaistenia peňažných prostriedkov, keď konštatuje, že ide o „vec dôležitú pre trestné

stíhanie“, pričom takýto dôvod zaistenia sa v ani

nenachádza. Úrad špeciálnej prokuratúry nezabezpečil, aby bola vec sťažovateľky

posudzovaná zo všetkých ústavnoprávnych hľadísk, a nevysporiadal sa právne korektným

spôsobom s podstatnou argumentáciou. Odôvodnenie druhostupňového uznesenia (vrátane

prvostupňového rozhodnutia a príkazu na zaistenie) nespĺňa požiadavku logického

a vnútorne konzistentného celku, ktorý dáva odpovede na všetky otázky majúce zásadný

význam pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Úrad špeciálnej prokuratúry v druhostupňovom

uznesení v skutočnosti vôbec neprihliadol na obsah a zmysel podstatnej argumentácie

sťažovateľky ani na obsah a zmysel zásad (zdržanlivosti) a princípov (ultima ratio

a subsidiarity trestnej represie), na ktoré sa sťažovateľka odvolávala.

11. Sťažovateľka zastáva názor, že druhostupňové uznesenie a jeho odôvodnenie trpí

množstvom vád, na ktoré sťažovateľka ako príklad poukázala:

- nesprávna identifikácia osoby, ktorá podala sťažnosť voči prvostupňovému

uzneseniu, keď sa v rozhodnutí spomína . Z obsahu sťažnosti je

zrejmé, že bola podaná právnickou osobou, a nie fyzickou osobou, ktorá je konateľom

sťažovateľky;

- o druhostupňovom uznesení, prvostupňovom uznesení a príkaze na zaistenie

rozhodla vždy tá istá inštitúcia, rozdiel spočíval len v osobe prokurátora, čím sa vytratili

všetky účinné prvky druhostupňového konania spočívajúce v nestrannosti a nezávislosti;

- v príkaze na zaistenie, ktorý bol potvrdený prvostupňovým uznesením a následne

druhostupňovým uznesením, síce úrad špeciálnej prokuratúry konštatuje, že nestotožnené

osoby vystupujúce do 31. decembra 2015 v postavení zástupcov FNM a od 1. januára 2016

v postavení zástupcov spoločnosti MH Manažment po vzájomnej dohode spoločným

konaním porušili svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú z konkrétnych právnych predpisov,

ale neuviedol, akým konkrétnym spôsobom a konaním malo dôjsť k porušeniu týchto

povinností;

- ak je vedené trestné konanie týkajúce sa podozrenia zo spáchania predmetného

trestného činu v štádiu pokusu, musí absentovať dokonanie trestného činu, teda naplnenie

všetkých znakov (objektívnej stránky) jeho skutkovej podstaty, potom úhrada faktúry

(ktorou by v teoretickej rovine mohlo dôjsť k spôsobeniu škody na strane jej platiteľa)

logicky nemôže spadať pod trestnoprávny postih v rámci takto vymedzeného

trestnoprávneho konania (iba) v štádiu pokusu.

12. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vo svojom náleze

vyslovil:

„(i) základné právo Sťažovateľky na ochranu pred svojvoľným obmedzovaním

základných práv a slobôd podľa ods. (4) SR, základné právo Sťažovateľky

vlastniť majetok podľa ods. (1) SR a ods. (1) Protokolu č. 1

(Dodatkového protokolu) k Dohovoru, základné právo Sťažovateľky na súdnu a inú právnu

ochranu podľa ods. (1) SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. (1) Dohovoru v spojení s ods. (1) a ods. (2) SR, uznesením Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv

302/17/10000-34 zo dňa 20. 2. 2018 v spojitosti s uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 302/17/1000-26 zo dňa 24. 1.

2018 v spojitosti s príkazom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky na zaistenie peňažných prostriedkov, sp. zn. V GO-V-985-1/2017

zo dňa 9. 11. 2017, porušené bolo;

(ii) uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, sp. zn. VII/2 Gv 302/17/10000-34 zo dňa 20. 2. 2018 v spojitosti s uznesením

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2

Gv 302/17/1000-26 zo dňa 24. 1. 2018 v spojitosti s príkazom Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na zaistenie peňažných prostriedkov, sp. zn.

V GO-V-985-1/2017 zo dňa 9.11. 2017, sa zrušuje.

(iii) Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania vo výške 390,50 EUR, ktorú je

Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky povinný uhradiť

na účet Advokátky vedený spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IBAN:

SK9409000000005108342873 do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

13. Sťažovateľka súčasne požiadala o prednostné prerokovanie sťažnosti, ako aj

podala návrh na odloženie vykonateľnosti druhostupňového uznesenia, prvostupňového

uznesenia a príkazu na zaistenie poukazujúc na skutočnosť, že ako platiteľke DPH jej

vznikla povinnosť podať daňové priznanie vo vzťahu k DPH za október 2017. Z daňového

priznania vyplýva pre sťažovateľku daňová povinnosť vo výške zodpovedajúcej sume

2 520 186,53 eur, ktorú je povinná si splniť. V dôsledku príkazu na zaistenie neboli štátu

odvedené peňažné prostriedky, ktoré mu mali byť odvedené v súvislosti so vznikom

daňových povinnosti na strane sťažovateľky, a zároveň na strane spoločnosti MH

Manažment vznikol nárok na odpočet DPH alebo dokonca na nadmerný odpočet DPH, ale

štátu (prostredníctvom príslušného daňového úradu) neboli tieto peňažné prostriedky

zaplatené. Keďže sťažovateľka nemôže disponovať zaistenými peňažnými prostriedkami,

nezaplatila štátu splatnú DPH, a preto Daňový úrad Bratislava rozhodol zriadiť záložné

právo k predmetným peňažným prostriedkom na účte.

II.

14. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o ústavnom súde

ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

16. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že v tejto

veci sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, a preto rozhodol o jej prijatí tak, ako to je uvedené vo výroku 1 tohto uznesenia

( a ).

17. Pokiaľ ide o návrh sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutých

rozhodnutí úradu špeciálnej prokuratúry, ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2

, podľa ktorého ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť

o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by

výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa

väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží

orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa

dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

18. Po posúdení odôvodnenia návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti

namietaných rozhodnutí, ktorý podľa jej názoru vyplýva najmä z nemožnosti splnenia si

daňových povinností, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené

podmienky na odklad vykonateľnosti týchto rozhodnutí úradu špeciálnej prokuratúry,

pretože sťažovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce rozhodnutie o dočasnom

opatrení, a preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

uznesenia. V tejto súvislosti ústavný súd prízvukuje princíp zdržanlivosti zásahov ústavného

súdu do výkonu právomoci štátnych orgánov a taktiež poukazuje na dočasný

a zabezpečovací charakter rozhodnutia o zaistení peňažných prostriedkov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2018