Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 254/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom

pod sp. zn. z 19. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 19. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 13. septembra 2013 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2015 bol sťažovateľ (spolu

s ďalšími osobami) uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu prevádzačstva

podľa , ,

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na §

138 písm. i) a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v

trvaní desať rokov a trest vyhostenia v trvaní 10 rokov.

Sťažovateľ sa v tejto trestnej veci návrhom doručeným okresnému súdu 13. októbra

2015 domáhal povolenia obnovy konania. V návrhu poukázal najmä na skutočnosť, že

konanie bolo vykonané ako proti ušlému, čím mu bolo odopreté právo účinne sa obhajovať,

pričom sa po celú dobu neskrýval a pravidelne sa hlásil na cudzineckej polícii.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 30. marca 2017 rozhodol tak, že návrh

na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil dôvody obnovy konania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“).

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú

krajský súd napadnutým rozhodnutím z 19. decembra 2017 zamietol ako nedôvodnú.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:

„V návrhu na povolenie obnovy konania som namietal okrem iného nesplnenie

podmienok na konanie proti ušlému vo vyššie uvedenej trestnej veci.

... Vzhľadom na uvedené som žiadal, aby konajúci súd, v prípade, že bude mať za to,

že neboli v mojom prípade splnené podmienky na obnovu konania vo vyššie uvedenej

trestnej veci, považoval môj návrh na povolenie obnovy konania a jeho doplnenia za návrh

na opätovné prejednanie mojej veci súdom v mojej prítomnosti pre nesplnenie podmienok

podľa $ 358 ods. 1 .

... Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica som podal v zákonnej lehote

sťažnosť, v ktorej som opätovne okrem iného žiadal v prípade, že Krajský súd v Banskej

Bystrici moju sťažnosť odmietne ako nedôvodnú, aby prikázal Okresnému súdu v Banskej

Bystrici konať podľa , nakoľko môj návrh na povolenie

obnovy konania je potrebné podľa obsahu posudzovať aj ako návrh na opätovné

prejednanie mojej trestnej veci súdom v mojej prítomnosti pre nesplnenie podmienok

podľa .

... Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 5Tos/l 13/2017 zo dňa 19.12.2017

moju sťažnosť zamietol a k mojej žiadosti, aby sa môj návrh na povolenie obnovy konania

posudzoval aj ako návrh na opätovné prejednanie mojej trestnej veci súdom v mojej

prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa na str. 4

uznesenia uviedol: Pokiaľ ide o ďalšiu časť sťažnosti odsúdeného, kde obhajca odsúdeného

alternatívne navrhoval aby krajský súd vo veci rozhodol aj v zmysle § 362 Trestného

poriadku, teda, že neboli splnené podmienky konania voči ušlému voči odsúdenému

, tu krajský súd dáva do pozornosti obhajcovi, že s takýmto jeho návrhom sa

nemožno stotožniť... Pokiaľ teda odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania, nie je

možné v rámci tohto konania rozhodnúť aj o tom, že boli porušené ustanovenia konania

voči ušlému, keďže konanie voči ušlému je uvedené v inej hlave a v inom dieli Tresného

poriadku, než je konanie pri povolávaní o obnove konania. Pokiaľ by sa chcel odsúdený

úspešne domáhať toho, že boli porušené ustanovenia konania voči ušlému voči jeho osobe,

musí podať nový návrh, ktorý bude korešpondovať s postupom v zmysle ustanovení 7.hlavy

5 dielu .

... Mám za to, že konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo porušené moje

právo na súdnu ochranu podľa ods. I SR ako aj právo na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko

konaním súdu mi bola odňatá možnosť sa domáhať sa môjho práva na opätovné

prejednanie veci podľa , hoci som splnil všetky podmienky,

ktoré predpokladá hypotéza právnej normy uvedenej v ,

nakoľko som návrh podal v šesťmesačnej lehote a uviedol som skutočnosti, pre ktoré neboli

splnené podmienky na vedenie konania voči ušlému podľa § 358 a nasl. Trestného

poriadku.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením súdu o tom. že mám podať nový návrh, keďže takíto

návrh by bol podaný po lehote, a teda oneskorene, ako aj vzhľadom na vyššie uvedenú

zásadu v , a síce, že podanie sa posudzuje vždy podľa

obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Porušenie považujem za o to závažnejšie, že nerozhodnutím súdu o návrhu

na opätovné prejednanie veci podľa bolo, okrem práva na súdnu

ochranu, zároveň porušené moje právo na prerokovanie veci v mojej prítomnosti podľa

SR.“

4. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ požiadal, aby mu ústavný súd v konaní

o ústavnej sťažnosti ustanovil advokáta a po spísaní kvalifikovanej sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č.k. zo dňa 19.12.2017 bolo porušené

základné právo sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a právo na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č.k. 5Tos/l 13/2017 zo dňa 19.12.2017 a vracia mu vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania,

do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ,

, ).

9. Podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v tvrdení, že postupom krajského súdu,

ktorý rozhodol iba o sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu o nepovolení

obnovy konania, mu bola odňatá možnosť domáhať sa práva na opätovné prejednanie veci

podľa , čím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu

v zmysle a a právo na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. V zmysle možno konanie proti ušlému vykonať proti

tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

Konanie proti ušlému je osobitným spôsobom konania podľa , v rámci

ktorého je obsiahnutá právna úprava postupu v prípade, ak v priebehu konania alebo

po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku odpadnú dôvody zakladajúce vykonanie konania

proti ušlému.

Podľa má odsúdený v konaní podľa tohto dielu

právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti

pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa,

keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej

dobe ustanovenej v .

12. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia krajského súdu,

aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi sťažovateľom označených článkov

a dohovoru, ktorých porušenie namieta. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd

uviedol, že okresný súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania postupoval

dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný

skutkový základ pre rozhodnutie, ktorému preto nebolo možné vytknúť žiadnu chybu či

nedostatok, a keďže okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne a presvedčivo,

krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkázal, keďže opakovať

právne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné.

Krajský súd k časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ alternatívne navrhoval, aby krajský

súd vo veci rozhodol aj v zmysle , v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol, že s takýmto návrhom sa nemožno stotožniť, keďže v rámci konania

o povoľovaní obnovy konania nie je možné rozhodnúť aj o tom, že boli porušené

ustanovenia konania proti ušlému.

13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť (), a preto možno ich namietané porušenie preskúmavať spoločne.

14. Ústavný súd poukazuje na základné právo na odôvodnenie rozhodnutia,

poukazujúc pritom aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo

na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy

posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,

Recueil III/1997).

15. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd zaujal k námietkam sťažovateľa

stanoviská, ktoré sa nejavia ako ústavne nekonformné, teda nie sú arbitrárne, ale ani zjavne

neodôvodnené.

16. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že žiadosť sťažovateľa o opätovné

prejednanie veci podľa bola postúpená trestnému senátu

okresného súdu, ktorý sťažovateľa odsúdil. Túto skutočnosť uviedol už okresný súd

v uznesení sp. zn. z 30. marca 2017, ktorým zamietol návrh na povolenie

obnovy konania, a to na stranách 4 a 5 uznesenia, kde je uvedené:

„Konanie proti ušlému je osobitným spôsobom konania podľa ...

Nakoľko sa jedná o osobitný proces, nie je možné tým dôvodiť návrh na povolenie obnovy

konania v zmysle a preto [súd v súlade s procesným návrhom

odsúdeného predložil jeho podania v tejto veci príslušnému senátu na postup podľa §562

ods. 2 cit. zákona, aby sa v prípade splnenia zákonných podmienok zachovalo ústavné

oprávnenie obvineného zúčastniť sa osobne všetkých fáz konania, dôležitých pre konečné

rozhodnutie.“

17. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej

predbežnom prerokovaní podľa v tejto časti odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

18. Vzhľadom na to, že v prípade sťažovateľa ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu jeho základných práv, ústavný súd nerozhodoval o jeho žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018