Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 129/2018
PDF · 164.56 KB
No categories available
I. ÚS 129/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , zastúpenej advokátkou
, , vo veci namietaného
porušenia čl. 13 ods. 4 a základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1
ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1
ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
príkazom Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na
zaistenie peňažných prostriedkov sp. zn. V GO-V-985-1/2017 z 9. novembra 2017,
uznesením Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k.
VII/2 Gv 302/17/1000-13 z 5. decembra 2017 a uznesením Úradu Špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 302/17/1000-25 z 23. januára
2018 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti
, p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti
, vedenú pod sp. zn. I. ÚS 129/2018 s p á j a na spoločné konanie s vecou vedenou
pod sp. zn. I. ÚS 122/2018, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. I. ÚS 122/2018.
3. Návrhu obchodnej spoločnosti
, na odloženie vykonateľnosti príkazu Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky na zaistenie peňažných prostriedkov sp. zn. V GO-V-985-
1/2017 z 9. novembra 2017, uznesenia Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 302/17/1000-13 z 5. decembra 2017
a uznesenia Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. VII/2 Gv 302/17/1000-25 z 23. januára 2018 n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla
2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti
, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia čl. 13 ods. 4 a základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“) príkazom Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) na zaistenie peňažných prostriedkov
sp. zn. V GO-V-985-1/2017 z 9. novembra 2017 (ďalej len „príkaz na zaistenie peňažných
prostriedkov“), uznesením úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 302/17/1000-13
z 5. decembra 2017 (ďalej len „uznesenie prokurátora“) a uznesením úradu špeciálnej
prokuratúry č. k. VII/2 Gv 302/17/1000-25 z 23. januára 2018 [(ďalej len „uznesenie
špeciálneho prokurátora“), (spolu ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“)].
2. Zo sťažnosti a z k nej priložených príloh vyplýva, že príkazom na zaistenie
peňažných prostriedkov bola na bankovom účte sťažovateľky zaistená suma vo výške
15 236 226 eur (ďalej len „zaistené peňažné prostriedky“) s odôvodnením, že dosiaľ zistené
nasvedčuje tomu, že uvedené finančné prostriedky pochádzajú z trestnej činnosti. Zaistené
peňažné prostriedky predstavujú odmenu za poskytovanie právnych služieb sťažovateľkou
pre Fond národného majetku Slovenskej republiky a jej právneho nástupcu, obchodnej
spoločnosti MH Manažment, a. s., vyplývajúcu z objednávky č. 27/2015 z 20. apríla 2015
a rámcovej zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 3. februára 2015. Ako z príkazu na
zaistenie peňažných prostriedkov vyplýva, súčasťou takto zaistených peňažných
prostriedkov je aj suma vo výške 2 520 186,53 eur, ktorá zodpovedá 20 % DPH (ďalej len
„zaistená suma DPH“). Žiadosťou z 22. novembra 2017 sťažovateľka požiadala úrad
špeciálnej prokuratúry o obmedzenie zaistenia peňažných prostriedkov vo výške rovnajúcej
sa zaistenej sume DPH s odôvodnením, že je platiteľkou DPH a že jej na základe zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o DPH“) a na základe podaného daňového priznania za október 2017 vznikla povinnosť
zaplatiť štátu DPH vo výške rovnajúcej sa zaistenej sume DPH. Napadnutým uznesením
prokurátor špeciálnej prokuratúry zamietol žiadosť sťažovateľky. Sťažovateľka podala proti
uzneseniu prokurátora sťažnosť, o ktorej rozhodol napadnutým uznesením špeciálny
prokurátor tak, že ju ako nedôvodnú zamietol. V ten istý deň, v ktorý bolo sťažovateľke
doručené uznesenie špeciálneho prokurátora, jej bolo doručené rozhodnutie Daňového
úradu Bratislava z 25. januára 2018, ktorým bolo zriadené záložné právo k účtu
sťažovateľky z dôvodu nesplatenia zaistenej sumy DPH za zdaňovacie október 2017
splatnej 27. novembra 2017, avšak nielen v rozsahu zaistených peňažných prostriedkov, ale
aj v rozsahu peňažných prostriedkov, ktoré sa nachádzajú na účte sťažovateľky nad rámec
zaistených peňažných prostriedkov, a taktiež aj na prichádzajúce peňažné prostriedky.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že s peňažnými prostriedkami na jej účte mohla
v dôsledku napadnutých rozhodnutí disponovať len obmedzene, avšak od 29. januára 2018
s nimi už nemôže disponovať vôbec, čím je paralyzovaná jej podnikateľská činnosť.
Doplnením podania doručeným ústavnému súdu 17. apríla 2018 sťažovateľka
ústavnému súdu oznámila, že 3. apríla 2018 jej bolo doručené rozhodnutie Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100591068/2018 z 20. marca 2018, ktorým bolo
zmenené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava z 25. januára 2018 tak, že záložné právo
k peňažným pohľadávkam z účtu sťažovateľky sa zriaďuje do výšky 2 520 186,53 eur len
k peňažným pohľadávkam na účte sťažovateľky existujúcim v okamihu doručenia tohto
rozhodnutia poskytovateľovi platobných služieb
3. Poukazujúc na čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre
a § 2 ods. 2 Trestného poriadku sťažovateľka uvádza, že úrad špeciálnej prokuratúry
napadnutými rozhodnutiami nerešpektoval ústavne konformný výklad aplikovateľných
právnych predpisov, zásadu rýchlej a účinnej ochrany práv a zásadu minimalizácie zásahov
do základných práv a slobôd sťažovateľky. Sťažovateľka namieta ústavnú neudržateľnosť
napadnutých rozhodnutí a najmä nedostatočné odôvodnenie uznesenia špeciálneho
prokurátora, ktorý sa podľa sťažovateľky nijakým spôsobom nevysporiadal s jej
argumentáciou uvedenou v sťažnosti. Sťažovateľka uvádza, že jej základné práva by boli
rešpektované iba za predpokladu, ak by úrad špeciálnej prokuratúry posúdil opodstatnenosť
a primeranosť zaistenia peňažných prostriedkov v časti zaistenej sumy DPH v kontexte
ústavne konformného výkladu, náležite zistil skutkový a právny stav veci a až následne
vydal napadnuté rozhodnutia. Odôvodnenie uznesenia špeciálneho prokurátora vrátane
uznesenia prokurátora a príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov nespĺňa podľa
sťažovateľky požiadavku logického a vnútorne konzistentného celku, ktorý dáva odpovede
na všetky otázky majúce zásadný význam pre vydanie rozhodnutia. Sťažovateľka namieta,
že špeciálny prokurátor v napadnutom uznesení uviedol takú argumentáciu, ktorá nebola
predtým použitá ani v uznesení prokurátora a ani v príkaze na zaistenie peňažných
prostriedkov, čím znemožnil sťažovateľke efektívne sa brániť a prednášať relevantné
protiargumenty. Medzi ďalšími vadami spôsobujúcimi porušenie jej práv sťažovateľka
uvádza nesprávnu identifikáciu osoby podávajúcej sťažnosť proti uzneseniu prokurátora
v uznesení špeciálneho prokurátora, nešpecifikovanie konkrétneho spôsobu a konania,
ktorým malo dôjsť k porušeniu povinností v zmysle § 237 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného
zákona v príkaze na zaistenie peňažných prostriedkov. K namietanému porušeniu práva na
nestranné a nezávislé posudzovanie opravného prostriedku došlo podľa sťažovateľky
spôsobom rozhodovania v rámci jednej a tej istej inštitúcie, a to úradu špeciálnej
prokuratúry.
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka namieta porušenie označených
práv napadnutým rozhodnutiami, navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a priznať jej
náhradu trov konania vo výške 390,50 eur na účet jej právnej zástupkyne.
5. Sťažovateľka taktiež navrhuje spojiť konanie o tejto sťažnosti s konaním
o sťažnosti sťažovateľky vedeným pod sp. zn. Rvp 590/2018, ktoré sa týka tých istých strán
a skutkovo súvisí s touto sťažnosťou.
6. Sťažovateľka zároveň navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosť prednostne
prerokoval a vydal dočasné opatrenie a odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí.
Návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí odôvodňuje tým, že je
platiteľkou DPH v súlade so zákonom o DPH. Obchodná spoločnosť MH Manažment, a. s.,
ktorá sťažovateľke vyplatila zaistené peňažné prostriedky, je taktiež platiteľom DPH
v zmysle zákona o DPH. Na základe podaného daňového priznania vyplýva pre
sťažovateľku daňová povinnosť zodpovedajúca zaistenej sume DPH. Zaplatením odmeny za
poskytnuté právne služby na základe riadne vystavenej faktúry vznikol obchodnej
spoločnosti MH Manažment, a. s., aj nárok na odpočítanie DPH. Sťažovateľka je povinná
splniť si svoju daňovú povinnosť a navyše je povinná plniť si aj iné záväzky voči svojim
zamestnancom a zmluvným partnerom. Zaistením peňažných prostriedkov na základe
príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov vo výške zahŕňajúcej DPH je ohrozený záujem
štátu na riadnom výbere daní. Neodvedením splatnej DPH sťažovateľkou štátu došlo
zo strany Daňového úradu Bratislava k zriadeniu záložného práva k dotknutým peňažným
prostriedkom na účte sťažovateľky, a to v rozsahu peňažných prostriedkov nachádzajúcich
sa na účte sťažovateľky nad rámec dotknutých peňažných prostriedkov a taktiež aj
v rozsahu prichádzajúcich peňažných prostriedkov. Sťažovateľka nemôže vôbec disponovať
peňažnými prostriedkami na svojom účte, čím je paralyzovaná jej činnosť a vykonávanie
podnikateľskej činnosti vrátane úhrady prevádzkových nákladov a miezd zamestnancov.
II.
7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
9. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažnosť
sťažovateľky spĺňa náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom predpísané
v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, a pretože nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.
10. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerané
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo Trestného poriadku.
11. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne
o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
12. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
13. Po preskúmaní sťažností sťažovateľky ústavný súd zistil, že táto úzko súvisí
s vecou vedenou pod sp. zn. I. ÚS 122/2018, keďže v oboch veciach vystupuje totožná
sťažovateľka, totožný je aj porušovateľ sťažovateľkou označených práv, a to úrad špeciálnej
prokuratúry a v oboch prípadoch sťažovateľka napáda mimo iných rozhodnutí aj rovnaký
príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov. Predmetom oboch sťažností je namietané
porušenie tých istých práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu a sťažnosti sa
zakladajú na takmer identickom skutkovom a právnom základe. Prerokovávaná sťažnosť sa
týka obmedzenia zaistenia peňažných prostriedkov vo výške rovnajúcej sa zaistenej sume
DPH a sťažnosť v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 122/2018 sa týka zaistenia celej sumy
peňažných prostriedkov vo výške 15 236 226 eur vrátane DPH.
14. Vzhľadom na to, že ústavné sťažnosti spolu skutkovo úzko súvisia a týkajú sa
tých istých strán, ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 31a ods. 1 zákona
o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP rozhodol, že prerokovávanú vec spája na
spoločné konanie s vecou vedenou pod sp. zn. I. ÚS 122/2018, ktoré bude ďalej vedené pod
sp. zn. I. ÚS 122/2018.
15. K návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti namietaných rozhodnutí
ústavný súd uvádza, že podľa § 52 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie sťažnosti nemá
odkladný účinok. Podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh
sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým
verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu
neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení
vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva
alebo slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
16. Po posúdení návrhu sťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení nedospel
ústavný súd k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na odklad vykonateľnosti
napadnutých rozhodnutí úradu špeciálnej prokuratúry v zmysle § 52 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, a to preto, že napadnuté uznesenia úradu špeciálnej prokuratúry
neobsahujú výrok o plnení. Uznesením úradu špeciálnej prokuratúry z 5. decembra 2017
bola zamietnutá žiadosť sťažovateľky o obmedzenie zaistených peňažných prostriedkov
zodpovedajúcich 20 % DPH z celkovej zaistenej sumy, ktoré boli zaistené napadnutým
príkazom na zaistenie peňažných prostriedkov. Uznesením z 23. januára 2018 rozhodol úrad
špeciálnej prokuratúry o sťažnosti sťažovateľky proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že
jej sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Pri takýchto výrokoch namietaných (dvoch) uznesení
pojmovo neprichádza do úvahy odklad ich vykonateľnosti, a to s účinkami, ktoré sleduje
sťažovateľka podaným návrhom. Keďže napadnuté uznesenia neukladajú žiadnu povinnosť
na plnenie, vyhovením návrhu sťažovateľky na odklad ich vykonateľnosti by nedošlo
k zmene vzniknutého právneho stavu. Inak povedené, prípadný odklad vykonateľnosti
napadnutých uznesení úradu špeciálnej prokuratúry nemôže mať vplyv na zaistenie
peňažných prostriedkov vykonaného na podklade napadnutého príkazu úradu špeciálnej
prokuratúry na zaistenie peňažných prostriedkov.
Pokiaľ ide o návrh na odklad vykonateľnosti samotného príkazu úradu špeciálnej
prokuratúry na zaistenie peňažných prostriedkov, tohto dočasného opatrenia sa sťažovateľka
domáhala už návrhom v sťažnosti vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 122/2018, o ktorom
rozhodol ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti 12. apríla 2018 tak, že mu
nevyhovel. Keďže sťažovateľka v odôvodnení návrhu na odklad vykonateľnosti príkazu na
zaistenie peňažných prostriedkov neuviedla žiadne nové skutočnosti a jej argumentácia
odôvodňujúca návrh na vydanie dočasného opatrenia je totožná ako vo veci vedenej pod
sp. zn. I. ÚS 122/2018, ústavný súd nevzhliadol dôvod na revíziu svojho rozhodnutia pri
nezmenenom skutkovom a právnom stave veci. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd
nezohľadniť ani časový faktor, keďže medzi rozhodovaním o dočasnom rozhodnutí
neuplynul čas dlhší ako 1 týždeň.
17. Ústavný súd preto o návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutých
rozhodnutí úradu špeciálnej prokuratúry rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku
tohto uznesenia.
18. Tieto skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu obsiahnutý
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V konaní o prijatej sťažnosti ústavný súd rozhodne aj
o ďalších nárokoch sťažovateľky uplatnených v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2018