Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 178/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

, a , zastúpených

advokátom JUDr. Stanislavom Zajacom, Obrancov mieru 344/2, Dubnica nad Váhom,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , ako aj postupom Krajského súdu v Trenčíne

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2018

doručená sťažnosť ,

a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu

Považská Bystrica v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. ,

ako aj postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konania“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že právni predchodcovia sťažovateľov

(sťažovatelia vstúpili do konania v jeho priebehu ako dedičia pôvodných navrhovateľov) sa

na Okresnom súde Trenčín návrhom zo 14. augusta 2000 dožadovali zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci – v sťažnosti

špecifikovaného pozemku. Okresný súd Trenčín vzhľadom na oznámenie sudcu

, že je v príbuzenskom pomere k odporkyni v druhom rade

, postúpil návrh na vylúčenie sudcu z prerokovávanej veci na rozhodnutie

krajskému súdu. Krajský súd 18. marca 2002 rozhodol o vylúčení všetkých sudcov

Okresného súdu Trenčín a postúpil vec Okresnému súdu Považská Bystrica. Sťažovatelia

v sťažnosti poukazovali na skutočnosť, že krajský súd rozhodoval o postúpení veci

Okresnému súdu Považská Bystrica takmer 2 roky.

3. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia opísali priebeh konania Okresného súdu

Považská Bystrica sp. zn. a zrekapitulovali priebeh jednotlivých súdnych

pojednávaní. Podľa názoru sťažovateľov Okresný súd Považská Bystrica „nesprávne zistil

skutkový a právny stav veci, na základe čoho neskôr aj rozhodol“. Sťažovatelia v tejto

súvislosti poukázali na skutočnosti súvisiace s vypracovaním geometrického plánu

č. GP súdnym znalcom a v tejto súvislosti zdôraznili, že zákres

2

v geometrickom pláne nesúhlasí so snímkou z katastrálnej mapy. Súdny znalec

vo svojom geometrickom pláne nesprávne stotožnil spornú parcelu č. (ktorá je

predmetom rozdelenia) oproti parcelám, ktoré nie sú predmetom rozdelenia, a tieto zásahy

vykonal bez súhlasu sťažovateľov. Sťažovatelia zároveň uviedli, že znalec vypracoval

geometrický plán bez toho, aby vychádzal zo súčasného právneho stavu, a hranice

pozemkov nielen u dotknutých parciel v geometrickom pláne posunul tak, že právnemu

stavu v katastri nehnuteľností nezodpovedajú.

4. V konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. bolo rozhodnuté

rozsudkom 6. marca 2006. Podľa názoru sťažovateľov však tento rozsudok možno označiť

za zmätočný v celom rozsahu, keďže súd parcelu KN č. prikázal do vlastníctva

sťažovateľov a súčasne aj do vlastníctva odporcov a parcelu č. úplne vo svojom

rozhodnutí opomenul uviesť a medzi sporovými stranami vysporiadať. Okresný súd

Považská Bystrica vydal 25. septembra 2006 „Doplňujúci rozsudok č. -232“,

v ktorom uviedol, že súd sa pri písomnom vyhotovení rozsudku dopustil chyby v písaní

a opomenutú parcelu č. prikázal do vlastníctva odporcov.

5. Proti uvedeným rozsudkom podali sťažovatelia odvolanie. V ďalšej časti sťažnosti

sťažovatelia zrekapitulovali priebeh odvolacieho konania a detailne popísali priebeh

jednotlivých pojednávaní a vykonaného dokazovania. Krajský súd rozhodol rozsudkom č. k.

-382 z 24. novembra 2009. Proti rozsudku krajského súdu podali

odporcovia dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

sp. zn. , ktorým zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

6. Krajský súd 2. marca 2011 uznesením sp. zn. zrušil rozsudok

Okresného súdu Považská Bystrica zo 6. marca 2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovatelia v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že po 11 rokoch bola vec znovu

3

vrátená späť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, a teda celý

proces sa začal odznova.

7. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli, že napriek tomu, že ustanovený

znalec v minulosti pochybil (bod 3 uznesenia), Okresný súd Považská Bystrica

ho pre účely vypracovania geometrického plánu v tejto veci opätovne ustanovil.

Sťažovatelia podali proti uzneseniu o ustanovení znalca Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky sťažnosť, ktoré ich 6. júna 2011 písomne informovalo, že

bol už v roku 2006 vyškrtnutý zo zoznamu súdnych znalcov. Z uvedeného dôvodu podali

sťažovatelia odvolanie, ktoré však krajský súd odmietol. Sťažovatelia v tejto súvislosti

skonštatovali, že „je nespochybniteľné, že v tomto prípade OS Považská Bystrica, ako aj KS

v Trenčíne hrubo porušili základné zásady súdneho konania, v zmysle ktorých má súd,

okrem iného, postupovať v konaní tak, aby predchádzal zbytočným nákladom, aby konal

hospodárne, bez zbytočného neprimeraného zaťažovania strán sporu. Len ťažko možno

vyvodiť dôvod, ktorý viedol obidva súdy k tomu, aby bolo vo veci opäť nariadené znalecké

dokazovanie, keď už ako súdny znalec súdu predložila minimálne 3 varianty,

akými je možné sporné parcely rozdeliť. Obzvlášť ťažké je nájsť vysvetlenie k rozhodnutiu

súdov poveriť znaleckým dokazovaním ktorý nielen že bol vyškrtnutý

zo zoznamu znalcov, ale v danom konaní už bol preukázaný jeho neodborný prístup

k zadaným úlohám.“.

8. Okresný súd Považská Bystrica opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 5 C 20/2011-

733 z 26. augusta 2016 a do vlastníctva sťažovateľov prikázal parcelu č.

s výmerou 77 m², parcelu č. s výmerou 203 m², parcelu č.

s výmerou 30 m², tak ako sú zapísané na (spolu 310 m²). Do vlastníctva

žalovaných prikázal parcelu č. s výmerou 77 m², parcelu č.

s výmerou 233 m², ako aj parcelu č. s výmerou 28 m² (spolu 338 m²).

Do spoluvlastníctva všetkých strán konania (sťažovateľov aj odporcov) prikázal každému

v 1/6-ine parcelu č. s výmerou 49 m², ktorá slúži ako prístupová cesta.

4

Odporcov zaviazal povinnosťou zaplatiť sťažovateľom sumu 504 €, ako aj náhradou trov

konania vo výške 100 %.

9. Proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica podali odvolanie obe strany

sporu. Krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. -889 z 29 januára 2018, ktorý

nadobudol právoplatnosť 13. marca 2018. Sťažovatelia sú toho názoru, že krajský súd

prikázal väčšiu výmeru pozemkov odporcom aj z dôvodu dlhoročnej angažovanosti sudcu

Okresného súdu Trenčín , a tiež poukázali na skutočnosť, že

odporcovia sa od roku 2013 nestarajú o spoločnú prístupovú cestu a o dom, v ktorom nikto

nebýva. Nehnuteľnosti tak chátrajú a pri zachovaní aktuálneho prístupu odporcov k daným

nehnuteľnostiam budú v budúcnosti zrejme ohrozovať aj stav a kvalitu nehnuteľnosti

vo vlastníctve sťažovateľov.

10. Sťažovatelia zhodnotili, že v predmetnej veci jednoznačne prichádzalo

k prieťahom, ktoré boli zavinené jednotlivými konajúcimi súdmi. Zároveň skonštatovali, že

predmetná vec nebola právne zložitá a v zmysle podaného návrhu zo 14. augusta 2000 alebo

podľa rozhodnutia krajského súdu z 24. novembra 2009, ktorý vo svojom rozsudku vykonal

vyporiadanie pozemkov tak, že bola dodržaná rovnosť podielov pre obidve zúčastnené

strany súdneho sporu, ju bolo možné vyriešiť.

11. Sťažovatelia zastávajú názor, že jednotlivé konajúce súdy nepostupovali

v konaniach tak, že by ich postupy bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie

a dodržiavanie označeného článku a dohovoru. Podľa názoru sťažovateľov dotknuté

súdy neúnosne a neodôvodnene vec komplikovali tým, že namiesto logického a reálneho

rozdelenia pozemku v rovnakom podiele medzi účastníkmi sa zaoberali návrhmi,

nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami odporcov a návrhmi sudcu Okresného súdu

Trenčín , ktorý sa od 6. mája 2013 zúčastňoval osobne na

pojednávaniach Okresného súdu Považská Bystrica ako zástupca jedného z odporcov.

5

12. O zaujatosti jednotlivých konajúcich súdov svedčí aj skutočnosť, že keď sa

odporcovia nedostavili na pojednávania bez ospravedlnenia, konajúce súdy stanovili

náhradné termíny, ale keď písomne požiadal sťažovateľ o preloženie

pojednávania z dôvodu neprítomnosti na území Slovenskej republiky (žiadal viackrát

o presunutie termínu), nikdy mu nebolo vyhovené.

13. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Trenčín, Okresného súdu

Považská Bystrica a Krajského súdu v Trenčíne vo veci sťažovateľov 1/

a 2/

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci - pozemku

p. č. došlo k porušeniu ich ústavného práva na prerokovanie veci

bez prieťahov zaručeného a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom 1/ a 2/ titulom porušenia ich základného práva

finančné zadosťučinenie vo výške 50 000,- EUR sťažovateľ 1/ a 50 000,-

EUR sťažovateľ 2/ , ktoré sú povinné jednotlivé konajúce súdy spoločne

zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6

15. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

16. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. , ).

17. V nadväznosti na sťažovateľmi opísanú argumentáciu spočívajúcu v porušení

iných práv ako práv uvedených v petite sťažnosti (napr. v súvislosti s pochybením

okresného súdu spočívajúcim v opakovanom ustanovení znalca, ktorý bol vyškrtnutý

zo zoznamu znalcov, alebo s nesprávnym skutkovým a právnym posúdením veci) ústavný

súd považuje za nevyhnutné poznamenať, že v zmysle

7

je viazaný návrhom sťažovateľov, ktorí sú v tomto prípade zastúpení kvalifikovaným

právnym zástupcom. Ústavný súd môže rozhodovať iba o porušení tých práv a v súvislosti

s tými konaniami, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovatelia v návrhu na rozhodnutie,

t. j. v petite sťažnosti domáhajú. Podľa ustálenej judikatúry tvrdenia o porušení práv v iných

konaniach, ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru

ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie ().

V danom prípade tak z hľadiska sťažovateľmi označených práv podrobil ústavný súd

svojmu prieskumu postup okresných súdov (Okresného súdu Trenčín a Okresného súdu

Považská Bystrica) a krajského súdu len z hľadiska prieťahov v súdnych konaniach.

18. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

19. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ,

).

20. Poukazujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočností, že táto sťažnosť zohráva aj významnú

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

8

21. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -889 z 29 januára

2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 13. marca 2018. Aj keď ústavný súd berie do úvahy

dĺžku súdnych konaní a dobu právnej neistoty sťažovateľov, je zjavné, že ani jeden

z okresných súdov, ani krajský súd nemohol v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

porušovať označené práva sťažovateľov.

22. Keďže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nešlo o aktuálny a trvajúci zásah

do základných práv sťažovateľov, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľov odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018

9