Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 289/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu

Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

a , obaja , zastúpených advokátom JUDr. Jurajom Špirkom,

Nerudova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2018

doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 25. apríla 2014 podali sťažovatelia okresnému

súdu návrh (žalobu) na obnovu konania podľa relevantných ustanovení vtedy platného

a účinného (ďalej aj „OSP“), ktoré je vedené okresným

súdom pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti chronologicky opisujú priebeh napadnutého konania:

„Okresný súd Košice-okolie nás výzvou zo dňa 10. 7. 2014 vyzval na zaplatenie

súdneho poplatku, ktorý sme dňa 1. 8. 2014 uhradili.

Odporca sa k návrhu vyjadril ešte v septembri 2014.

Dňa 16. 12. 2014 sme požiadali súd o prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a zároveň sme návrh doplnili o aktuálnu judikatúru.

Dňa 11. 2. 2016 sme podali sťažnosť na postup súdu v tomto konaní.

Uznesením zo dňa 21. 3. 2016 súd návrh na obnovu konania ako aj návrh na odklad

vykonateľnosti bez pojednávania zamietol.

Dňa 12. 4. 2016 sme okresnému súdu doručili naše odvolanie proti uzneseniu

zo dňa 21. 3. 2016.

Súd nám dňa 26. 5. 2016 zaslal vyjadrenie odporcu k nášmu odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14. 9. 2016 zrušil napadnuté uznesenie

a vec vrátil súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

Dňa 4. 10. 2016 súd vytýčil pojednávanie na deň 16. 11. 2016. Pojednávanie sa však

neuskutočnilo.

Uznesením zo dňa 7. 10. 2016 súd odložil vykonateľnosť platobného rozkazu

Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. zo dňa 8. 4. 2009 do právoplatnosti

rozhodnutia o návrhu na obnovu konania vedeného pod sp. zn. .

Dňa 6. 3. 2017 súd vytýčil pojednávanie na 26. 4. 2017. Pojednávanie sa však

neuskutočnilo.

Do dnešného dňa súd nerozhodol ani nevykonal žiadny efektívny úkon smerujúci

k rozhodnutiu vo veci samej.

Následne po podaní sťažnosti súd vytýčil termín pojednávania na 18. 4. 2018.“

Sťažovatelia svoju sťažnosť ďalej odôvodňujú takto:

«Ako z uvedeného vyplýva, Okresný súd Košice-okolie je v konaní nečinný

a ani po takmer 4 rokoch od podania nevykonal ani jedno pojednávanie a to napriek tomu,

že sme už pred troma rokmi žiadali súd o prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

čím porušuje naše základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v ako aj v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd. Máme za to, že v danej veci je možné rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

Zdôrazňujeme, že sa navrhovatelia dostali do osobitne ťaživej životnej situácie, ktorú

sami finančne nezvládajú hoci istinu spolu s úrokmi už splatili a to v celkovej výške

a napriek rozhodnutiu súdu o odklade vykonateľnosti stále je voči ním vedená exekučné

konanie a exekútor vykonáva zrážky a nerešpektuje rozhodnutie o odklade vykonateľnosti.

Súd je jediným orgánom, ktorý môže poskytnúť navrhovateľom ako povinným ochranu. Súd

pri vydávaní napadnutého rozsudku porušil ich spotrebiteľské práva, pričom navrhovatelia

nemajú možnosť v samotnom exekučnom konaní zvrátiť exekúciu, nakoľko exekučným

titulom je právoplatný platobný rozkaz...

... Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom

prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2)

a postup, akým v konaní postupoval súd (3). Za súčasť prvého kritéria považuje aj povahu

veci a jej význam pre sťažovateľa.

1) Sme toho názoru, že uvedené konanie o obnove konania, ktoré začalo ešte

v roku 2014 a nie je doposiaľ právoplatne skončené, je bežnou súčasťou agendy

všeobecných súdov. Aj keď na priebeh konania mohla mať čiastočný vplyv

práceneschopnosť zákonnej sudkyne už vzhľadom na samotnú dĺžku konania a jeho

nečinnosť a doteraz nevykonané jediné pojednávanie sú ničím neospravedlniteľné prieťahy.

Namietané konanie prebiehalo dosiaľ z prevažnej väčšiny za účinnosti zákona

č. v znení neskorších predpisov [s účinnosťou

do 30. júna 2016 (ďalej len ,,OSP“)], ktorý v § 6 prikazoval súdu v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovať tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Povinnosť

súdu vec rýchlo prejednať a rozhodnúť vyplývala aj z a z

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto procesných poriadkov.

2) Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní, či v konaní pred Okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu ich základného práva podľa . Pri hodnotení postupu

podľa tohto kritéria poznamenávame, že sťažovatelia nijako neprispeli k prieťahom vo veci.

3) Pri hodnotení existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

upozorňujeme predovšetkým na fakt, že celý priebeh konania je poznačený absolútnou

nečinnosťou súdu, čo malo najväčší vplyv na doterajšiu dĺžku sporu. Zdôrazňujeme, že toto

konanie, ktoré bez prejednania veci trvá tak dlho, ako je tomu v danej veci, možno už len

na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s ustanovením čl. 48 ods. 2

. V priebehu celého konania Okresný súd v konaní neorganizoval svoju prácu tak,

aby v čo naj kratšej dobe vytýčil pojednávanie a rozhodol vo veci samej. Takýto postup

Okresného súdu sťažovatelia vyhodnocujú ako konanie, ktoré nesmerovalo k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľov a teda ako také, ktoré spôsobilo zbytočné prieťahy.

Sťažovatelia sú toho názoru, že pokiaľ by nepodali na súd sťažnosť do dnešného dňa

by pojednávanie vytýčené nebolo.

V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní môžu

byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty

(, ).

Podľa názoru sťažovateľov ide o bežnú agendu, kedy je možné rozhodnúť spravidla

aj na prvom pojednávaní. Ani žiadna zložitosť veci by nemohla ospravedlniť skutočnosť,

že ani po 4 rokoch nebolo súdom vykonané jediné pojednávanie. Vychádzajúc z rímskej

zásady iura novit curia nemôže 4-ročné obdobie ospravedlniť ani náročnosť veci,

ani zložitosť právnej úpravy, ani správanie účastníkov konania.»

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prijatí rozhodol nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľov 1. , nar. , ,

a 2. , nar. ,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie

v konaní vedenom pod sp. zn.7 C/157/2014 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice-okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva každému zo sťažovateľov finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000- € (slovom: päťtisíc euro), ktoré je Okresný súd Košice-

okolie povinný vyplatiť sťažovateľom do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia v sume 325,42- € na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Juraja Špirka

vedený v č. ú. , ktoré je povinný

Okresný súd Košice-okolie uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu ich základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich

namietané porušenie spoločne.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia chcú dosiahnuť zmenu právoplatného

platobného rozkazu okresného súdu sp. zn. z 8. apríla 2009, ktorý nadobudol

právoplatnosť 13. augusta 2009 prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku –

obnovy konania. Preto podali návrh na obnovu konania podľa a nasl. platného

a účinného v čase jeho podania. K namietanému porušeniu označených práv dochádza

podľa sťažovateľov v konaní o návrhu (žalobe) na obnovu konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. . Ústavný súd zistil, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. na pojednávaní konanom 18. apríla 2018 rozhodol o návrhu

(žalobe) na povolenie obnovy konania tak, že povolil obnovu konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. .

Podľa návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne,

alebo obnovu konania povolí.

Podľa (ďalej aj „“) súd uznesením

odmietne žalobu na obnovu konania, ak

a) bola podaná oneskorene,

b) bola podaná neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo

e) je zjavne nedôvodná.

Podľa ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne

rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

Podľa len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy

právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko,

čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania

právoplatnosť, súd bez ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo

najavo v pôvodnom konaní aj v obnovenom konaní.

Podľa ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,

zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej

zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

Podľa ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne,

zamietne rozsudkom návrh na jeho zmenu.

Podľa ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, novým

rozhodnutím nahradí pôvodné rozhodnutie.

Uvedené relevantné ustanovenia spojené s povolením obnovy v Občianskom súdnom

poriadku a sú porovnateľné, a preto možno na konanie

o povolení obnovy vedené pod sp. zn. aplikovať doterajšiu judikatúru

ústavného súdu.

Podľa stabilizovanej judikatúry (, ) ústavného súdu

v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania

alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48

ods. 2 v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

pretože nejde o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku a odstránenie stavu

právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím vo veci. Takéto

rozhodnutie už bolo totiž vydané v pôvodnom konaní, v zmysle

predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova. Rovnaký právny

názor vyplýva aj z doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej možno

vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných

prostriedkoch, za ktorú treba považovať aj obnovu konania (A. B. proti Slovenskej

republike, rozsudok zo 4. 3. 2003).

Prekážka veci rozhodnutej odpadne len nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia

o povolení obnovy konania podľa , keď súd bez ďalšieho návrhu vec

znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo

záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím

o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48

ods. 2 v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov by už v takomto prípade prichádzala do úvahy.

Ústavný súd už vyslovil, že pri obnove konania podľa Občianskeho súdneho

poriadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa porušené len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia

o povolení obnovy konania (napr. , , ,

).

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018