Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 201/2018
PDF · 107.98 KB
No categories available
III. ÚS 201/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Jurajom Špirkom, advokátska kancelária, Nerudova 6, Košice, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom
pod sp. zn. 12 Cb 1/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. marca 2018 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“) postupom
Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
12 Cb 1/2012 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní podľa jej názoru
dochádza k porušovaniu jej označených práv, pretože okresný súd konaná neefektívne
a v jej veci „nerozhodol konečným verdiktom“. Ako súčasť svojej argumentácie
sťažovateľka v sťažnosti poskytla aj stručný prehľad procesných úkonov súdu.
3. Sťažovateľka na základe uvedenej argumentácie žiadala, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie jej označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,
prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné
zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj náhradu trov konania.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práva postupom okresného
súdu v napadnutom konaní, pretože podľa jej názoru okresný súd koná neefektívne
a vo veci dosiaľ nerozhodol.
8. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd v napadnutom
konaní rozhodol rozsudkom na pojednávaní uskutočnenom 26. februára 2018, to znamená
pred doručením sťažnosti ústavnému súdu. Ďalšou relevantnou skutočnosťou je,
že rozsudok v napadnutom konaní nadobudol právoplatnosť 20. apríla 2018. Vychádzajúc
z týchto relevantných skutočností, ústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľky
sú nedôvodné.
9. Sťažnosť sťažovateľa smerujúca proti postupu okresného súdu bola ústavnému
súdu doručená v čase, keď k prieťahom zo strany okresného súdu v napadnutom konaní
už nemohlo dochádzať, keďže o veci sťažovateľky meritórne rozhodol rozsudkom
z 26. februára 2018, ktorý nadobudol aj právoplatnosť.
10. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,
podľa ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
je požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej
moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,
aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
11. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť
za zjavne neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia
všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť
porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z podstaty a účelu základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd
sťažnosť sťažovateľky posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysle § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol (obdobne
napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).
13. Ústavný súd v závere dodáva, že sťažnosť v uvedenej veci bola neopodstatnená
aj z toho dôvodu, že prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 10. apríla 2014,
a to z dôvodov buď na strane sťažovateľky, alebo žalobcu, nie však z dôvodov na strane
okresného súdu. Okresný súd po vykonaní dokazovania v označenej veci rozhodol
rozsudkom zo 14. októbra 2015. Z dôvodu podaného odvolania sa spis nachádzal
na odvolacom súdu približne rok a štyri mesiace (od 10. decembra 2015 do 11. apríla 2017).
14. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že okresný súd v zmysle stabilnej
judikatúry ústavného súdu nenesie zodpovednosť za predĺženie konania v dôsledku
uplatnenia procesných práv účastníkom konania, preto zodpovednosť v takomto prípade
nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS
218/04). V súlade s touto judikatúrou preto dobu od podania návrhu, až do prvého
pojednávania uskutočneného vo veci a dobu odvolacieho konania bolo potrebné tiež
zohľadniť pri posúdení postupu okresného súdu z hľadiska možnosti vyslovenia porušenia
označených práv sťažovateľky. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd by i tak dospel
k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky, pretože predĺženie konania
bolo spôsobené čiastočne sťažovateľkou, ako aj samotným žalobcom a potrebou rozhodnúť
o podanom odvolaní, za čo nenesie zodpovednosť okresný súd.
15. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky uvedenými v sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. mája 2018