Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 128/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku o sťažnosti , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bickom, advokátska kancelária, Dukelská 972/7-3,

Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súdu Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet

advokáta JUDr. Martina Bicka, advokátska kancelária, Dukelská 972/7-3, Považská

Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 20. marca 2015 prijal na ďalšie konanie ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej tiež „napadnuté konanie“).

2. Následne ústavný súd 18. apríla 2018 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 23. mája 2018. V jeho

prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedu okresného súdu, ktorý v podstatnom uviedol, že

„... návrh bol podaný na súd dňa 27.4.2012; sťažovateľka ako žalobkyňa sa

domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 3.025,45 € z titulu náhrady

mzdy...

Dňa 31.5.2012 bolo Uznesením č. -23 rozhodnuté o návrhu

na oslobodenie od súdnych poplatkov tak, že žalobkyni sa oslobodenie nepriznalo.

Dňa 22.2.2013 bolo vytýčené pojednávanie na 20.3.2013 - na tomto pojednávaní

právny zástupca žalobkyne navrhol pripustiť zmenu petitu.

O zmene bolo rozhodnuté uznesením dňa 2.4.2013 (nakoľko na pojednávaní nebol

prítomný zástupca žalovaného).

Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 26.4.2013, z ktorého sa ospravedlnila

konateľka žalovaného, ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 20.9.2013, z ktorého sa opäť

ospravedlnila konateľka žalovaného pre pretrvávajúcu práceneschopnosť (trvanie ktorej

preukázala).

Konateľka žalovanej súdu preukazovala svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci

si operáciu, následne bolo pojednávanie vytýčené na 31.10.2014.

Dňa 3.3.2014 bola udelená žalovanou plná moc na zastupovanie

, ktorá sa z účasti na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu úrazu v dobe krátko

pred pojednávaním.

Na pojednávanie dňa 16.1.2015 sa dostavil zástupca žalovanej, nedostavili sa však

žalobkyňa ani jej právny zástupca.

Na pojednávaní konanom dňa 25.2.2015 boli vypočuté strany sporu.

Pojednávanie vytýčené na 8.7.2015 sa neuskutočnilo, pretože z dôvodu

práceneschopnosti sa ospravedlnila konateľka žalovaného aj predvolaná svedkyňa;

práceneschopnosť konateľky žalovaného trvala aj v júli 2016 (operácie a opakované

hospitalizácie).

Pojednávanie vytýčené na 30.11.2016 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne .

Nakoľko práceneschopnosť pretrvávala, spis bol dňa

9.12.2016 pridelený sudkyni , ktorá vytýčila pojednávanie

na 30.5.2017.

Dňa 25.4.2017 bol spis pridelený sudkyni .

Následne dňa 21.9.2017 bol spis po ukončení práceneschopnosti vrátený

do oddelenia zákonnej sudkyne .

Sudkyňa dňa 18.12.2017 vytýčila pojednávanie na 22.3.2018 – o ospravedlnenie

z tohto pojednávania požiadala právna zástupkyňa žalovaného pre zhoršený zdravotný stav

konateľky žalovaného (z dôvodu potreby vykonať jej konfrontáciu so žalobkyňou,

považovala sudkyňa účasť konateľky na pojednávaní za potrebnú).

Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 13.9.2018.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že súd vo veci konal v rámci svojich možností

priebežne, s vynaložením úsilia o skončenie veci - vzhľadom ku skutočnosti, že Okresný súd

Trnava je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený (na čo jednotliví sudcovia

pravidelne upozorňujú), naviac v priebehu konania bolo potrebné viackrát pristúpiť

z objektívnych príčin (práceneschopnosť sudkyne, odchod sudcov z Okresného súdu Trnava,

odchod sudkýň na materskú dovolenku), a preto sa môže zdať doba medzi vykonávaním

jednotlivých úkonov dlhá, čo však nie je možné pripísať na vrub konajúceho súdu; dĺžka

konania je teda spôsobená objektívnym stavom.

K predĺženiu konania prišlo tiež čiastočne aj z dôvodov na strane sťažovateľky, keď

na pojednávaní konanom dňa 20.3.2013 navrhla pripustiť zmenu petitu (o ktorej bolo

potrebné následne rozhodnúť), na pojednávanie dňa 16.1.2015 sa ani žalobkyňa ani jej

právny zástupca nedostavili, pričom zástupca žalovanej na pojednávaní bol prítomný.

V tejto súvislosti tiež uvádzam, že zákonná sudkyňa

počas trvania sporu bola viackrát práceneschopná, a to v období od 5.12.2012 - 5.1.2013,

od 18.4.2013 - 22.6.2013, od 13.11.2013 - 23.12.2013, od 4.5.2015 - 8.6.2015, od

20.1.2016 - 29.1.2016, od 31.5.2016 - 18.6.2016 a od 27.10.2016 - 21.9.2017. Táto

skutočnosť, ktorá mala vplyv na dĺžku konania, bola spôsobená objektívne, teda konajúci

súd ju nijako nemohol ovplyvniť.

Sťažnosť nepovažujem za dôvodnú, nezistil som subjektívne prieťahy v konaní, ktoré

by boli spôsobené sudcom alebo pracovníkom tunajšieho súdu.

Súčasne zasielam spisový materiál Okresného súdu Trnava sp.zn. -

vzhľadom k potrebe vykonávať vo veci ďalšie procesné úkony Vás žiadam o vrátenie spisu

v primeranej lehote.“.

4. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku zotrval na dôvodnosti

sťažnosti a vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní

pred ústavným súdom.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

13. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

15. Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania

je zaplatenie sumy 3 025,45 € z titulu „náhrady mzdy“, t. j. vec, ktorej povaha (spor

o náhradu mzdy, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľky) si vyžadovala osobitnú

starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri

napr. , , ).

16. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka

navrhovateľka, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej

agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej

náročnosti prerokovávanej veci. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že už v čase podania

návrhu bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnom skončení pracovného pomeru rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 13. septembra 2010.

17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na jej strane, ktoré

by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného krajského súdu.

19. Ústavný súd, vychádzajúc z už uvedenej chronológie úkonov okresného súdu

v danej veci, ako aj z vyjadrenia okresného súdu, konštatuje, že doterajší postup okresného

súdu je ako celok poznačený zbytočnými prieťahmi, ako aj neefektívnou činnosťou

okresného súdu. Ústavný súd sa nemôže stotožniť s názorom predsedu okresného súdu,

ktorý uviedol, že „..sťažnosť nepovažujem za dôvodnú, nezistil som subjektívne prieťahy...“.

Prvé pojednávanie vo veci bolo uskutočnené po vyše 10 mesiacoch od podania návrhu.

Druhé úspešne realizované pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po takmer troch rokoch.

Ďalšie pojednávanie vo veci je určené na 13. september 2018. Aj keď ústavný súd

rešpektuje právo žalovanej byť zúčastnenej na pojednávaniach, toto právo nie je absolútne

aj vzhľadom na charakter žalovaného nároku, preto konštatuje, že zdravotný stav žalovanej

nemôže byť prekážkou rozhodnutia o nároku na náhradu mzdy z neplatne skončeného

pracovného pomeru. Samotný fakt, že o takomto nároku okresný súd nerozhodol ani

po šiestich rokoch od podania návrhu, je dostatočným pre konštatovanie o porušení

označených práv sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

20. Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

21. Za takýto nesústredený postup okrem už uvedeného ústavný súd považoval

opakované odročenia pojednávaní na žiadosť právneho zástupcu žalovanej z dôvodu jej

práceneschopnosti a raz z dôvodu zmeny jej právneho zástupcu tesne pred nariadeným

termínom pojednávania (3. marca 2014). Vzhľadom na predmet sporu (nárok na náhradu

mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, pozn.) argument osobnej účasti žalovanej

je sporný z hľadiska potreby osobnej prítomnosti žalovanej na pojednávaní na účel ustálenia

rozhodných skutočností pre rozhodnutie, preto ústavný súd konštatuje, že okresný súd

nepostupoval systematicky v súlade s . Z uvedeného dôvodu ani neboli splnené

podmienky na odročovanie jednotlivých určených termínov pojednávaní okresným súdom.

Uvedené platí najmä, ale nielen o termíne určenom na 16. január 2015, keď sa žalovaná

prvýkrát zúčastnila pojednávania, ako aj o termíne určenom na 25. február 2015, keď

okresný súd po vypočutí strán odročil pojednávanie na neurčito na účel zváženia potreby

doplnenia dokazovania navrhnutou svedkyňou. Od uvedeného dátumu okresný súd len

dvakrát určil termín pojednávania, z ktorého prvý (30. októbra 2016) bol zrušený

pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne a druhý bol odročený pred otvorením pojednávania

pre ospravedlnenú neúčasť žalovanej, a to na účel doplnenia dokazovania.

22. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

26. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 12 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Osobitne zdôraznila povahu sporu, ako aj pocit právnej neistoty, ktorý z toho plynie, pretože

spor má pre ňu existenčný význam, keďže je bez príjmu a na materskej dovolenke.

27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

28. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom,

ako aj na neefektívny postup, v dôsledku ktorého sa vec v čase doručenia sťažnosti

nachádzala ešte pred ukončením dokazovania vo veci, berúc do úvahy predmet konania,

správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie

sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde (bod 3 výroku nálezu).

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 325,42 €.

30. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

31. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 153,50 €. Ďalej

má právny zástupca sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 9,21 € za jeden

úkon podľa vyhlášky. Suma uplatnená sťažovateľkou ako náhrada trov konania neprevyšuje

sumu, ktorú vypočítal ústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov

konania v požadovanej sume 325,42 €.

32. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2018