Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 266/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s. r. o.,

Krížna 336/2, Považská Bystrica, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Róbert Fatura, advokát,

s. r. o., Centrum 18/23, Považská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert

Fatura, vo veci namietaného porušenia a a nasl. ,

ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 5. februára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla

2018 doručená sťažnosť spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia a a nasl. Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 5. februára 2018.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 5. mája 2017 bol zamietnutý návrh

sťažovateľky na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane oprávneného,

exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená.

3. V podanom odvolaní sťažovateľka namietala niekoľko pochybení okresného súdu,

a to najmä s poukazom na základné princípy zakotvené v

a v ústave. Poukázala aj na to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Ďalej

namietala porušenie práva konať pred súdom, resp. práva na spravodlivý súdny proces, ako

aj porušenie zásady právnej istoty v nadväznosti na to, že počas exekučného konania došlo

k postúpeniu pohľadávky pôvodne oprávnenej obchodnej spoločnosti M-GUM a. s.,

v likvidácii (ďalej len „pôvodná oprávnená“), no napriek tomu okresný súd nekonal

so sťažovateľkou ako právnou nástupkyňou pôvodnej oprávnenej. Na skutočnosť

postúpenia pohľadávky prihliadol okresný súd až po tom, ako mu táto bola zo strany

sťažovateľky ako právnej nástupkyne pôvodnej oprávnenej oznámená. Na základe toho, že

pôvodná oprávnená zanikla, okresný súd exekúciu zastavil, keďže jediný subjekt, ktorý

podľa jeho názoru mohol navrhnúť zmenu účastníka konania, zanikol.

4. Uznesením krajského súdu č. k. -52 z 5. februára 2018 bolo

odvolanie sťažovateľky odmietnuté z dôvodu, že jednak smerovalo proti rozhodnutiu, proti

ktorému nebol opravný prostriedok prípustný, ale okrem toho odvolanie podala

neoprávnená osoba. Vzhľadom na to, že pôvodná oprávnená zanikla, nie je podľa názoru

sťažovateľky zrejmé, kto bol vlastne oprávnený podať opravný prostriedok, ak nie právna

nástupkyňa pôvodnej oprávnenej, s ktorou súd navyše vôbec nekonal.

5. Podľa názoru sťažovateľky postupom a rozhodnutím krajského súdu došlo

k porušeniu jej označených práv podľa a dohovoru.

6. Sťažovateľka je toho názoru, že postupom všeobecných súdov došlo k odňatiu jej

práva konať pred súdom, ako aj k porušeniu princípu právnej istoty. Sťažovateľka nielenže

sama iniciatívne oznámila okresnému súdu, že je právnou nástupkyňou pôvodnej

oprávnenej, ale mala tiež záujem riadne pokračovať v konaní. Podľa sťažovateľky je viac

ako zarážajúce, že exekúciu, ktorá bola vedená od roku 2008, pričom pôvodná oprávnená

bola vymazaná z obchodného registra v roku 2010, okresný súd naďalej „viedol“, a to viac

ako sedem rokov, a až po oznámení sťažovateľky exekúciu zastavil. Takéto rozhodnutie

o zastavení konania, ale najmä rozhodnutie krajského súdu o odmietnutí odvolania je

arbitrárne a sťažovateľka ako právna nástupkyňa pôvodnej oprávnenej nemohla následne

uplatňovať všetky svoje práva. Postupom krajského súdu, ktorý odvolanie odmietol napriek

skutočnosti, že práva a povinnosti z pohľadávky zákonným spôsobom prešli na

sťažovateľku, došlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu. Krajský súd v podstate vylúčil

možnosť sťažovateľky, aby uplatňovala svoje práva na ďalšom súde. Túto skutočnosť treba

hodnotiť aj s poukazom na to, že pred doručením uznesenia krajského súdu bolo

sťažovateľke doručené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 24. januára 2018, ktorým bolo odmietnuté jej

dovolanie síce v inej, ale obdobnej veci. Sťažovateľka preto v tomto konaní nevyužila

možnosť podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, lebo bolo zrejmé, ako by

najvyšší súd o takomto dovolaní rozhodol. Navyše by sťažovateľke hrozila pokuta za

bezdôvodné zaťažovanie súdov podľa . Arbitrárnosť

uznesenia krajského súdu spočíva podľa sťažovateľky aj v tom, že nielenže neprihliadal na

neoprávnené vedenie exekúcie zo strany okresného súdu po dobu siedmich rokov, ale tiež

považoval sťažovateľku za neoprávnenú osobu, hoci mala záujem uplatňovať a aj

uplatňovala svoje práva.

V súvislosti s namietaným porušením princípu právnej istoty poukazuje sťažovateľka

na to, že v rámci rozhodovacej praxe všeobecných súdov existuje viacero (rádovo desiatky)

rozhodnutí, v ktorých súd zmenu účastníka exekučného konania pripustil v situácii, keď

pôvodná oprávnená zanikla a jej právnou nástupkyňou je práve sťažovateľka. Ide

o rozhodnutia tak prvostupňových súdov, ako aj odvolacích súdov. Na túto skutočnosť

poukazovala sťažovateľka aj v rámci odvolania, ktoré krajský súd odmietol, pričom na túto

skutočnosť nijako neprihliadol. Princíp právnej istoty je zakotvený v základných zásadách

uplatňujúcich sa v sporovom procese a je súčasťou . Podľa

sťažovateľky by preto mal byť uplatnený aj v tomto konaní tak, aby právna prax súdov bola

v tejto oblasti zjednotená. Takéto očakávanie mala aj sťažovateľka pri podaní odvolania.

Uznesenie krajského súdu nemožno považovať ani za spravodlivé, lebo napriek tomu, že

sťažovateľka splnila všetky predpoklady na to, aby sa stala účastníčkou konania, resp.

sporovou stranou, všeobecné súdy jej svojím postupom toto právo odňali.

7. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s.r.o... na súdnu

a inú právnu ochranu upravené v a nasl. a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s princípom právnej istoty podľa Slovenskej

republiky postupom a rozhodnutím Krajského súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č. k. z 05.02.2018 sa zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s.r.o... sa priznáva finančné

zadosťučinenie v sume vo výške 1000,00 EUR (slovom jeden tisíc eur), ktoré je Krajský súd

Trenčín povinný spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s.r.o. vyplatiť do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

4. Spoločnosti JUDr. Ivan Pádej advokát – AK s.r.o... sa priznávajú trovy konania

a právneho zastúpenia v sume vo výške 390,50 Eur, a to za dva úkony právnej služby –

prevzatie veci a príprava a spísanie sťažnosti na Ústavný súd, 2 x á 153,50 + paušál 2 x

9,21 Eur + 20% DPH, ktoré je Krajský súd Trenčín povinný zaplatiť na účet spoločnosti

JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(nálezu).“

II.

8. Z uznesenia krajského súdu č. k. -52 z 5. februára 2018 vyplýva,

že ním bolo odmietnuté odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-31 z 5. mája 2017.

Podľa konštatovania krajského súdu okresný súd ustálil, že mu 18. apríla 2017 bol

doručený návrh sťažovateľky na zmenu účastníka exekučného konania, ktorým táto

požadovala pripustenie zmeny na strane oprávneného z dôvodu postúpenia vymáhanej

pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 31. augusta 2009 s tým, že novou

oprávnenou sa stala sťažovateľka. Je teda zrejmé, že pôvodná oprávnená ešte pred svojím

zánikom postúpila vymáhanú pohľadávku sťažovateľke, pričom išlo o singulárnu sukcesiu.

Taktiež je zrejmé, že v čase spísania a podania návrhu na zmenu oprávneného pôvodná

oprávnená už neexistovala, a preto nemohla podať návrh na zmenu oprávneného. Vzhľadom

na to nebola splnená podmienka v zmysle v tom,

že žalobca môže navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného

vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené. Zmena oprávneného je za

situácie, že oprávnený zanikol, možná iba vtedy, ak súčasne so zánikom oprávneného

prechádza jeho právo na nový subjekt. V prípade, že oprávnený prevedie pohľadávku,

potom zanikne a až následne je podaný návrh na zmenu oprávneného, nie je možné

vyhovieť mu, pretože ešte pred podaním návrhu nastali všetky podmienky na to, aby bola

exekúcia pre neexistenciu oprávneného zastavená a nemožno v nej pokračovať s novým

subjektom ako oprávneným. Podľa výpisu z obchodného registra pôvodná oprávnená bola

1. apríla 2010 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, čím zanikla a stratila

spôsobilosť byť účastníčkou konania.

Podľa názoru krajského súdu Exekučný poriadok explicitne neupravuje možnosť

podania odvolania proti rozhodnutiu o zmene účastníka exekučného konania, ale odkazuje

na subsidiárne použitie . Tento v taxatívne uvádza

uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, pričom uznesenie o návrhu na zmenu

účastníka konania medzi takýmito uzneseniami nie je uvedené. Je preto zrejmé, že

odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zmenu účastníka konania

(vrátane exekučného konania), prípustné nie je. Bolo preto potrebné odvolanie sťažovateľky

proti prvému výroku uznesenia okresného súdu odmietnuť ako také, ktoré smerovalo proti

rozhodnutiu, proti ktorému nebolo odvolanie prípustné.

Vo vzťahu k odvolaniu proti druhému a tretiemu výroku uznesenia okresného súdu,

ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, vychádzal krajský súd z toho,

že odvolanie môže podať iba strana sporu, teda v exekučnom konaní účastník exekučného

konania ( ). Účastníkmi exekučného konania sú

predovšetkým oprávnený a povinný (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do

31. marca 2017). Keďže návrh na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na

strane oprávneného bol prvým výrokom uznesenia okresného súdu zamietnutý, v čase

podania odvolania nebola sťažovateľka účastníčkou tohto exekučného konania, a preto bolo

potrebné jej odvolanie proti druhému a tretiemu výroku uznesenia okresného súdu

odmietnuť ako také, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.

9. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 24. januára 2018 vyplýva,

že ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 31. júla 2017.

Išlo o exekučnú vec tej istej pôvodnej oprávnenej, avšak proti inému povinnému, a to

o vymoženie čiastky 34,85 € s prísl. Aj v tejto veci okresný súd zamietol návrh

sťažovateľky na pripustenie zmeny účastníčky konania na strane oprávnenej, vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie s tým, že nesprávnym

procesným postupom súdu sa jej znemožnilo uskutočňovať jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f)

].

Podľa názoru najvyššieho súdu dovolanie bolo potrebné odmietnuť, pretože

smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Podľa § 202 ods. 4

Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 dovolanie ani dovolanie

generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

Keďže uznesenie krajského súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté po

1. apríli 2017, teda za účinnosti novej právnej úpravy, na posúdenie prípustnosti dovolania

bolo potrebné aplikovať uvedenú právnu úpravu vylučujúcu prípustnosť dovolania proti

uzneseniu vydanému v exekučnom konaní.

III.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

12. Ústavný súd považoval za potrebné zaoberať sa predovšetkým prípustnosťou

podanej sťažnosti.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ako konštatoval najvyšší súd v uznesení sp. zn. z 24. januára 2018

(na ktoré sťažovateľka poukazuje), vzhľadom na § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení

účinnom od 1. apríla 2017 dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je

prípustné. Sťažnosť preto treba nepochybne považovať za prípustnú v zmysle § 53 ods. 1

.

13. Pri ďalšom skúmaní treba sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

15. Námietky sťažovateľky možno zaradiť do dvoch okruhov. Tvrdí jednak, že

postupom všeobecných súdov jej bolo odňaté právo konať pred súdom, pretože hoci

platným spôsobom nadobudla exekučne vymáhanú pohľadávku po pôvodnej oprávnenej

(ktorá bola potom v rámci likvidácie vymazaná z obchodného registra bez právneho

nástupcu), napriek tomu nebola do konania ako nová oprávnená pripustená. Okrem toho sa

všeobecné súdy neriadili princípom právnej istoty, ktorý je súčasťou právneho štátu, pretože

v obdobných veciach, v ktorých sťažovateľka ako právna nástupkyňa exekučne vymáhala

iné pohľadávky pôvodnej oprávnenej, bola do konania pripustená a mohla v exekúciách

začatých pôvodnou oprávnenou pokračovať. Sťažovateľka pritom predložila ústavnému

súdu viaceré rozhodnutia všeobecných súdov v takýchto veciach.

16. Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon.

17. Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že krajský súd dostatočným

spôsobom odôvodnil, že odvolanie sťažovateľky muselo byť odmietnuté, keďže vo vzťahu

k prvému výroku uznesenia okresného súdu nebolo odvolanie prípustné a vo vzťahu

k druhému a tretiemu výroku nebola sťažovateľka oprávnenou osobou, pretože sa

v dôsledku prvého (právoplatného) výroku nestala účastníčkou konania (nebola ako

účastníčka konania pripustená).

18. Sťažovateľka bez toho, aby sa čo i len pokúsila argumenty krajského súdu

vyvrátiť alebo aspoň spochybniť, iba vo všeobecnej rovine tvrdí, že postupom všeobecných

súdov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pritom z už citovaného čl. 46 ods. 4

je zrejmé, že v rámci základného práva na súdnu ochranu odkazuje na

zákonnú úpravu a práve s poukazom na túto zákonnú úpravu odôvodnil krajský súd svoj

verdikt. Za uvedeného stavu nie je úlohou ústavného súdu „domýšľať si“ prípadné možné

argumenty, ktorými by sa eventuálne dali úvahy krajského súdu spochybniť.

19. Nebolo možné akceptovať ani námietku sťažovateľky tvrdiacej, že v jej

obdobných veciach rozhodli súdy v jej prospech a zámenu účastníka exekučného konania na

strane oprávneného subjektu umožnili.

20. Ústavný súd v danej súvislosti konštatuje, že uznesenia Krajského súdu v Nitre,

na ktoré sťažovateľka poukázala, javia také rozdiely v konkrétnych okolnostiach, ktoré

neumožňujú záver o tom, že by v danej veci rozhodli všeobecné súdy za obdobných

rozhodujúcich okolností odlišne. Z uznesení Okresného súdu Košice II, Okresného súdu

Námestovo a Okresného súdu Nitra zasa vyplýva podľa všetkého nedostatočná

informovanosť týchto súdov o skutkovom stave v posudzovaných súvislostiach.

Konkrétne z uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. -29 z 31. októbra

2017 a č. k. -28 z 29. júna 2017 (ktorými boli zrušené prvostupňové

uznesenia vyhlasujúce exekúcie za neprípustné a konania boli zastavené) vyplýva, že

v týchto veciach príslušné okresné súdy vyhlásili exekúciu za neprípustnú a zastavili ju, keď

zistili, že pôvodná oprávnená zanikla bez právneho nástupcu. Sťažovateľka písomne

oznámila súdnemu exekútorovi ešte pred výmazom pôvodnej oprávnenej z obchodného

registra skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky v jej prospech, a predložila mu

príslušnú zmluvu o postúpení pohľadávok. Takýto postup sťažovateľky v teraz

prejednávanej veci zo sťažnosti, ale ani z uznesenia krajského súdu nevyplýva.

Z uznesení Okresného súdu Košice II sp. zn. z 23. novembra 2011,

Okresného súdu Námestovo sp. zn. z 5. decembra 2017 a Okresného súdu

Nitra č. k. Er -23 z 18. októbra 2017, ktorými bola pripustená zmena účastníka

konania na strane oprávnenej tak, že namiesto pôvodnej oprávnenej vstúpila do exekučného

konania sťažovateľka, možno s veľkou mierou pravdepodobnosti vyvodiť, že súdy nemali

vedomosť o tom, že pôvodná oprávnená výmazom z obchodného registra zanikla bez

právneho nástupcu.

21. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018