Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 215/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. apríla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť Okresného stavebného bytového družstva ,

, a 59 sťažovateľov, ktorých byty spravuje Okresné stavebné bytové

družstvo , zastúpených prostredníctvom procesného zákonného splnomocnenia

Okresným stavebným bytovým družstvom , právne zastúpených advokátkou

, advokátska kancelária, , vo veci namietaného

porušenia ich základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Trebišov sp. zn. z 3. apríla 2013, rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. zo 4. marca 2014, uznesením Okresného súdu Trebišov

sp. zn. z 23. mája 2014 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 27. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Okresného stavebného bytového družstva a 59 sťažovateľov,

vlastníkov bytov v bloku č. 19 na sídlisku a v blokoch č. 924/57

a č. 924/58 na sídlisku , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2016

doručená sťažnosť (i) Okresného stavebného bytového družstva ,

(ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „sťažovateľ v prvom rade“), a (ii) 59 sťažovateľov,

vlastníkov bytov v bloku č. 19 na sídlisku a v blokoch č. 924/57 a

č. 924/58 na sídlisku , zákonne procesne zastúpených

podľa

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov Okresným

stavebným bytovým družstvom , (ďalej aj „sťažovatelia

v druhom rade“), ktorou namietajú porušenie svojho procesného základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd meritórnym rozsudkom Okresného

súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. apríla 2013, meritórnym

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 4. marca 2014, uznesením okresného súdu sp. zn. z 23. mája 2014

o trovách a uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. augusta 2014 o trovách,

ktorými bolo rozhodnuté, že sťažovateľ v prvom rade musí zaplatiť dodávateľovi tepla dlh

súvisiaci s odpojením sa od tohto dodávateľa, avšak sťažovateľ je presvedčený, že žalovaný

nemal byť on, ale jednotliví vlastníci bytov.

1.1 Sťažovateľ v prvom rade, aby zvýraznil svoj právny názor, podal ústavnú

sťažnosť aj v mene vlastníkov ako ich procesný zákonný zástupca. Ústavný súd týchto

sťažovateľov označuje len prostredníctvom nehnuteľností, pretože pre účel prerokovania

ústavnej sťažnosti to postačuje.

2. Sťažovateľ v prvom rade je bytovým družstvom, ktoré vykonáva správu domov

a rozhodlo sa, že niektoré domy oddelí od dovtedajšieho dodávateľa tepla spoločnosti

MIBYT, s. r. o. Medzi sťažovateľom a dodávateľom vznikol spor o výšku a moment

splatnosti nákladov vyvolaných odpojením obytných blokov spravovaných sťažovateľom od

zdroja tepla.

3. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynula nižšia než

žalovaná suma, a preto spoločnosť MIBYT, s. r. o., čiastočne späťvzala žalobu a okresný

súd v tejto časti konanie zastavil. Okresný súd neskôr napadnutým rozsudkom sp. zn.

z 3. apríla 2013 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

10 722,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % zo sumy 7 171,83 eur od

15. decembra 2007 do zaplatenia a zo sumy 3 550,66 eur od 15. decembra 2007 do

zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Na odvolanie krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. zo

4. marca 2014 potvrdil prvostupňové rozhodnutie (Ide o prvé dve rozhodnutia uvedené

v záhlaví. Tretie a štvrté napadnuté rozhodnutie sú nadväzujúce rozhodnutia o trovách,

pozn.).

5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie. V dovolaní namietal

nezákonnosť sudcu a vecnú správnosť meritórnych rozsudkov. Najvyšší súd Slovenskej

republiky sa v konaní sp. zn. vecne zaoberal otázkou zmätočného dôvodu

podľa písmena g) (rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát) a v tejto časti

dovolanie uznesením sp. zn. zo 17. marca 2016 odmietol. Vecnou

správnosťou rozsudku krajského súdu sa nezaoberal, pretože nejde o zmätočný dovolací

dôvod. Uznesenie o dovolaní sťažovateľ nenapadol ústavnou sťažnosťou.

6. Sťažovateľ v prvom rade a sťažovatelia v druhom rade namietajú, že bolo

porušené ich základné právo na súdnu ochranu, pretože vzhľadom na zákonné postavenie

správcu bytov nemal byť vôbec žalovaný správca – sťažovateľ v prvom rade, ale žalovaní

mali byť jednotliví vlastníci bytov. Z tohto dôvodu navrhli, aby ústavný súd sťažnosť prijal

a v náleze takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa v 1/ rade Okresné stavebné bytové družstvo ,

so sídlom , a sťažovateľov v 2/ rade na

súdnu ochranu, zaručené /, a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6, odst. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Trebišov, čís. kon: , zo dňa 3.

4. 2013, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach čís. kon: , zo dňa 4. 3. 2014,

uznesením Okresného súdu Trebišov, čís. kon: zo dňa 23. 5. 2014 a

uznesením Krajského súdu Košice, čís. kon: zo dňa 27. 8. 2014, porušené

bolo.

Rozsudok Krajského súdu Košice, čís. kon: zo dňa 4. 3. 2014,

rozsudok Okresného súdu Trebišov, čís. kon: zo dňa 3. 4. 2013, uznesenie

Krajského súdu Košice, čís. kon. zo dňa 27. 8. 2014 a uznesenie Okresného

súdu Trebišov, čís. kon: , zo dňa 23. 5. 2014, o trovách konania zrušuje a vec

vracia Okresnému súdu Trebišov na ďalšie konanie.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa i. f. môže ústavný súd odmietnuť aj

návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

9. Podľa

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je správca

povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania

podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie

konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu

a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu

záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu

a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom

nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome.

10. Podstatou veci je tvrdenie, že sťažovateľ v prvom rade ako správca bytov nemal

byť vôbec žalovaný v konaní proti dodávateľovi tepla, a preto bolo porušené jeho právo

na súdnu ochranu. Sťažovatelia v druhom rade sa majú domáhať v podstate toho, aby boli

žalovaní oni sami.

11. Ústavný súd vníma, že vzťah medzi správcom, vlastníkmi bytov a tretími

osobami, zvlášť dodávateľmi tepla, je z hľadiska občianskeho práva zložitý, pretože

v danom vzťahu sa prelínajú prvky zákonného (i) mandátového a (ii) komisného zastúpenia

a zaslúžil by si bezpečnejšie judikatórne (ale aj zákonné – textuálne) zázemie (porov.

GRAUSOVÁ, K. Rozsah zodpovednosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v bytovom dome vo vzťahu k tretím osobám. In: Bulletin slovenskej advokácie. 2012, č. 1 –

2, s. 13 – 25; VALACHOVIČ, M., GRAUSOVÁ, K., CIRÁK, J. Zákon o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2012). V diskurze sa pracuje aj

s názorom, že pasívna legitimácia je daná výškou poplatkov odvedených správcovi

vlastníkmi.

12. Ústavný súd zvažoval, či nevstúpiť do priestoru tejto právnej témy, ak by bol

prípadne výklad krajského súdu vypäto ústavne neudržateľný s tým, že k dispozícii by bol

rozumný a jasný opačný výklad. Vtedy by aj petitórny právny základ základného práva na

súdnu ochranu umožňoval vysloviť autoritatívny ústavnoprávny názor kultivujúci civilné

právo. V okolnostiach predmetnej veci (bod 11) však nie je medzi hmotnoprávnou otázkou

procesného postavenia sťažovateľa a právom na súdnu ochranu priamočiara relevantná

súvislosť. Angažovanosti ústavného súdu v tejto veci však okrem už uvedeného bránia aj

ďalšie nemenej významné skutočnosti:

13. Sťažovateľ sa počas celých piatich rokov sporu na okresnom súde a krajskom

súde nebránil svojmu procesnému postaveniu žalovaného. Aj keď konanie o dovolaní podľa

pri potvrdzujúcom rozsudku v podstate neposkytuje priestor

na otvorenie tejto v zásade hmotnoprávnej otázky, sťažovateľ v dovolacom konaní problém

pasívnej legitimácie ani nezmienil. V predmetnej veci tak z hľadiska faktickej subsidiarity

neboli vyčerpané opravné prostriedky.

14. Predmetný spor je sporom dvoch profesionálnych korporácií, ktoré sú dobre

oboznámené s právnym prostredím. Z tohto pohľadu, z pohľadu horizontality ich

súkromnoprávneho vzťahu, treba dbať aj na ochranu pozície protistrany, ktorá je v čase

podania ústavnej sťažnosti fixovaná už tri roky právoplatným rozhodnutím. Pasívna

legitimácia nie je otázkou, o ktorej by sťažovateľ nemohol skôr, priam od začiatku sporu

vedieť.

15. Podporne možno tiež uviesť, že sťažovateľ neuviedol, že by v dôsledku

napadnutých rozhodnutí utrpel ekonomickú stratu, pretože na základe praktických

skúseností možno predpokladať, že sťažovateľ povinnosť uhradiť náklady odpojenia

rozdelil medzi vlastníkov bytov. Z tohto pohľadu by bol právne smerodajnejší spor medzi

správcom a vlastníkmi bytov. Prostredníctvom ústavnej sťažnosti sa zaiste chráni aj

objektívne právo, ale v prvom rade sa chráni ústavnoprávna pozícia, ujma sťažovateľa.

V predmetnej veci nie je dôvod sa domnievať, že by sťažovateľ utrpel previazanú právne-

ekonomickú ujmu.

16. Napokon, sťažovateľ sa pokúša prostredníctvom konštrukcie sťažovateľov

v druhom rade cez procedúru ústavnej sťažnosti dosiahnuť spochybnenie svojej pasívnej

legitimácie v napadnutom konaní. Ak by sťažnosť nebola odmietnutá z už uvedených

dôvodov, bolo by potrebné uvažovať o aplikácii kolízneho opatrovníka. V každom prípade,

z hľadiska úlohy správcu vzbudzuje rozpaky, že sťažovateľ ako správca v mene svojich

spravovaných brojí proti nim samým.

17. Ústavný súd uzatvára, že vzhľadom na charakter právnej otázky, ktorá je

podstatou veci, ďalej na skutočnosť, že ju sťažovateľ otvoril až pred ústavným súdom s tým,

že nie je obeťou napadnutých rozhodnutí, nie je medzi napadnutými rozhodnutiami

a referenčným základným právom taká relevantná súvislosť, ktorá by odôvodňovala prijatie

veci, a preto možno sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2018