Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 189/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti MAMI´s, s. r. o., Majerníkova 42, Bratislava,

zastúpenej JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou, Drieňová 14, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. februára 2017 a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MAMI´s, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAMI´s, s. r. o., Majerníkova 42,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“ ), ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 3. februára 2017 a postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 27. apríla 2017 (ďalej spolu aj „namietané rozhodnutia“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v právnom postavení

žalobcu domáha na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. proti

žalovanému určenia, že odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy, ktorej predmetom boli

priestory v Obchodnom centre Galéria Lamač v Bratislave, je neplatné. Sťažovateľka, ktorá

bola v obchodných priestoroch nájomcom a prevádzkovala tam svoju podnikateľskú

činnosť, sa v rámci uvedeného konania návrhom domáhala proti žalovanému o nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie

priestorov, ktoré mala sťažovateľka v oprávnenom užívaní na základe nájomnej zmluvy

z 26. mája 2015 v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2, a zároveň aby sa zdržal úkonov, ktoré

by žalobcovi zabraňovali v užívaní predmetných priestorov.

3. Okresný súd napadnutým uznesením z 3. februára 2017 návrh sťažovateľky na

vydanie neodkladného opatrenia zamietol. O následne podanom odvolaní sťažovateľky

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 27. apríla 2017 tak, že uznesenie

prvostupňového súdu potvrdil.

4. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila tým, že súd prvej inštancie, ako aj

odvolací súd pochybili v zistení skutkového stavu veci, keď odignorovali dôkazy

predložené sťažovateľkou, a to mailovú komunikáciu medzi sťažovateľkou a žalovaným,

ktorá jednoznačne preukazovala, že žalovaný sťažovateľke umožnil doplatiť dlžné nájomné

za november 2016 a ďalšie obdobia neskôr (až do 15. januára 2017), a preto nebol dôvod,

aby žalovaný od nájomnej zmluvy odstúpil. Rovnako podľa sťažovateľky pochybil aj

odvolací súd, ktorého nezaujímali dôkazy predložené sťažovateľkou a len stroho si osvojil

konštatovanie súdu prvej inštancie bez toho, aby sa zaoberal dôkazmi predloženými

sťažovateľkou.

5. Sťažovateľka ďalej uviedla, že všetky svoje dlhy na nájomnom splnila podľa

dohody so žalovaným, a preto nemohol vzniknúť dôvod na odstúpenie od zmluvy, čo

preukázala jednak mailovou komunikáciou, ako aj výpisom z účtu. Sťažovateľka

v prenajatých priestoroch investovala do stavebných úprav, v ktorých mala uložený

hnuteľný majetok, zásoby, a preto žiadala vydanie neodkladného opatrenia, aby sa zabránilo

vzniku škody na majetku sťažovateľky a aby sa zabezpečila ochrana jej nároku v základnom

konaní. Prenajaté priestory však boli žalovanou vypratané, z čoho podľa sťažovateľky

možno nepochybne vyvodiť, že v danej veci existuje aj nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 03.02.2017

a Uznesením Krajského súdu č. k. zo dňa 27.04.2017 a postupom

predchádzajúcim týmto rozhodnutiam došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

súdnu ochranu upraveného v článku 46 ods. 1 .

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 03.02.2017

a Uznesenie Krajského súdu č. k. zo dňa 27.04.2017 sa zrušujú a vec sa

vracia Okresnému súdu v Bratislave I na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi doposiaľ vznikli v konaní trovy vo výške 312,34 EUR, pozostávajúce

z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby, pričom hodnota jedného úkonu je 147,33

EUR + 8,84 rež. paušál (prevzatie veci, podanie sťažnosti).“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

11. Podstata sťažnosti sťažovateľky spočíva v jej tvrdení, že napadnutými

uzneseniami okresného súdu a krajského súdu, ktorými bol jej návrh na vydanie

neodkladného opatrenia zamietnutý, a postupom, ktorý vydaniu týchto rozhodnutí

predchádzal, došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

. Ako dôvod porušenia svojho základného práva uvádza skutočnosť, že konajúce

všeobecné súdy sa nedostatočne a nesprávne vysporiadali s dôkazmi, ktoré v konaní

o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sťažovateľka predložila, a tým neposkytli jej

právam dostatočnú súdnu ochranu, a preto sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

A. K namietaného porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 uznesením okresného súdu sp. zn. z 3. februára 2017

12. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu ako súdu prvej inštancie

a postup, ktorý mu predchádzal, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity podľa čl. 127

ods. 1 , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak

o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd konštatuje, že nemá

právomoc preskúmať označený napadnutý rozsudok okresného súdu ani jeho

predchádzajúci postup, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd,

ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej právam.

13. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému postupu a uzneseniu okresného súdu ako súdu prvej inštancie odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m.

, , , ).

B. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. apríla 2017

14. Ústavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných

súvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia, prípadne

rozhodnutím o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia vydaným v rámci

občianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka

súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa

len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom

účinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými

súdmi (princíp subsidiarity) (, ).

15. Podľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na neodkladné

opatrenie možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred

začatím konania alebo v konaní o veci samej (obdobne ). Aj v prípade

nevyhovenia návrhu na nariadenie tohto opatrenia je garantované právo dotknutého

účastníka konania na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú súdom rozhodnutím

vo veci samej.

16. Na druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej

rozhodovacej činnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných

opatreniach (neodkladných opatreniach podľa a Civilného

mimosporového poriadku), zásadne však išlo o ojedinelé prípady charakterizované

výnimočnými okolnosťami veci. V tejto súvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť

do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach (neodkladných opatreniach

podľa a ) môže iba za

predpokladu, že by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,

ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu majúci charakter

svojvôle (obdobne , ).

17. Napadnuté uznesenie krajského súdu však podľa názoru ústavného súdu

nepredstavuje procesný exces ani nevykazuje znaky svojvôle či arbitrárnosti. Krajský súd

po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľ dostatočne neosvedčil

naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa

v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval

z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že by žalobca (sťažovateľka) splnil svoju

povinnosť zaplatiť nájomné za november 2016 do 25. novembra 2016, a to ani v dodatočnej

lehote 30 dní, čo bolo zároveň dôvodom na odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy.

Pritom „odporca odstúpil od nájomnej zmluvy až dňa 27.12.2016, t.j. po uplynutí 30 dňovej

lehoty od splatnosti záväzku navrhovateľa, keď tento stále meškal s úhradou nájomného za

mesiac november 2016“. Ako odvolací súd zistil, dohoda o predĺžení splatnosti dlhu, ktorý

bol predmetom prílohy č. 1 dodatku č. 2 nájomnej zmluvy a mailovej komunikácie, sa

týkala pohľadávok, ktoré boli splatné už v auguste 2016, a netýkala sa pohľadávok odporcu

za ďalšie obdobie (t. j. aj nájomné za november). Zároveň z dokladov predložených

odporcom považoval odvolací súd za osvedčené, že odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo

navrhovateľovi doručené kuriérom 9. januára 2017, a ako súd prvého stupňa zistil, dlžné

nájomné za november 2016 zaplatila sťažovateľka až 13. januára 2017 (čo bolo potvrdené

zhodnosťou variabilného symbolu na faktúre vystavenej za november 2016 a na bankovom

príkaze sťažovateľky).

18. Napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu, na

ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkázal, boli dostatočne a logicky odôvodnené, boli

vydané postupom, ktorý bol zákonný a v súlade s procesnými právnymi normami. Keďže

ústavný súd pristupuje k zásahom do rozhodnutí o neodkladných opatreniach (predtým

predbežných opatreniach) celkom výnimočne, a pretože v napadnutom rozhodnutí krajského

súdu nezistil extrémny exces v konaní, posúdil sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 27. apríla 2017, ako aj postup, ktorý mu

predchádzal, podľa ako zjavne neopodstatnenú.

19. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2018