Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 128/2018
PDF · 200.38 KB
No categories available
III. ÚS 128/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2018 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra
Mamojku o sťažnosti , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bickom, advokátska kancelária, Dukelská 972/7-3,
Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 60/2012 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 60/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 14 C 60/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súdu Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet
advokáta JUDr. Martina Bicka, advokátska kancelária, Dukelská 972/7-3, Považská
Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 128/2018-8 z 20. marca 2015 prijal na ďalšie konanie ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 60/2012 (ďalej tiež „napadnuté konanie“).
2. Následne ústavný súd 18. apríla 2018 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 23. mája 2018. V jeho
prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedu okresného súdu, ktorý v podstatnom uviedol, že
„... návrh bol podaný na súd dňa 27.4.2012; sťažovateľka ako žalobkyňa sa
domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 3.025,45 € z titulu náhrady
mzdy...
Dňa 31.5.2012 bolo Uznesením č. 14C/60/2012-23 rozhodnuté o návrhu
na oslobodenie od súdnych poplatkov tak, že žalobkyni sa oslobodenie nepriznalo.
Dňa 22.2.2013 bolo vytýčené pojednávanie na 20.3.2013 - na tomto pojednávaní
právny zástupca žalobkyne navrhol pripustiť zmenu petitu.
O zmene bolo rozhodnuté uznesením dňa 2.4.2013 (nakoľko na pojednávaní nebol
prítomný zástupca žalovaného).
Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 26.4.2013, z ktorého sa ospravedlnila
konateľka žalovaného, ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 20.9.2013, z ktorého sa opäť
ospravedlnila konateľka žalovaného pre pretrvávajúcu práceneschopnosť (trvanie ktorej
preukázala).
Konateľka žalovanej súdu preukazovala svoj nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
si operáciu, následne bolo pojednávanie vytýčené na 31.10.2014.
Dňa 3.3.2014 bola udelená žalovanou plná moc na zastupovanie
, ktorá sa z účasti na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu úrazu v dobe krátko
pred pojednávaním.
Na pojednávanie dňa 16.1.2015 sa dostavil zástupca žalovanej, nedostavili sa však
žalobkyňa ani jej právny zástupca.
Na pojednávaní konanom dňa 25.2.2015 boli vypočuté strany sporu.
Pojednávanie vytýčené na 8.7.2015 sa neuskutočnilo, pretože z dôvodu
práceneschopnosti sa ospravedlnila konateľka žalovaného aj predvolaná svedkyňa;
práceneschopnosť konateľky žalovaného trvala aj v júli 2016 (operácie a opakované
hospitalizácie).
Pojednávanie vytýčené na 30.11.2016 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti
zákonnej sudkyne .
Nakoľko práceneschopnosť pretrvávala, spis bol dňa
9.12.2016 pridelený sudkyni , ktorá vytýčila pojednávanie
na 30.5.2017.
Dňa 25.4.2017 bol spis pridelený sudkyni .
Následne dňa 21.9.2017 bol spis po ukončení práceneschopnosti vrátený
do oddelenia zákonnej sudkyne .
Sudkyňa dňa 18.12.2017 vytýčila pojednávanie na 22.3.2018 – o ospravedlnenie
z tohto pojednávania požiadala právna zástupkyňa žalovaného pre zhoršený zdravotný stav
konateľky žalovaného (z dôvodu potreby vykonať jej konfrontáciu so žalobkyňou,
považovala sudkyňa účasť konateľky na pojednávaní za potrebnú).
Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 13.9.2018.
Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že súd vo veci konal v rámci svojich možností
priebežne, s vynaložením úsilia o skončenie veci - vzhľadom ku skutočnosti, že Okresný súd
Trnava je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený (na čo jednotliví sudcovia
pravidelne upozorňujú), naviac v priebehu konania bolo potrebné viackrát pristúpiť
z objektívnych príčin (práceneschopnosť sudkyne, odchod sudcov z Okresného súdu Trnava,
odchod sudkýň na materskú dovolenku), a preto sa môže zdať doba medzi vykonávaním
jednotlivých úkonov dlhá, čo však nie je možné pripísať na vrub konajúceho súdu; dĺžka
konania je teda spôsobená objektívnym stavom.
K predĺženiu konania prišlo tiež čiastočne aj z dôvodov na strane sťažovateľky, keď
na pojednávaní konanom dňa 20.3.2013 navrhla pripustiť zmenu petitu (o ktorej bolo
potrebné následne rozhodnúť), na pojednávanie dňa 16.1.2015 sa ani žalobkyňa ani jej
právny zástupca nedostavili, pričom zástupca žalovanej na pojednávaní bol prítomný.
V tejto súvislosti tiež uvádzam, že zákonná sudkyňa
počas trvania sporu bola viackrát práceneschopná, a to v období od 5.12.2012 - 5.1.2013,
od 18.4.2013 - 22.6.2013, od 13.11.2013 - 23.12.2013, od 4.5.2015 - 8.6.2015, od
20.1.2016 - 29.1.2016, od 31.5.2016 - 18.6.2016 a od 27.10.2016 - 21.9.2017. Táto
skutočnosť, ktorá mala vplyv na dĺžku konania, bola spôsobená objektívne, teda konajúci
súd ju nijako nemohol ovplyvniť.
Sťažnosť nepovažujem za dôvodnú, nezistil som subjektívne prieťahy v konaní, ktoré
by boli spôsobené sudcom alebo pracovníkom tunajšieho súdu.
Súčasne zasielam spisový materiál Okresného súdu Trnava sp.zn. 14C/60/2012 -
vzhľadom k potrebe vykonávať vo veci ďalšie procesné úkony Vás žiadam o vrátenie spisu
v primeranej lehote.“.
4. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku zotrval na dôvodnosti
sťažnosti a vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní
pred ústavným súdom.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
10. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza
zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
13. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
15. Ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého občianskoprávneho konania
je zaplatenie sumy 3 025,45 € z titulu „náhrady mzdy“, t. j. vec, ktorej povaha (spor
o náhradu mzdy, ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľky) si vyžadovala osobitnú
starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného
znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav
právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri
napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
16. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka
navrhovateľka, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej
agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej
náročnosti prerokovávanej veci. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že už v čase podania
návrhu bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnom skončení pracovného pomeru rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 19 C 80/2010 z 13. septembra 2010.
17. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil závažné okolnosti na jej strane, ktoré
by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného krajského súdu.
19. Ústavný súd, vychádzajúc z už uvedenej chronológie úkonov okresného súdu
v danej veci, ako aj z vyjadrenia okresného súdu, konštatuje, že doterajší postup okresného
súdu je ako celok poznačený zbytočnými prieťahmi, ako aj neefektívnou činnosťou
okresného súdu. Ústavný súd sa nemôže stotožniť s názorom predsedu okresného súdu,
ktorý uviedol, že „..sťažnosť nepovažujem za dôvodnú, nezistil som subjektívne prieťahy...“.
Prvé pojednávanie vo veci bolo uskutočnené po vyše 10 mesiacoch od podania návrhu.
Druhé úspešne realizované pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po takmer troch rokoch.
Ďalšie pojednávanie vo veci je určené na 13. september 2018. Aj keď ústavný súd
rešpektuje právo žalovanej byť zúčastnenej na pojednávaniach, toto právo nie je absolútne
aj vzhľadom na charakter žalovaného nároku, preto konštatuje, že zdravotný stav žalovanej
nemôže byť prekážkou rozhodnutia o nároku na náhradu mzdy z neplatne skončeného
pracovného pomeru. Samotný fakt, že o takomto nároku okresný súd nerozhodol ani
po šiestich rokoch od podania návrhu, je dostatočným pre konštatovanie o porušení
označených práv sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
20. Ústavný súd ďalej pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej
konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
21. Za takýto nesústredený postup okrem už uvedeného ústavný súd považoval
opakované odročenia pojednávaní na žiadosť právneho zástupcu žalovanej z dôvodu jej
práceneschopnosti a raz z dôvodu zmeny jej právneho zástupcu tesne pred nariadeným
termínom pojednávania (3. marca 2014). Vzhľadom na predmet sporu (nárok na náhradu
mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, pozn.) argument osobnej účasti žalovanej
je sporný z hľadiska potreby osobnej prítomnosti žalovanej na pojednávaní na účel ustálenia
rozhodných skutočností pre rozhodnutie, preto ústavný súd konštatuje, že okresný súd
nepostupoval systematicky v súlade s § 183 CSP. Z uvedeného dôvodu ani neboli splnené
podmienky na odročovanie jednotlivých určených termínov pojednávaní okresným súdom.
Uvedené platí najmä, ale nielen o termíne určenom na 16. január 2015, keď sa žalovaná
prvýkrát zúčastnila pojednávania, ako aj o termíne určenom na 25. február 2015, keď
okresný súd po vypočutí strán odročil pojednávanie na neurčito na účel zváženia potreby
doplnenia dokazovania navrhnutou svedkyňou. Od uvedeného dátumu okresný súd len
dvakrát určil termín pojednávania, z ktorého prvý (30. októbra 2016) bol zrušený
pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne a druhý bol odročený pred otvorením pojednávania
pre ospravedlnenú neúčasť žalovanej, a to na účel doplnenia dokazovania.
22. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
preto konštatuje, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 60/2012 konal
bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného
súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
26. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 12 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.
Osobitne zdôraznila povahu sporu, ako aj pocit právnej neistoty, ktorý z toho plynie, pretože
spor má pre ňu existenčný význam, keďže je bez príjmu a na materskej dovolenke.
27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
28. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom,
ako aj na neefektívny postup, v dôsledku ktorého sa vec v čase doručenia sťažnosti
nachádzala ešte pred ukončením dokazovania vo veci, berúc do úvahy predmet konania,
správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval priznanie
sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde (bod 3 výroku nálezu).
29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca
sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 325,42 €.
30. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
31. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku
2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, podanie vo veci samej) po 153,50 €. Ďalej
má právny zástupca sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 9,21 € za jeden
úkon podľa vyhlášky. Suma uplatnená sťažovateľkou ako náhrada trov konania neprevyšuje
sumu, ktorú vypočítal ústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov
konania v požadovanej sume 325,42 €.
32. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 255 ods. 1
CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
33. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. júna 2018