Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 169/2018
PDF · 130.36 KB
No categories available
III. ÚS 169/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, , a , ,
zastúpených JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 C 313/03 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 215/2013 z 18. júla 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. decembra 2017 doručená sťažnosť , ,
, a ,
(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátska kancelária,
Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 313/03 (ďalej len „namietané konanie“) po právoplatnosti nálezu
ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 215/2013 z 18. júla 2013.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi namietaného
konania, a to na strane odporcu, kde sa konanie začalo na základe návrhu podaného
okresnému súdu 19. decembra 2003.
3. Sťažovatelia argumentujú, že v namietanom konaní postupom okresného súdu
došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
4. Sťažovatelia v sťažnosti dôvodia, že „aj napriek dvom nálezom ÚS SR predmetná
vec ešte nie je právoplatne skončená a zrejme ani skončená tak skoro nebude.
Na poslednom pojednávaní konanom 5. 10. 2017 okresný súd síce vyhlásil rozsudok, ktorým
sťažovateľov zaviazal zaplatiť titulom zhodnotenia sumu 466.313,50 EUR s 12,5 % úrokom
z omeškania od 19. 12. 2003 do zaplatenia žalobcovi, pričom vôbec neprihliadol
na započítaciu námietku v uvedenej sume, spočívajúcej v hodnote užívania reštauračného
zariadenia v Starom Meste, za ktoré žalobca neplatil od roku 2003 až do roku 2013,
kedy priestory musel vypratať, ale do dnešného dňa jeho písomné vyhotovenie sťažovateľom
nedorušil. Vzhľadom na uvedené má zrejme okresný súd veľké problémy pri jeho
odôvodnení, lebo je už prima facie zjavne nezákonné, keď sa vôbec nezaoberal započítacou
námietkou sťažovateľov.“.
5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd
rozhodol o ich sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v namietanom konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 215/2013 z 18. júla 2013, priznal im tiež primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 €, a to každému z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v namietanom konaní po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 215/2013 z 18. júla 2013.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).
10. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza
z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu,
a to ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, III. ÚS 355/2012). Ústavný súd preto v rámci svojej
rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07,
I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje
ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému
porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.
11. Je nepochybné, že namietané konanie vo veci sťažovateľov bolo v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu skončené, a to na základe vydania meritórneho
rozhodnutia – rozsudku z 5. októbra 2017. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľov týkajúcu sa
skutočnosti doručenia označeného meritórneho rozhodnutia, ústavný súd ju hodnotí
ako neopodstatnenú, konštatujúc, že nezistil prieťahy pri doručovaní predmetného
rozhodnutia. Z obsahu súvisiaceho súdneho spisu totiž vyplýva, že k doručeniu rozsudku
okresného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľov došlo 8. januára 2018, keď bol rozsudok
expedovaný 2. januára 2018, teda presne v posledný deň regulárne predĺženej lehoty
na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutia, ktorú v súlade s § 223 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov opatrením z 26. októbra 2017
predĺžil predseda okresného súdu.
13. Ústavný súd konštatuje, že si okresný súd z hľadiska požiadavky odstránenia
stavu právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvostupňového konania splnil vydaním
meritórneho rozhodnutia, pričom v ďalšej fáze konania je úloha nastolenia stavu
právoplatného rozhodnutia prenesená na nadriadený súd, ktorého povinnosťou je rozhodnúť
o odvolaniach účastníkov konania v súlade s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 2
ústavy a z čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda bez zbytočných prieťahov.
14. Sťažovatelia, ktorí sa domáhajú ochrany svojich označených práv vo vzťahu
k namietanému konaniu okresného súdu, sa so svojou sťažnosťou na ústavný súd obrátili
v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu
nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel.
15. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú a ďalšími sťažovateľom
uplatnenými nárokmi sa už ďalej nezaoberal.
16. Nad rámec ústavný súd dodáva, že uvedené rozhodnutie ústavného súdu
nepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľom obrátiť
sa na ústavný súd so sťažnosťou, ak by v prípade potenciálneho vrátenia veci sťažovateľov
nadriadeným súdom okresnému súdu dochádzalo podľa vedomia sťažovateľov k zbytočným
prieťahom.
17. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2018