Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: U. D., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokátom so sídlom Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 811 09 Bratislava, IČO: 31 320 155, o vydanie bezdôvodného obohatenia 555,31 eur s príslušenstvom a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.06.2021 č.k. -156, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a III.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. : „I. Žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 555,31 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 555,31 Eur od 21.10.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2013 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. v časti VII. Doručovanie a vyhlásenie klienta, bod. 4. v znení:

„Podpisom vyhlásenia/úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a zákona o bankách súhlas na poskytnutie svojich osobných údajov a informácií, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva alebo sú chránené bankovým tajomstvom a ktoré sú spracúvané v súvislosti so žiadosťou alebo s úverovou zmluvou (ďalej len „údaje a informácie“), a to subjektom uvedeným na internetovej stránke banky a na obdobie 10 rokov od podpisu žiadosti alebo 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu medzi klientom a bankou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. , , , a , a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy, -3, , , , -3, , , , , , nariadenia vlády SR č. 3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa dňa 18.10.2013 uzavrela so žalovanou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 5.310 eur za úrok 13,90 % ročne, pri počte 120 mesačných splátok po 82,70 eur, s celkovou výškou nákladov 4.531,92 eur, RPMN 18,84 % ročne. Na účet žalovanej žalobkyňa zaplatila sumu celkom 5.865,31 eur. Podľa časti VII. bod 4. zmluvy o úvere, podpisom vyhlásenia/ úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a zákona o bankách súhlas na poskytnutie svojich osobných údajov a informácií, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva alebo sú chránené bankovým tajomstvom a ktoré sú spracúvané v súvislosti so žiadosťou alebo s úverovou zmluvou (ďalej len „údaje a informácie“), a to subjektom uvedeným na internetovej stránke banky a na obdobie 10 rokov od podpisu žiadosti alebo 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu medzi klientom a bankou. 4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. K namietaného nedostatku náležitosti úverovej zmluvy podľa a mal súd za to, že tieto zákonné podmienky žalovaná dodržala. Zmluva obsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Požiadavka na uvedenie matematického vzorca v úverovej zmluve síce bola judikovaná, ale nie najvyšším súdnymi autoritami a súd má za to, že uvedenie matematického vzorca, ktorý je mimoriadne komplikovaný, by u priemerného spotrebiteľa nebola tým kritériom, pre ktorý by sa rozhodol alebo nerozhodol pre ten, ktorý úver. Termín konečnej splatnosti je v zmluve určený výslovne a doba trvania zmluvy podľa názoru súdu je tiež jasná. Úver podľa splátok mal byť konečne splatný do 26.09.2023, zmluva ale mohla zaniknúť aj skôr, napríklad keby žalobkyňa úver predčasne splatila. Dobu trvania zmluvy v čase jej uzavretia nedokáže žiadna zo strán spoľahlivo predpokladať. Za dôvodnú súd považoval výhradu žalobkyne o povinnosti žalovanej skúmať schopnosť žalobkyne splatiť žiadaný úver. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa a jej príjem predstavuje len invalidný dôchodok. V žiadosti o flexipôžičku zo dňa 18.10.2013 (čl. 40) sa uvádza, že čistý príjem žalobkyne za posledný i predchádzajúci mesiac je 144,60 eur. Ako celkový čistý mesačný príjem domácnosti sa uvádza suma 1.000 eur. Rovnako je uvedené, že žalobkyňa má aj iné záväzky, a to kreditnú kartu vo výške záväzku 2.380 eur a spotrebný úver s mesačnou splátkou 48 eur. Je tak zrejmé, že príjem žalobkyne nepokrýva ani jej základné životné potreby. Celkový príjem domácnosti je uvedený bez toho, aby bolo zrejmé, kto tento príjem dosahuje a aké sú jeho životné potreby. Úver bol ale poskytnutý žalobkyni, spoločne s ňou neboli posudzované ďalšie osoby, ani úver nebol poskytnutý spoludlžníkom. Spoľahnutie sa na analytické zhodnotenie kreditných transakcií a zistenie sumy 912,40 eur ako sumy priemerného mesačného príjmu žalobkyne, keď jej jediný príjem je invalidný dôchodok v sume 114,60 eur mesačne, o ktorom príjme mala žalovaná vedomosť, nemožno vyhodnotiť inak ako hrubé porušenie povinnosti podľa pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa na úver žalovanej doposiaľ zaplatila sumu 5.865,31 eur, potom rozdiel medzi reálne poskytnutou pôžičkou (5.310 eur) a zaplatenou sumou predstavuje 555,31 eur. Keďže žalovaná sumu 555,31 eur zaplatila bez právneho dôvodu, je žalovaná povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v tomto rozsahu spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.10.2020, teda dňom nasledujúcim po doručení žaloby tak, ako to žalobkyňa žiadala. 5. K zmluvnej podmienke uvedenej v časti VII. bod 4. zmluvy o úvere súd v celom rozsahu odkázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. , sp.zn. , ako i na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci sp.zn.: . V časti VII. Zmluvy - Vyhlásenia klienta je predformulovaný súhlas s poskytnutím osobných údajov. Možno konštatovať, že za individuálne dojednanie v zmysle nemožno považovať zmluvné ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia klienta, podľa ktoré dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov (VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska . V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Ďalej je potrebné uviesť, že takýto súhlas sa predlžuje na dobu 10 rokov od po uhradení všetkých záväzkov. Uvedená doba je zjavne neodôvodnená a presahuje účel spracúvania. Za takúto formuláciu bola spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. udelená poriadková pokuta 40.000 eur, pričom aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR podobnú

formuláciu v obchodných podmienkach považuje za nekalú obchodnú praktiku v spotrebiteľských zmluvách. Súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými tak v rozhodnutí SOI, ako aj podnete uvedenej komisie, a preto vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku tohto rozsudku za neprijateľnú. 6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. spojení s . 7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I. a III. podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že podľa ust. je súd povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočne považuje za preukázané, a ktoré nie. Z ust. a o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov iba za predpokladu hrubého porušenia povinnosti posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Hrubé porušenie uvedenej povinnosti je priamo v zákone o spotrebiteľských úveroch exaktne vymedzené ako posudzovanie schopnosti splácať bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajovo spotrebiteľoch. Ani jedno z vyššie uvedených zákonných kritérií nebolo naplnené. Súd tak pri určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti postupoval svojvoľne a vec nesprávne právne posúdil. Príjmy a výdavky spotrebiteľa žalovaná riadne posúdila na základe kreditných obratov na bežnom účte žalobkyne, ktorý je popísaný vo vyjadreniach zo dňa 04.11.2020 a 08.05.2021, vrátane predloženia výpisu z účtu žalobkyne. Rodinný stav spotrebiteľa bol preverovaný pri žiadosti o úver, pričom žalobkyňa deklarovala, že je vydatá, nemá vyživovaciu povinnosť. Pri posudzovaní bonity žalobkyne bol zaslaný dopyt na informačný systém SRBI, v ktorom bolo zisťované prípadné nesplácanie/omeškanie so splácaním úverov poskytnutých od iných bankových domov, pričom výsledok preverovania bol negatívny. Z vyššie uvedeného vyplýva, že schopnosť žalobkyne bola posúdená riadne, so zohľadnením všetkých kritérií, ktoré majú na danú schopnosť vplyv. Žalobkyňa žiadne zo skutkových tvrdení nepoprela. Zároveň súd prvej inštancie nezohľadnil argumentáciu žalovanej a v rozpore s ust. a zákona o spotrebiteľských úveroch vyhodnotil konanie žalovanej ako hrubé porušenie povinnosti posúdiť schopnosť splácať žiadaný úver. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. 9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že právny záver súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru považuje za správny a dostatočne odôvodnený. Súhlasí so záverom súdu prvej inštancie prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorého žalovaná bonitu žalobkyne neskúmala náležitým spôsobom a nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Argumentáciu žalovanej, že bonitu skúmala posúdením kreditných obratov na bežnom účte a lustráciou v bankových a nebankových registroch v rozsahu splácania úverov, resp. omeškania, považuje za nedostatočnú. Primárnym chráneným záujmom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k insolvencii spotrebiteľa so všetkými negatívnymi následkami, ako ekonomickými, tak aj spoločenskými. Žalovaná nežiadala žiadne relevantné informácie pre posúdenie schopnosti splácať úver v stanovenej výške. V čase uzavretia zmluvy bola preúverovaná, mala štyri ďalšie úvery v súčte splátok vo výške 350 eur. Bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 114,60 eur mesačne, o čom žalovaná mala vedomosť, preto potvrdenie o príjme žalobkyne vo výške 912,40 eur je absolútne zavádzajúce. Neschopnosť splácať úver potvrdzuje výzva žalovanej zo dňa 15.07.2020 na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Nepravdivé je tvrdenie žalovanej, podľa ktorého žiadne skutkové tvrdenia nepoprela. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalovanej bol v odvolacom konaní preskúmavaný vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku v časti povinnosti žalovanej vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. Keďže výrok, ktorým súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, žalovaná v odvolaní nenapadla, nebol v odvolacom konaní predmetom preskúmavania, a ako taký nadobudol právoplatnosť. 13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za to, že k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo. 14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená. 15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 16. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. 17. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisu dospel k záveru, že v predmetnom prípade je poskytnutý úver postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, pretože pred poskytnutím spotrebiteľského úveru nebola skúmaná bonita žalobkyne dostatočným spôsobom. S uvedenými závermi sa však vôbec nestotožnila žalovaná v podanom odvolaní, preto odvolací súd sa zaoberal, či došlo k naplneniu vytýkaných nedostatkov súdom prvej inštancie, ako aj k naplneniu prípadnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. 18. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, povinnosť veriteľa pred uzavretím alebo zmenou spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje tiež, že v prípade ak dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1, v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej

situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. 19. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). 20. Vzhľadom na uvedené ustanovenie možno od žalovanej ako veriteľa požadovať preukázanie bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalovanej ako veriteľovi, aby preukázala, že si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnila, teda, že si v uvedenom prípade splnila povinnosť vyplývajúcu jej z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. 21. Žalovaná v konaní na súde prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní poukázala na to, že posudzovala schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopytom na informačný systém SRBI. Pokiaľ ide o priemerný príjem žalobkyne, za sledované obdobie marec - august 2013 bola vypočítaná priemerná výška príjmu žiadateľky za mesiac vo výške 912,40 eur. Žalobkyňa v žiadosti o úver uviedla, že je vydatá, pričom nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na argumentáciu uvedenú žalovanou odvolací súd uvádza, že žalovaná ako veriteľ nemohla zistiť celkovú finančnú situáciu žalobkyne, teda takýto postup žalovanej nemožno považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalovaná skúmala aj iné aspekty a okolnosti na strane žalobkyne, ako napr. jeho celková zadlženosť, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečenie ubytovania, stravy a podobne, teda žalovaná si nemohla utvoriť reálny obraz o majetkovej situácií žalobkyne potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalovanej, o nepreukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalobkyne splácať úver. 22. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pre posúdenie splnenia povinnosti stanovenej v ustanovení § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalovaná) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. 23. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - , a to o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“ˇ

24. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, teda, že nesplnenie povinnosti žalovanej ako veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom v zákone neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, respektíve objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovo je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie,

ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. ). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaná si v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nesplnila náležitosti vyplývajúce jej z uvedeného zákonného ustanovenia, čím hrubo zanedbala svoju povinnosť odbornej starostlivosti. K uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie správne, a teda aj správne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, teda že nesplnenie povinnosti žalovanej ako veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda že žalobkyňa bola povinná žalovanej vrátiť len sumu, ktorá jej bola reálne poskytnutá, t.j. sumu 5.310 eur. Keďže žalobkyňa uhradila žalovanej na poskytnutý úver sumu 5.865,31 eur, pričom rozdiel predstavuje sumu 555,31 eur, žalovaná je povinná žalobkyni vrátiť túto sumu titulom bezdôvodného obohatenia. 27. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správne, a preto bol v tejto časti rozsudok potvrdený postupom podľa . 28. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol postupom podľa v spojení s ust. . Úspešnej žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej, ktorá ani v odvolacom konaní úspech nemala. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. . 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).