Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 215/2018
PDF · 157.66 KB
No categories available
II. ÚS 215/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť Okresného stavebného bytového družstva ,
, a 59 sťažovateľov, ktorých byty spravuje Okresné stavebné bytové
družstvo , zastúpených prostredníctvom procesného zákonného splnomocnenia
Okresným stavebným bytovým družstvom , právne zastúpených advokátkou
, advokátska kancelária, , vo veci namietaného
porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6 Cb 10/2008 z 3. apríla 2013, rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 4 Cob 90/2013 zo 4. marca 2014, uznesením Okresného súdu Trebišov
sp. zn. 6 Cb 10/2008 z 23. mája 2014 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4 Cob 105/2014 z 27. augusta 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Okresného stavebného bytového družstva a 59 sťažovateľov,
vlastníkov bytov v bloku č. 19 na sídlisku a v blokoch č. 924/57
a č. 924/58 na sídlisku , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2016
doručená sťažnosť (i) Okresného stavebného bytového družstva ,
(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „sťažovateľ v prvom rade“), a (ii) 59 sťažovateľov,
vlastníkov bytov v bloku č. 19 na sídlisku a v blokoch č. 924/57 a
č. 924/58 na sídlisku , zákonne procesne zastúpených
podľa § 8b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov Okresným
stavebným bytovým družstvom , (ďalej aj „sťažovatelia
v druhom rade“), ktorou namietajú porušenie svojho procesného základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd meritórnym rozsudkom Okresného
súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 Cb 10/2008 z 3. apríla 2013, meritórnym
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Cob 90/2013
zo 4. marca 2014, uznesením okresného súdu sp. zn. 6 Cb 10/2008 z 23. mája 2014
o trovách a uznesením krajského súdu sp. zn. 4 Cob 105/2014 z 27. augusta 2014 o trovách,
ktorými bolo rozhodnuté, že sťažovateľ v prvom rade musí zaplatiť dodávateľovi tepla dlh
súvisiaci s odpojením sa od tohto dodávateľa, avšak sťažovateľ je presvedčený, že žalovaný
nemal byť on, ale jednotliví vlastníci bytov.
1.1 Sťažovateľ v prvom rade, aby zvýraznil svoj právny názor, podal ústavnú
sťažnosť aj v mene vlastníkov ako ich procesný zákonný zástupca. Ústavný súd týchto
sťažovateľov označuje len prostredníctvom nehnuteľností, pretože pre účel prerokovania
ústavnej sťažnosti to postačuje.
2. Sťažovateľ v prvom rade je bytovým družstvom, ktoré vykonáva správu domov
a rozhodlo sa, že niektoré domy oddelí od dovtedajšieho dodávateľa tepla spoločnosti
MIBYT, s. r. o. Medzi sťažovateľom a dodávateľom vznikol spor o výšku a moment
splatnosti nákladov vyvolaných odpojením obytných blokov spravovaných sťažovateľom od
zdroja tepla.
3. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynula nižšia než
žalovaná suma, a preto spoločnosť MIBYT, s. r. o., čiastočne späťvzala žalobu a okresný
súd v tejto časti konanie zastavil. Okresný súd neskôr napadnutým rozsudkom sp. zn.
6 Cb 10/2008 z 3. apríla 2013 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
10 722,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % zo sumy 7 171,83 eur od
15. decembra 2007 do zaplatenia a zo sumy 3 550,66 eur od 15. decembra 2007 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Na odvolanie krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 4 Cob 90/2013 zo
4. marca 2014 potvrdil prvostupňové rozhodnutie (Ide o prvé dve rozhodnutia uvedené
v záhlaví. Tretie a štvrté napadnuté rozhodnutie sú nadväzujúce rozhodnutia o trovách,
pozn.).
5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. V dovolaní namietal
nezákonnosť sudcu a vecnú správnosť meritórnych rozsudkov. Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa v konaní sp. zn. 5 Obdo 5/2015 vecne zaoberal otázkou zmätočného dôvodu
podľa § 237 písmena g) Občianskeho súdneho poriadku (rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát) a v tejto časti
dovolanie uznesením sp. zn. 5 Obdo 5/2015 zo 17. marca 2016 odmietol. Vecnou
správnosťou rozsudku krajského súdu sa nezaoberal, pretože nejde o zmätočný dovolací
dôvod. Uznesenie o dovolaní sťažovateľ nenapadol ústavnou sťažnosťou.
6. Sťažovateľ v prvom rade a sťažovatelia v druhom rade namietajú, že bolo
porušené ich základné právo na súdnu ochranu, pretože vzhľadom na zákonné postavenie
správcu bytov nemal byť vôbec žalovaný správca – sťažovateľ v prvom rade, ale žalovaní
mali byť jednotliví vlastníci bytov. Z tohto dôvodu navrhli, aby ústavný súd sťažnosť prijal
a v náleze takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa v 1/ rade Okresné stavebné bytové družstvo ,
so sídlom , a sťažovateľov v 2/ rade na
súdnu ochranu, zaručené čl. 46 odst. 1/, Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6, odst. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Trebišov, čís. kon: 6 Cb/10/2008, zo dňa 3.
4. 2013, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach čís. kon: 4 Cob/90/2013, zo dňa 4. 3. 2014,
uznesením Okresného súdu Trebišov, čís. kon: 6 Cb/10/2008 zo dňa 23. 5. 2014 a
uznesením Krajského súdu Košice, čís. kon: 4 Cob/105/2014 zo dňa 27. 8. 2014, porušené
bolo.
Rozsudok Krajského súdu Košice, čís. kon: 4 Cob/90/2013 zo dňa 4. 3. 2014,
rozsudok Okresného súdu Trebišov, čís. kon: 6 Cb/10/2008 zo dňa 3. 4. 2013, uznesenie
Krajského súdu Košice, čís. kon. 4 Cob/105/2014 zo dňa 27. 8. 2014 a uznesenie Okresného
súdu Trebišov, čís. kon: 6 Cb/10/008, zo dňa 23. 5. 2014, o trovách konania zrušuje a vec
vracia Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie.“
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 i. f. zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj
návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
9. Podľa § 8b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je správca
povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania
podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie
konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu
a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu
záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu
a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom
nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.
10. Podstatou veci je tvrdenie, že sťažovateľ v prvom rade ako správca bytov nemal
byť vôbec žalovaný v konaní proti dodávateľovi tepla, a preto bolo porušené jeho právo
na súdnu ochranu. Sťažovatelia v druhom rade sa majú domáhať v podstate toho, aby boli
žalovaní oni sami.
11. Ústavný súd vníma, že vzťah medzi správcom, vlastníkmi bytov a tretími
osobami, zvlášť dodávateľmi tepla, je z hľadiska občianskeho práva zložitý, pretože
v danom vzťahu sa prelínajú prvky zákonného (i) mandátového a (ii) komisného zastúpenia
a zaslúžil by si bezpečnejšie judikatórne (ale aj zákonné – textuálne) zázemie (porov.
GRAUSOVÁ, K. Rozsah zodpovednosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome vo vzťahu k tretím osobám. In: Bulletin slovenskej advokácie. 2012, č. 1 –
2, s. 13 – 25; VALACHOVIČ, M., GRAUSOVÁ, K., CIRÁK, J. Zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2012). V diskurze sa pracuje aj
s názorom, že pasívna legitimácia je daná výškou poplatkov odvedených správcovi
vlastníkmi.
12. Ústavný súd zvažoval, či nevstúpiť do priestoru tejto právnej témy, ak by bol
prípadne výklad krajského súdu vypäto ústavne neudržateľný s tým, že k dispozícii by bol
rozumný a jasný opačný výklad. Vtedy by aj petitórny právny základ základného práva na
súdnu ochranu umožňoval vysloviť autoritatívny ústavnoprávny názor kultivujúci civilné
právo. V okolnostiach predmetnej veci (bod 11) však nie je medzi hmotnoprávnou otázkou
procesného postavenia sťažovateľa a právom na súdnu ochranu priamočiara relevantná
súvislosť. Angažovanosti ústavného súdu v tejto veci však okrem už uvedeného bránia aj
ďalšie nemenej významné skutočnosti:
13. Sťažovateľ sa počas celých piatich rokov sporu na okresnom súde a krajskom
súde nebránil svojmu procesnému postaveniu žalovaného. Aj keď konanie o dovolaní podľa
Občianskeho súdneho poriadku pri potvrdzujúcom rozsudku v podstate neposkytuje priestor
na otvorenie tejto v zásade hmotnoprávnej otázky, sťažovateľ v dovolacom konaní problém
pasívnej legitimácie ani nezmienil. V predmetnej veci tak z hľadiska faktickej subsidiarity
neboli vyčerpané opravné prostriedky.
14. Predmetný spor je sporom dvoch profesionálnych korporácií, ktoré sú dobre
oboznámené s právnym prostredím. Z tohto pohľadu, z pohľadu horizontality ich
súkromnoprávneho vzťahu, treba dbať aj na ochranu pozície protistrany, ktorá je v čase
podania ústavnej sťažnosti fixovaná už tri roky právoplatným rozhodnutím. Pasívna
legitimácia nie je otázkou, o ktorej by sťažovateľ nemohol skôr, priam od začiatku sporu
vedieť.
15. Podporne možno tiež uviesť, že sťažovateľ neuviedol, že by v dôsledku
napadnutých rozhodnutí utrpel ekonomickú stratu, pretože na základe praktických
skúseností možno predpokladať, že sťažovateľ povinnosť uhradiť náklady odpojenia
rozdelil medzi vlastníkov bytov. Z tohto pohľadu by bol právne smerodajnejší spor medzi
správcom a vlastníkmi bytov. Prostredníctvom ústavnej sťažnosti sa zaiste chráni aj
objektívne právo, ale v prvom rade sa chráni ústavnoprávna pozícia, ujma sťažovateľa.
V predmetnej veci nie je dôvod sa domnievať, že by sťažovateľ utrpel previazanú právne-
ekonomickú ujmu.
16. Napokon, sťažovateľ sa pokúša prostredníctvom konštrukcie sťažovateľov
v druhom rade cez procedúru ústavnej sťažnosti dosiahnuť spochybnenie svojej pasívnej
legitimácie v napadnutom konaní. Ak by sťažnosť nebola odmietnutá z už uvedených
dôvodov, bolo by potrebné uvažovať o aplikácii kolízneho opatrovníka. V každom prípade,
z hľadiska úlohy správcu vzbudzuje rozpaky, že sťažovateľ ako správca v mene svojich
spravovaných brojí proti nim samým.
17. Ústavný súd uzatvára, že vzhľadom na charakter právnej otázky, ktorá je
podstatou veci, ďalej na skutočnosť, že ju sťažovateľ otvoril až pred ústavným súdom s tým,
že nie je obeťou napadnutých rozhodnutí, nie je medzi napadnutými rozhodnutiami
a referenčným základným právom taká relevantná súvislosť, ktorá by odôvodňovala prijatie
veci, a preto možno sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. apríla 2018