Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 255/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Ladislava Orosza a Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosti Univerzity Mateja

Bela v Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica, zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Tomáš Suchý, ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.

48 ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 S

145/2015 z 31. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3

Sžfk 12/2016 z 21. júna 2017 (vedenú pod sp. zn. ) a uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 25. januára 2017 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 23. augusta 2017 (vedenú pod sp. zn.

), a takto

rozhodol:

Sťažnosti Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2017

doručená sťažnosť Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národná 12, Banská Bystrica

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. mája 2016

(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu z 31. mája 2016“) a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 21. júna 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z 21. júna 2017“)

(vedenú pod sp. zn. ; sudca spravodajca JUDr. Ladislav Orosz).

Dňa 14. decembra 2017 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa,

ktorou namieta porušenie základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 25. januára

2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu z 25. januára 2017“) a uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 23. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu z 23. augusta 2017“) (vedenú pod sp. zn. ).

Zo sťažností a z príloh k nim priložených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou

doručenou krajskému súdu domáhal preskúmania zákonnosti správy o zistenej nezrovnalosti

č. N21500697/S01 k projektu s kódom ITMS 26250120036 a žiadosti o vrátenie finančných

prostriedkov s kódom 26250120036/Z04. O žalobe rozhodol krajský súd napadnutým

uznesením z 31. mája 2016 tak, že konanie zastavil z dôvodu, že žiadne z „napadnutých

rozhodnutí nie je možné považovať za rozhodnutie preskúmateľné v správnom súdnictve

a teda je konanie vo veci potrebné zastaviť“.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť

podľa a nasl. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“), o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením

z 21. júna 2017 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.

Žalobou doručenou krajskému súdu sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti

aktualizovanej správy o zistenej nezrovnalosti č. N21600405/S02 z 25. apríla 2016

a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120027/Z03 z 25. apríla 2016.

O žalobe sťažovateľa rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 25. januára 2017 tak,

že ju odmietol z dôvodu, že „je neprípustná, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej

povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach“ sťažovateľa.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej

rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením z 23. augusta 2017 tak, že ju zamietol.

Sťažovateľ vo svojich sťažnostiach namieta porušenie označených práv podľa

a dohovoru z dôvodu, že ním napadnuté rozhodnutia „možno považovať za rozhodnutia

preskúmateľné v správnom súdnictve“.

Sťažovateľ následne argumentuje vo svojich sťažnostiach identicky, pričom

poukazuje na povahu správneho súdnictva, v ktorom „je právo na prístup k súdu vymedzené

princípom generálnej klauzuly ( ) s negatívnou enumeráciou ( ), z ktorého

vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem

tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nakoľko s tým, že predmetné rozhodnutia

žalobcu, ktoré v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave... napadol správnou

žalobou, nespĺňa ani jedno z taxatívne vymedzených rozhodnutí, ktoré súdy

nepreskúmavajú, v dôsledku toho máme za to, že príslušný súd mal právomoc preskúmať

postup správneho orgánu v spojitosti s rozhodnutím, ktoré vydal.“.

V rámci svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje na spôsob, akým ústavný súd

v uznesení sp. zn. z 9. júna 1992 vymedzil kritériá na posúdenie toho, či určitý

subjekt koná ako orgán verejnej moci.

Následne sťažovateľ odkazuje na uznesenie krajského súdu sp. zn.

zo 4. júla 2014 a na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 25. augusta 2011,

z ktorých vyplýva právny názor, že správy o zistenej nezrovnalosti a žiadosti o vrátenie

finančných prostriedkov sú preskúmateľné súdmi v systéme správneho súdnictva.

V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:

«V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.:

zo dňa 25. 08. 2011 sa za spôsobilý predmet súdneho prieskumu považujú aj povolenia

a listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy

ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 správneho

poriadku. Na základe toho máme za to, že sa jedná o list s charakterom rozhodnutia, ktorý

je vydaný príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačný akt správneho orgánu.

Napriek tomu, že tento akt nie je riadne upravený predmetným právnym predpisom, § 3

ods. 1 až 6 správneho poriadku sa použije primerane aj pri ostatných podobných

právnoaplikačných aktoch správneho orgánu.

V rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 04. 07. 2014

sa ďalej uvádza, že „V danom prípade súd zistil, že predmetom prieskumu má byť Správa

o zistenej nezrovnalosti vypracovaná žalovaným... V zmysle vyššie uvedených ustanovení

osobitného zákona - zákona o pomoci a podpore je zrejmé, že Správa o zistenej

nezrovnalosti zo dňa 6. 9. 2012, i keď neobsahuje formálne atribúty správneho rozhodnutia,

zasahuje do práv a záujmov žalobcu, jej dôsledkom je vrátenie poskytnutej dotácie

v rozsahu zistenej nezrovnalosti a možný sankčný postih v prípade, ak žalobca k vráteniu

finančných prostriedkov nepristúpi. V zmysle ustanovenia , predmet žaloby

nie je vylúčený zo súdneho prieskumu. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru,

že vyhotovením Správy o zistenej nezrovnalosti žalovaným dňa 6. 9. 2012 došlo k zásahu

do práv a záujmov žalobcu, osobitný predpis nevylučuje jej preskúmanie súdom, a preto

môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti, druhej hlavy “

Krajský súd v Bratislave v Rozsudku zo dňa 16. 01. 2014, sp. zn. ,

konštatoval, že „v danom prípade je daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto

veci. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného – Správu o zistenej

nezrovnalosti č. N21201292/001 zo dňa 19. 09. 2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Je nepochybné, že takýmto rozhodnutím môže byť žalobca ukrátený na svojich

právach... Ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh, či formálne

označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesme

byť podľa SR vylúčené z právomoci všeobecných súdov bez ohľadu

na ust. a iných zákonov. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup

orgánu verejnej správy dotýka niektorého zo základných práv, z právomoci súdov nesmie

byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania v situácii,

keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným

a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu výklad ústavne súladným spôsobom.

Pre súdy táto povinnosť celkom jednoznačne vyplýva z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152

ods. 4 SR .»

Podľa sťažovateľa tým, že krajský súd a najvyšší súd o jeho žalobách,

resp. kasačných sťažnostiach rozhodli odlišným spôsobom, porušili princíp predvídateľnosti

súdneho rozhodnutia a princíp právnej istoty a zároveň mu odňali právo na súdnu ochranu.

Najvyšší súd navyše „zanedbal aj svoju zákonom ustanovenú povinnosť pri zabezpečovaní

jednoty rozhodovania, a to, že prejednávanú vec postúpiť na rozhodnutie veľkému senátu

tak, ako to vo svojich ustanoveniach predpokladá ( a )“.

Podľa sťažovateľa najvyšší súd mal postupovať podľa

a vec mal postúpiť na rozhodnutie veľkému senátu. Nedodržanie uvedeného postupu malo

podľa sťažovateľa za následok porušenie základného práva na zákonného sudcu

podľa , keďže najvyšší súd nerozhodol v zložení predpísanom zákonom.

V tejto súvislosti ďalej uvádza:

«Porušenie povinnosti predložiť vec veľkému senátu... nie je iba porušením tohto

zákonného ustanovenia, ale vzhľadom na prvá veta SR aj pochybením,

ktoré má ústavnoprávny rozmer. Z ústavného príkazu, že „nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi“, ako jedného z princípov právneho štátu vyplýva, že nerešpektovanie

zákona, v akom zložení má byť vec rozhodovaná, predstavuje vo svojich dôsledkoch

porušenie SR. Opätovne tu môžeme vychádzať zo skúseností z Českej

republiky, keď Ústavný súd ČR v nálezoch , či vyslovil,

že ak dospel senát najvyššieho súdu (v danej veci Najvyššieho správneho súdu) pri svojom

rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru už vyjadreného

v rozhodnutí najvyššieho súdu (v danej veci Najvyššieho správneho súdu) je § 17 ods. 1

s. ř. s. (v SR ) povinný postúpiť vec na rozhodnutie rozšírenému senátu

(veľkému senátu). Ak tak neurobí a vo veci sám rozhodne, uplatňuje štátnu moc v rozpore

s ČR a Listy a zaťaží konanie vadou nesprávne obsadeného

súdu, ktorá v rovine ústavnoprávnej predstavuje porušenie ústavného práva na zákonného

sudcu.“. (CSP, Števček M., Ficová S. a kol., Komentár, C. H. Beck, rok 2015, str. 198.)

Uvedený komentár sa síce vzťahuje na ust. , avšak zastávame názor,

že je možné použiť ho aj v našom prípade, keď sa senát NS SR pri svojom rozhodovaní

o kasačnej sťažnosti žalobcu odchýlil od právneho názoru už vyjadreného v rozhodnutí

najvyššieho súdu (viď. NS SR , NS SR ).»

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezmi

rozhodol tak, že vysloví porušenie základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu

sp. zn. z 31. mája 2016 a sp. zn. z 25. januára 2017

a napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. z 21. júna 2017

a sp. zn. z 23. augusta 2017, napadnuté uznesenia zruší a veci vráti

krajskému súdu a najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ

si v sťažnostiach zároveň uplatnil úhradu trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento

zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným

súdom primerane ustanovenia (ďalej aj „“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán.

Podľa čl. II ods. 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 (ďalej len „rozvrh práce na rok 2018“) v záujme

hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich

do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov

ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo súvisia alebo

sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného

súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo

predsedníčka ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa

nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát

ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej

začalo konanie na ústavnom súde skôr ( ). Za rovnakých

podmienok môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho

pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti

hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom

konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo

konanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných vecí patriacich do pôsobnosti senátov

ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov,

rozhoduje príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu

spravodajcu vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti

hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom

konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo

konanie na ústavnom súde skôr.

Napriek tomu, že nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí –

s poukazom na ustanovenie – možno aj v konaní

o sťažnosti podľa primerane použiť na prípadné spojenie vecí ustanovenie

.

S prihliadnutím na obsah sťažností sťažovateľa a z ich obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak,

že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2018